Arsenal83

Trocha iný pohľad na druhú svetovú a v tomto je film osviežujúcim vánkom, lebo filmy o tých dobrých a tých zlých, tých máme plné sklady. Aj wehrmacht pozostával len z obyčajných vojakov a každý vnímal vojnu po svojom. A vojna prináša so sebou svoje paradoxy a nezmyselnosti - Nemci strieľajúci sami po sebe, ale aj Rusi resp. Sovieti vraždiaci sa navzájom. Tieto paradoxy mohli v čase natáčania pokojne súvisieť aj s práve ukončenou vojnou vo Vietname, pričom Američania sa tu stali Nemcami a Vietnamci Rusmi. Film vzhľadom na stopáž neponúka širší príbeh, skôr veľa konverzácií, takže pre mňa nejde o majstrovské dielo, ale určite ide o slušný vojnový či skôr protivojnový film.    Čo budeme robiť, keď prehráme vojnu? - Pripravíme sa na ďalšiu.

Nielsenove vtipné polohy som veľakrát mohol, ale tu žiadne skoro neboli. Možno preto, že to nebola paródia, ale gagy sústredené na jednu jedinú tému. Najviac tak na filme pobavilo to, že bol stiahnutý z natáčania po tom, čo proti nemu protestovali slepci, nevidiaci a slabozrakí. Ale na základe čoho protestovali? Snáď film videli? 👀

V sále bolo snáď 60 stupňov. Pod hlavičkou Radio_Head Awards a naozaj nechutne vyzerajúcou cenou rádiohlavy sa odovzdávali ceny Teplárne. Moderátor s ženským hlasom každú chvíľu gúľal očami, ako keby mu práve pod trenírkami robili cibuľové krúžky, všetci ocenení a vystupujúci boli okakaovaní dúhovými páskami, pričom minimálne u 90% z nich bolo podozrenie na silné predávkovanie. O úrovni svedčí aj fakt, že hoci bolo publikum veľmi riedko obsadené, na schodoch pred kamerami tam postávali a posedávali kadejaké indivíduá ako nejakí toluenoví bezdomovci. Pri vrcholnom čísle neskutočného umelca Vojtíka z Detvy sa už robili charakteristické rektálne opary aj zarytým heterákom. Lenže tých tam bolo pramálo, v podstate vyhynutý druh.

Milý návrat do osemdesiatok, ale toho talianskeho typu, u nás boli ešte v kurze mrkváky a bony do tuzexu. Veľmi úspešný film na talianskom trhu, pritom veľmi nenápadný a do našich končín snáď ani nedorazil. Problémy lásky a dospievania podané vtipným spôsobom a bez zbytočných humorných vložiek moderného typu, pri ktorých by sa kedysi človek aj zapýril. Film aj o tom, že hoci sa doba, oblečenie aj hudba mení, emócie však svojou podstatou ostávajú stále tie isté.

Ja sa divím, aký musíš byť herecky zúfalý/zúfalá, keď si prečítaš scenár, ktorý "vtipy" zakladá na debilných sexuálnych kecoch medzi ženskými, ktoré sa predbiehajú v tom, ktorá mala viac desiatok partnerov koitálne, na vzdychaní predstieraním orgazmu, na deťoch, ktoré potrebujú kadiť, no a ty si to prečítaš a povieš si - to je vynikajúci nápad! Romantika sa tu zužuje na lízanie mušle, hoci nohy sú tu často a rady veľmi rozšírené.

O dievčati, ktoré zraňuje otec, a ona to ani netuší. Je zneužívaná, no berie to ako prejav lásky a tak celkovo je pedofília podaná nenásilným až jemným spôsobom, so zameraním na psychologické a spoločenské dopady. Nič pre fanúšikov oddychoviek alebo komplikovaných scenárov. Na jednej strane téma je veľmi rozsiahla, no na strane druhej sa emočne až tak nedotkne, hoci to bolo až povinnosťou.

Takto to dopadne, keď sa snažíte feminizovať pavúčích samcov, pritom oni sami boli už doteraz dostatočne feminizovaní, estrogénovaní až homo obťahovaní. Ono ani nie je čo hodnotiť, keď samotná hlavná herečka povie, že nikdy v živote už v podobnej záležitosti hrať nechce a že natočili úplne niečo iné, než ona podpísala.

Seriál znie trocha morbídne, predsa je to len chodenie po hroboch a to nie je pre každého lákavé, samozrejme, okrem politikov typu Matovič, ktorý na hroboch rovno tancovali, len aby sa chopili moci. Ale normálne vzbudzuje tú tafofiliu, čo je síce už len krok od nekrofilie, ale stále je to zákonné obdivovanie všetkého pohrebného. A naozaj vkusné komentovanie, plno zaujímavostí, atmosféra spolu s hudbou absolútne plná úcty, no a dokonca aj Jarek Nohavica si každú časť zaspieval tú najpozitívnejšiu pesničku o smrti, akú asi kedy kto u nás zložil - Až to se mnu sekne. Kľudne by som prijal aj druhú sériu.

Tak Chloe Sullivanová zo Smallville sa nám vypracovala až na vedúcu otrokyňu sexuálneho kultu, ktoré ona sama nazývala feministickým hnutím. Feminizmus spojený so zotročovaním mužom, zaujímavý pohľad veru, myslím že v niektorých krajinách s polmesiacom to berú ako samozrejmosť, takže vlastne ide len o ženské práva. Podľa štatistík je len v super demokratickom USA okolo 10 000 kultov. Takže priestor na vymývanie mozgov je nekonečný a dokonca je po ňom dopyt - ako sme videli vo filme, ktorá vymletá krava sa nechá bolestivo ocejchovať a ešte za to poďakuje? Škoda, že film bol evidentne lacný a nemal kvalitnejšiu formu. Látka ponúkala oveľa viac než bolo ukázané.

To, čo bolo natočené v roku 2022, sa mi páčilo. Už s vedomím toho, že to nakoniec bude mať prepotrebné pokračovanie. Ale v roku 2022 by som hodnotil asi inak, pretože dobre rozvinutý seriál odrazu má pootvárané okienka, ale uzavreté nemá nič. Kráľ Šumavy by sa pred nedávnom dožil stovky, ale aj tých 95 prežitých rokov bolo požehnaním, s historickou presnosťou neviem porovnať, ale ak by to bola pravda, tož Hasil bol najväčší nie morderca, ale mrderca v okruhu 200 kilometrov. Kým to nebolo minimálne 20 rokov v klimaktériu, stalo sa to objektom jeho záujmu. Tieto ľúbostné peripetie nie sú úplne k úžitku, ale zase bez nich by ten dej nebol jednoliatym celkom. Najväčšou chybou bol asi scenár písaný jazykom vulgárnych súčasníkov, ale inak ma to príbehovo v prvej sérii oslovilo. Zatiaľ.