Arsenal83

Prvá časť, v ktorej nikto neumrel. A to paradoxne prešlo tak 8 a viac rokov. Lenže dejovo to stagnuje a vlastne okrem uplakanej Morávkovej to zase smeruje len k zápletke, že Žulčáka svrbia gule.

Akčňák bez akcie, kde starý sluha plní príkazy ešte staršieho pána a nakoniec to skončí v multikulturálnej sondáži s pakistanskými čardášmi, hoci Sibylla Deen je určite šmrncovná aj na islamabadské korene. Škoda, podľa názvu som totiž dúfal, že to bude osobná výpoveď Dávidka Púchovského z Hoaxov a podvodov, lebo ten titul by mega sedel.

Film o skrachovanej umelkyni, ktorá sa celý život živila alkoholom a komedianstvom a nič iné nevie, no a teraz je smutná, že ju alkáčku nikde nechcú no. Málo dialógov, sú tu herecké pózy ako Milka kuká na paneláky minútu, Milka vysáva dve minúty, Milka len tak sedí, no a nie je to tá fialová Milka. A potom sú tu statické obrazy, kedy myslíte, že sa zasekol televízor a rýchlo lapáte po ruskom riešení päsťou poriadne po priečelí, hoci dnes sú tie televízory už dosť tenké a taký buchnát môže byť dosť bolestivý. Konečným posolstvom je, že alkoholika nevyliečite, no a Ondrík okrem tradičných vulgarizmov dokázal vyplodiť aj veľmi mudru vetu: "Ja za to nemôžem, že sa z veľkej herečky stalo úplne hovno." Ale to mal asi smerovať na sestru našej Milky.

Afektovaná Alagič je len malou nápovedou, prečo Heslo nepozerať. Je to také varovanie, že spomeňte si na staré dobré školské časy na základke, kde ste kamošom hovorili "povedz heslo" a keď ho vyslovil, tak ste mu erudovane odvetili: "bodaj by ťa treslo." A tu naozaj hrozí, že vás tresne a bude to aj otras hlboko duševný. Alagič ziape ako zmyslov zbavená a okrem vášho otrasu podrobne vidíte, ako sa aj jej otriasa omietka na tvári a obraz pomaly napĺňa prach z jej gitu. A keď už pre istotu stíšite zvuk, tak po výkrikoch Alagič prichádza prestrih na súťažiacu a tam dŕb, kačka s úsmevom Jokera Šebová, pri ktorej sa už ani ten zvuk nedá stíšiť, lebo jej neurotický vreskot prehlučí aj tlačítko mute na ovládači. Tým pádom vnímate každý jeden pixel jej gágania a úmyselne sa vyhýbate zrkadlu, pretože tušíte, ako máte žilami narvané spánky. Samozrejme, tento kultúrny zážitok by sa mohol zaradiť do žánru horor, avšak na Narkóze nás zase poriadne odrbali a túto súťaž nervových porúch zaradili pod zábavu.

Z odposluchu viem, že sused máva búrlivé výšiny hlavne po fazuľovici, takže sa musí pridŕžať dosky, no ale filmové spracovanie po cca desiaty krát toho istého románu už naozaj robí z búrlivých výšin mdlé nížiny a nízky tlak nevyliečil ani inak vždy výborný Hardy, pretože jeho rolu stále lepšie zastal v roku 1992 Ralph Fiennes. Větrná hůrka ostáva po tomto počine pre mňa na dlhé roky odviata vetrom a keď už hůrku, tak radšej tu našu, zabíjačkovú hurku.

Pokiaľ niekto túži dostať permanentnú alergiu na pesničku Relax, tak film je ideálnou možnosťou. Ten buzi kožený song sa ozýva snáď viac ako polovicu stopáže, na čo v krátkom slede ide ďalší hit od Frankie Goes To Hollywood - The Power of Love, ten ide asi 17 a pol krát. Takže nakoniec to vyzerá ako reklama na túto kapelu a celé pozadie bonov i klidov mi bolo šumák, túžil som len, aby mi konečne zaľahlo v ušniciach ako Beethovenovi.

3 mužsko-ženské príbehy. Každý v inej atmosfére, s inou témou, každý v inom prostredí. S typickým talianskym temperamentom, rýchlosťou a vtipom, ktorý má aj frky typu: "Ako by som si na vás nepamätala: fúzatý, pomenší a fašista. To dá rozum, že budem voliť vás!" Nakoniec však z filmu ostal pamätný len Lorenovej veľmi decentný striptíz, ktorý bol taký, aký vo filme stačí. Netreba veľa ukazovať, aby to bolo umenie. A zopakovala ho aj po 30 rokoch, hoci zub času vidieť. Príbehy nemajú žiadnu dejovú súvislosť, ale vidieť v nich, že pri Lorenovej bol aj Mastroianni herecky submisívny, vlastne ani nebol, to jej dominancia tak veľmi prerážala.

Veľkí herci dali film dokopy a nie do najhoršej formy, keď si pripomenieme, že režisér Losey bol počas natáčania permanentne ožratý a sám si ani nepamätal scenár. Takže to zlepili len oni, no film nie je pre každého, lebo je plný Trockého rečnení o proletarizme, taký úvahový, pričom dnes by už do filmu asi týranie býka na corride nebolo možné vsunúť a táto vložka prišla naozaj nehumánna. Aj samotné zavraždenie, čo je v podstate to, na čo sa celý film čaká, je tak znázornené ako keby vianočného kapra šli ubiť, pritom je tam sparné leto. No nič, kázal revolúciu a nemilosrdnú, založil aj Červenú armádu a čo z toho, keď Stalinov bajúz si našiel kohokoľvek aj na druhom konci sveta.

Princeznej z mlyna dali šancu byť aj princeznou z veterného mlyna, aby sme boli plne ekologickí. Lacnejší obal však vidieť na prvý pohľad a ostrosť kamery niekedy pripomína rozlíšenie prídavných foťákov k Motorole.

Film, o ktorom môže málokto spolierovať, pretože on koniec vlastne ani nemá. Čakal som vzhľadom na tému oveľa viac, viac krutosti a násilia, kedy ešte bolo v podstate bezbreho "povolené", lebo na konci vojny sa diali zverstvá z jednej a druhej strany, ktoré nikto nejako právne neriešil. Tu ten "posledný vzdor nacistov" takmer necítiť, cítiť skôr také medzipohlavné dusno medzi nadržanými chlapmi a veľmi riedko zastúpeným osadenstvom opačného pohlavia. Chváliť treba určite Vančíkovú, ktorá vo svojich 16 rokoch hrá úplne prirodzene a jej krátka kariéra bola oveľa skúpejšia na roly než si v skutočnosti zaslúžila.