Krack

Má rád kvetinky, veľmi zodpovedne šoféruje a nemá problém povedať členom kartelu, čo si o nich myslí. Clint Eastwood znova dokazuje, prečo je už cez 50 rokov jednou z najväčších hereckých osobností Hollywoodu. Svojím charizmatickým a úprimným zobrazením roly starého vojnového veterána, ktorý vo svojom živote urobil viac chýb, než môže kedy odčiniť, tomuto filmu pridáva aspekt ľudskosti a umožňuje nám vcítiť sa do protagonistovych myšlienok a motivácií. Okrem Eastwooda má film v sebe aj plno ďalších známych mien, ako Bradley Cooper, Andy Garcia, Michael Peña alebo Laurence Fishburne. Bohužiaľ, okrem Coopera, ktorý mal asi dve scény, v ktorých dostal šancu si zahrať niečo hlbšie než len generického detektíva, sa nikomu inému moc spotlightu neušlo. Príbeh Earla Stona je vcelku zaujímavý, miestami veľmi vtipný, inokedy napínavý. Eastwoodova réžia je určite nadpriemerná, s toľkými skúsenosťami na filmovom pľaci sa niet čomu diviť, občas mi však pripadala trochu ťažkopádna. Najmä pri scénach, ktoré mali reagovať na momentálnu politickú atmosféru v USA, tie tam fakt vytŕčali a a narúšali dynamiku filmu. Našťastie Eastwoodov politický komentár bol celkom striedmy. Interakcia Earla a členov kartelu, s ktorými sa počas filmu zoznámi, ma svojim kontrastom prelínajúcich sa polstroročím vzdialených svetov bavila asi najviac. Dosť ma potom zamrzelo, že niektoré linky boli bez obhliadnutia sa opustené. Linky, ktoré do konca dotiahnuté boli, zas na mňa nemali až taký dopad, o aký sa film asi usiloval. Aby som to zhrnul, the Mule je príjemný film, ktorý je úplné vhodný na sobotné popoludnie, so skvelým Clintom Eastwoodom, avšak s viacerými príbehovými problémami. Nečakajte, že to bude ďalšie Million Dollar Baby alebo Gran Torino a myslím, že by ste si to mohli celkom užiť. 6/10

Escape Room sa statočne a bezhlavo chopil otvorenej pozície už tradičného januárového hororového prepadáku, bez ktorého by začiatok roka nebol taký, aký ho milujeme. Bez nejakej veľkej predstavy o tom, do čoho idem (trailer sa ku mne akosi nedostal), som si povedal, že mu venujem piatkové popoludnie, najmä na základe popisu, ktorý mi pripadal celkom zaujímavý a musím povedať, že high koncept tohto filmu vôbec nie je zlý. Zliepa dokopy prvky (a dosť okaté referencie) kultových klasík ako Saw, Cube alebo Final Destination. Bohužiaľ, vôbec sa mu nepodarilo utrhnúť si z týchto moderných hororových klenotov to podstatné. Povrchne odfláknutý príbeh, nesympatické postavy, buď málo skúsení, alebo veľmi zle režírovaní herci (pri vete hrdinkynej spolubývajúcej z intráku "Have fun with your box" ma až začala páliť záha), úplne nepochopiteľný PG-13 rating (trochu gore by sa tu veľmi hodilo), absolútne neoriginálne a ničím neprekvapivé rozuzlenie kompletné aj so zloduchom á la Giovanni z prvej série Pokémona, veľmi optimistické sequelové žmurknutie, ktoré dúfam (a som si celkom istý) k ničomu viesť nebude, no a celkovo značne nevyvážená atmosféra. Nemôžem povedať, že by to bolo úplne nudné. Prvé tri miestnosti mali v sebe celkom dramatické momenty a občas som sa na svoje vlastné prekvapenie pristihol, že som celkom v napätí, často to však pokazila číra hlúposť niektorej z postáv alebo nelogickosť ich rozhodnutí či riešení problémov. Po tretej miestnosti, musím povedať, kvalita filmu výrazne upadla a len veľmi ošemetne sa ďalej pretláčal poslednou polhodinkou k mnou celkom s nadšením očakávaným záverečným titulkám. Potenciál tam bol, no nedopadlo to veru najlepšie. 2/10

Ak ste unavení z neoriginálnych pseudohororov spoliehajúcich sa na fakt, že diváci sú rovnako hlúpi ako postavy vo filme a že nastrašiť niekoho jumpscareom s hlasným zvukovým efektom je desivé, a nie len proste otravné, The VVitch je film pre vás. Príbeh o kresťanskej rodine zo 17. storočia, ktorá po opustení civilizácie prichádza do kontaktu z nadprirodzenými silami je spracovaný viac než obdivuhodne. Debut režiséra Roberta Eggersa, s ktorým vyhral cenu za najlepšieho režiséra na americkom Sundance, zaujme krásne prepracovanými zábermi, výbornými hereckými výkonmi (s úžasným dobovým dialektom, ktorý ani chvíľu neznel silene), skvelou dramatickou hudbou, no najmä tou správnou dusivou a znepokojujúcou atmosférou pripomínajúcou majstrovské diela ako The Shining alebo The Thing. Eggers dokazuje, že aj pri horore, ako pri každom inom žánri, sú najdôležitejšie postavy a ich motivácie, keďže The VVitch nie je o čarodejnici, nie je o nadprirodzených silách, nie je o nezmyselnom zabíjaní a o brutálnych krvavých scénach. Je to príbeh o rodine, ktorá sa ocitla v ťažkej situácii a o tom, ako sa s ňou dokáže vysporiadať. Až na trochu nepodarené CGI (ktoré sa ale nezávislému filmu moc nedá vyčítať) a občasne pridlhé dialógové scény (najmä zo začiatku) fakt nemám čo vytknúť. 9/10