tron

Vyhľadávam indonézske horory a akčné filmy a veľmi sa mi páčia, ale uznávam, že v tomto prípade si vybrali kratší koniec slamky. Žiadny zázrak. Miestami som sa vyložene nudil. Pritom prostredie a téma sú geniálne a ukážkovo hororové. Verím, že sa podľa takéhoto receptu dala uvariť kvalitná, ťažko zabudnuteľná štvorhviezdičková žánrová záležitosť. To sa, žiaľ, nestalo. Prišlo, odišlo, zabudli sme.

Po Safe Haven, Prepadovkách (najmä dvojke), The Night Comes for Us, Ratu Ilmu Hitam, Perempuan Tanah Jahanam alebo Sebelum Iblis Menjemput ďalšia indonézska (OK, indonézsko-kórejská) pecka. S ich domom nebolo všetko v poriadku už predtým. Ale po smrti matky sa potomkovia dostávajú do otvoreného konfliktu so silami zla, z nich, ako to v hororoch býva, sú napokon najhorší ľudia. Aby som ale nezavádzal: Pengabdi Setan je plnohodnotný horor s nadprirodzenými motívmi. Ponúka množstvo scén, ktoré sú nepríjemné a intenzívne. Počas pozerania záverečných titulkov som síce mal pocit, že pár nápadov zostalo nedokončených a že niektoré veci spätne nedávali logiku, ale i tak som bol nadšený. Veľa tomu dáva sympatický kasting a to, že hrdinami sú detskí a dospievajúci súrodenci, čo príbehu dodáva zaujímavý osobný rozmer (aj keď som si nejaký čas myslel, že otec je v skutočnosti manžel hlavnej ženskej postavy). Nedávalo mi síce zmysel, že v dome zostali aj ďalšiu noc, ale ústa mi zatvorila krátka, ale pekne brutálna scéna dopravnej nehody.

Ľudia si z filmov Bena Afflecka radi robia explicitnú srandu a obávam sa, že sa to bude týkať aj Deep Water. Ale ono to nie je príliš fér. Ten film možno je dlhý. Možno herci nepredvádzajú strhujúce koncerty. Možno (určite) 81-ročný režisér Adrian Lyne (9 a ½ týždňa, Lolita, Jakubov rebrík, Neslušný návrh) v živote natočil už výdatnejšie filmy. A scenár je fakt... no... neviem ako to povedať, ale od niečoho, čo vzniklo podľa knihy autorky Talentovaného pána Ripleyho som čakal viac. Deep Water však každopádne v skutočnosti žiadny hrozný film nie je. Naopak, pripomenul mi dospelácke americké trilery á la Nebezpečná láskavosť, Stratené dievča alebo Dievča vo vlaku. Ak budete čakať erotický napinák, budete sklamaní, lebo toto je všeličo, len nie erotický napinák. Erotiky je tu pár desiatok sekúnd a nič z toho nepresahuje „škandalóznosť“ radového, okamžite zabudnuteľného televízneho filmu. V tomto smere je to úbohosť a v podstate regulárny podraz, keďže tvorcovia divákov lákali na šťavnatý horúci erotický triler pomaly na úrovni Základného inštinktu a napokon to nie je ani len Siedmy hriech s Angelinou Jolie. To by ale (teoreticky) nevadilo, ak by Deep Water bol kvalitný triler. Je? Nuž, so zázrakom určite nemáme dočinenia. Ale zas objektívne musím skonštatovať, že je tu viacero zaujímavých zvratov a momentov, u ktorých ma zaujímalo, ako dopadnú. Preto ma sklamal koniec, ktorý v podstate žiadny šokujúci twist neprináša napriek tomu, že ho dve hodiny čakáte. A ono nič. Vyložene zo zlého sna je šialené bicyklové finále, ktoré sa môže plnohodnotne postaviť po bok podobných bicyklových eskapád Nicolasa Cagea z Rituálu. A to skutočne nemyslím ako pochvalu. Keď som to videl, neveril som vlastným očiam. Myslel som si, že sa mi sníva. Nedokázal som sa však z inkriminovanej nočnej mory zobudiť a tak som dospel k záveru, že to, čo som práve videl, sa naozaj stalo. Finále je ako paródia, akurát v nej nehrá Leslie Nielsen, ale držiteľ oscara. Samostatnou kapitolou je spevácka medzititulková scéna, z ktorej som bol vážne mimo.

"Nikdy neudri ženu. Ani ak sa ťa pokúša bodnúť nožom." Po niekoľkých desaťročiach sledovania práce Bena Afflecka som dospel k záveru, že mu najviac pristanú úlohy priamych a v dobrom slova zmysle jednoduchých mužov z chudobných resp. robotníckych štvrtí s jasným rebríčkom životných priorít a hodnôt, ktorými sa riadi a nikdy neuhne, aj keď by ho to malo zničiť. Mužov, ktorí sa na nič nehrajú, život im občas niečo dal, ale najmä im veľa vzal a ktorí sa museli riadne obracať, aby vyžili, pretože vedia, že obyčajný človek poctivou prácou nezbohatne. K rovnakému záveru vďakabohu došiel aj George Clooney, ktorý ho režíroval v Nežnom bare a hoci to nie je dokonalé, pod 4* v žiadnom prípade nepôjdem. Treba dodať, že Ben je tu skôr výraznou podpornou figúrou, ale takou, ktorá fakt stojí za to. Predstavuje dokonalý prototyp dospelého muža, na ktorého sa neustále s obidvom vpísaným v očiach obracia chlapec resp. dospievajúci mladý muž. Clooney si zjavne uvedomil, že nemá zmysel o niečo prehnané sa snažiť a tak „len“ vyrozprával poctivý, v dobrom obyčajný príbeh. V strede trocha nudí, ale to je akceptovateľná strata. Minutáž je zvolená asi správne, je taká akurát, ale i toho vinou film pôsobí miestami skratkovito (do stratena šumia štamgasti, čo je vzhľadom k ich týpkovosti zrejme škoda, rovnako tak si to odniesli postavy rodinných príslušníkov a spolužiakov, ktorých životné príbehy proste nie sú dostatočne uzavreté).

Realistická vízia krajiny, ktorú zachvátila mimoriadne agresívna forma vírusu robiaca z ľudí sadisticko-sexuálne monštrá bez zábran. Bezpečnostné zložky na čosi také šialené (a v takom masovom meradle) nemajú šancu adekvátne reagovať. Situácia sa okamžite vymkne spod kontroly a prežitie je na každom jedincovi zvlášť.  K realistickému stvárneniu patrí hojne využívané gore. Dosť mi to pripomenulo O 28 dní od Boylea, ktoré taktiež býva považované za súčasť zombies žánru, ale vlastne nič nemôže byť ďalej od pravdy, hoci, samozrejme, isté styčné body by sa samozrejme našli.

Skutočne nie som odborník na módu. Som v tejto téme natoľko mimo, že som síce možno kedysi túto informáciu zachytil, ale následne som ju úplne vymazal z hlavy, takže som vôbec netušil, ako celý „incident“ dopadol (a pre koho). O to mohutnejšie som si Scottov film užil, pretože scenár pre mňa predstavoval nezmapované, nepredvídateľné územie, na ktorom sa môže stať všeličo. A veruže sa aj počas monštruózne stopáže (ktorá mi však vonkoncom neprekážala) stane. 84-ročný pán režisér si to užíva, herci si to užívajú, kameraman si to užíva, soundtrack je skvelý, dobová atmosféra parádna. Takýmto filmom 3* nedávam.

„Ten smetiar nebol vždy smetiarom.“ Ono sa samozrejme ponúka charakterizovať to ako smetiarskeho Johna Wicka. A teoreticky je to správne. Prakticky to ale typom ústredného antagonistu (oproti ktorému bol Wick vysmiate slniečko na hnoji) pripomína skôr Nikdy si tu nebol s Joaquinom Phoenixom. Ani to by však nebolo správne prirovnanie! Nikdy si tu nebol bol totiž natoľko tvrdohlavý film, že neponúkal skoro žiadnu akciu. Clean ju ponúka. Ale jednak si na ňu musíte počkať až do druhej polovice a jednak aj potom pripomína skôr nočnú moru, v ktorej sa postavy mlátia hevermi a sekerami, než elegantnú akčnú jazdu so špičkovou kaskadérskou choreografiou. S pani manželkou radi pozeráme (okrem iného) akčné filmy. Avšak hoci som si Clean užil (a k štvrtej hviezde nemal ďaleko), miestami to bola taká depresívna ponurá šleha, až som mal obavy, či to bolo fakt múdre rozhodnutie, pozerať spolu. Adrien Brody (nielen ako hlavná hviezda, ale i ako spoluscenárista, hlavný producent a autor hudby) si túto atmosférickú, prevažne nočnú jazdu užíva tak trudnomyseľne, až sa vzpiera jednoduchému zaradeniu: od svojrázne poňatej titulnej postavy, až po ústredného záporáka, ktorý by sa v podaní Glenna Fleshlera (Joker, seriál Hannibal) uchytil aj v 8 MM. Čo mi vadilo? Že na začiatku je monológ a potom skôr nie ako áno. Ďalej retrospektívne pasáže nezrozumiteľne napojené na scény zo súčasnosti (určite sa nájdu diváci, ktorí si budú myslieť, že je to jeho dcéra) a slabo (ba nijako) vybudovaná mytológia okolo hlavnej postavy (resp. jeho zabijackej minulosti, jedna veta a záber na potetovaný chrbát fakt nestačia). Tento rok si budem priať pod stromček tímovku (Odenkirkovho) Nikoho, Wicka a Equalizera.

Asi som už na takéto veci starý. Jednotke som dal 4*. Dvojka bola svojho času najlepší film, aký som videl toho roka v kine. Ale tentokrát som si vravel, že je fakt divné (a nerealistické, viem, som smiešny) analyzovať také blbosti, aké analyzujú postavy (aj v prípade, že im ide o holý život) a že je vysoko nepravdepodobné, aby posledné slová tesne pred smrťou boli silenou filmovou hláškou a nie niečím realistickým. Ono to samozrejme bolo vo všetkých dieloch série. Vrátane jednotky a dvojky. Je to ostatne poznávacie znamenie ságy. Ale pri päťke som si proste vravel, že už na to nemám, že ma to nebaví. Vreskot 5 nielenže nepredstavuje nič nové pod slnkom, ale dokonca som bol až nepríjemne zaskočený z toho, aký stereotypný a plný klišé to je. Jediná ako-tak originálna vec, ktorú piaty Vreskot prináša, je azda len (kvázi?)rafinovaná hra s ľakačkami. Čakáme, že sa vrah vynorí zo skrine, odpovedá tomu strih, vystupňovaná hudba i všetko ostatné... a ono nič. Následne (v rovnakej scéne) čakáme útok spoza dvier... zase nič. Potom čakáme útok zo vstavaného šatníka. Nič. A napokon vrah zaútočí, keď to už nečakáme. Neviem ako vám, ale že by to mne pripadalo ako nejak zvlášť inteligentný prístup, to vážne povedať nemôžem (a pri X-tom použití tohto nápadu som už len prevracal oči dohora). Rovnako ma sklamali postavy, ktoré mi nepripadali sympatické. Tešil som sa na starú partu, ale ako Cox a Arquette, tak Campbell majú skôr väčšie cameá, než plnohodnotný priestor. Vravel som si, že šokujúci záver síce neospravedlní dovtedajšiu nudu, ale možno filmu zabezpečí aspoň pár bodov k dobru. Samého ma zaskočilo, že sa žiadny šokujúci twist nekoná (!) a všetko končí strašne štandardne. Uvedomujem si, že snímke vyčítam jej trademarky. Je to ako vyčítať filmu Lassie, že obsahuje kóliu. Ale tak to cítim. „A to je všetko?“ pýtal som sa na konci. Je. S.U. potešil.

„Zahanbili ste svojich mŕtvych.“ Spoilery. Nečudujem sa, že to bol v kinách prepadák (75 miliónov na celom svete pri 100-miliónovom rozpočte). Ja by som takýto film v kine určite vidieť nechcel. Scenár patrí k tým najhlúpejším, aké boli v tom roku napísané. Je to dlhé ako krava (dve a pol hodiny nemajú ani niektoré výpravné koprodukčné fantasy za 250 miliónov s 20 dôležitými postavami), pričom už v prvých minútach ma to iritovalo. V lepšom prípade otravovalo. V najlepšom nudilo. Ako-tak ma zaujala našliapaná pesnička „America“. Bola fantasticky natočená a dynamická a ukázala, že najlepším hercom z filmu je Ariana DeBose (za svoj nenápadný, ale o to silnejší výkon, získala Oscara). TO je Spielberg, akého chcem vídať a ktorý mi posledné roky veľmi, veľmi chýba a môj filmový život je bez neho prázdnejší. Ostatné muzikálové scény sú mdlé. Medzi hercami nie je dostatočná chémia a minimálne Ansel Elgort, hoci inak vcelku sympaťák, bol obrovský kastingový omyl. Nič nemožno namietať voči technickej stránke: dobová atmosféra, kostýmy, výprava, kamera, strih, všetko klasický Spielberg (teda tvrdý a ťažký nadpriemer, voči ktorému nikto normálny nemôže namietať ani ň). Scenár je neskutočné zverstvo. Mnohí neprehryznú, že Tony a María sa do seba zamilujú tak jednoducho; proste sa im stretnú pohľady a je z toho láska ako hora behom pár desiatok sekúnd. Láska na prvý pohľad existuje, proti tomu nič nenamietam. Ale aj tak je to divne natočené. Následne Tony drasticky nožom (!) zavraždí brata Maríie (!!). María sa to dozvie, Tonymu vylepí facku, povie tri nahnevané vety a okamžite majú sex (!!!). Podotýkam, že nešlo o nešťastnú nehodu, kedy sa postava hrdinovi nechtiac sama napichne na nôž, ale o regulárnu vraždu, za ktorú sa v niektorých štátoch USA bežne dostáva trest smrti. Neskôr jedna postava Tonymu klame, že Maríia bola zastrelená, na čo chce Tony spáchať rituálnu samovraždu: vyjde na nočnú ulicu a začne kričať meno vraha. Našťastie sa na scéne objavuje María. Tony pochopí, že bol prudko (a kruto!) oklamaný, vrhajú sa jeden druhému do náruče, na čo sa spoza rohu zákerne vynorí osoba Y a Tonyho, nuž, zastrelí. Tu už som sa fakt cítil ako v paródii s Lesliem Nielsenom a nie ako v scenári od držiteľa Pulitzerovej ceny nominovaného v minulosti dvakrát na Oscara. Našťastie, nasledovali záverečné titulky. Tiež ma zarazilo, ako je neustále útočené na istú osobu preto, že je údajne „sexuálne nezaraditeľná“. Pritom evidentne na prvý (aj druhý) pohľad vyzerá ako normálny mladý muž (wtf, Steven?). Vo vedľajšej úlohe majiteľky obchodu sa objavuje 90-ročná (!) Rita Moreno, ktorá hrala aj v origináli. Konkrétne Anitu, za ktorú získala Oscara.

V živote som urobil veľa chýb a to, že som toto šialené akčné úchylné peklo obchádzal 4 roky nepochybne patrí medzi ne. Veľa postáv sa k sebe každou chvíľou viac a viac približuje a nastáva inferno. Nejaký čas vám potrvá, kým sa v tom zorientujete, ale potom je to labúžo. Akčné peklo je to už v prvých 40 . minútach. Pýtal som sa, kam to preboha ešte môže kulminovať (film má dve hodiny). A veruže môže! Ak zbožňujete akčné filmy s perfektnou choreografiou, určite si to pozrite. Ale pozor, jednak je to drsné (fakt nič pre slabé žalúdky) a jednak je to mimo akcie nudné. Dobrou správou je, že dialógov je málo a hoci má film až 120 minút, jeho súčasťou sú minimálne štyri šialene dlhé akčné sekvencie, z ktorých vám padne sánka a už ju nenájdete. Iko Uwais tu má prekvapivo malý priestor, ale vôbec to nevadí, lebo ostatní sa jeho schopnostiam lahodne vyrovnajú. Ak by sa to mierne prepísalo, pokojne to mohol byť tretí The Raid. Paradoxne, najmenej zaujímavá je finálna bitka, pritom sa v nej mlátia najbrutálnejšie mašiny. Trocha mi vadilo, že záporáci (aj keď je otázne, či tento film nemá LEN záporákov) mali postavy na lopatkách a namiesto toho, aby ich okamžite zabili, tak samozrejme začali komplikovane a zdĺhavo hľadať strelnú zbraň, čo sa im stalo osudné. Pritom predtým nemali problém vraždiť pomaly aj pomocou kancelárskej spinky. Plus ma udivilo, že tu nikto neuhýba autám a to ani v prípade, že vidí, že sa naňho rútia v plnej rýchlosti desiatky metrov.