Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Animovaný
  • Komedie
  • Drama
  • Horor
  • Akční

Recenze (319)

plakát

Vyšší princip (1960) 

Výborne spracovaný film z prostredia českého mestečka za druhej svetovej vojny. Novodobé dejiny Československa ma vždy zaujímali a obdobie fašistického Nemecka ešte viac. Mrazivá atmosféra doby, ktorú pocíti divák doslova na vlastnej koži patrí spolu s hereckými výkonmi k najlepším prvkom čierno bieleho snímku. Pripomína mi to v mnohom výborné študentské filmy z tridsiatych rokov "Škola základ života" a "Cesta do hlubin študákovi duše". S tým rozdielom, že humor vystriedal strach a očakávaný zlý koniec sa napokon splnil. Smutné, ale pravdivé zachytenie danej doby...80%

plakát

Co je doma, to se počítá, pánové... (1980) 

Druhé pokračovanie vynikajúcej komédie "Zítra to roztočíme drahoušku!" sa nesie v podobnom nápaditom, humorom nabitom duchu so skvelými hereckými výkonmi Luďka Sobotu, Ivy Janžurovej, Stely Zázvorkovej, či Jiřího Sováka, ktorý výborne nahradil Kopeckého. S takto nabitou hereckou elitou tých čias sa ani nedá natočiť špatná komédia. Táto má navyše tú výhodu, že nestárne a dá sa pozerať opakovane. Tradičná vlastnosť Čechov a Slovákov lakomosť sa v tomto snímku rozhodne nevypláca a v závere každý dostane, to čo si zaslúži. Rozhodne poučné aj v dnešných časoch. Tetička z Ameriky rozhodne nebola taká sprostá za akú ju pokladali a Novákovi svoj biznis nedotiahli do zdárneho konca. Ako by im nestačili poctiví český koruny. Za najlepšiu scénku považujem príchod rodinných príslušníkov k dědečkovi a Filipovský ich svojim typickým spôsobom pošle do prdele. "Prdičky naší babičky. To zas múžete klidne odšpacírovat. Asi si z vás někdo vystřelil."..."You know, Praha moc krásný město." Svätá pravda a zaslúžených 80%.

plakát

Bez dcerky neodejdu (1991) 

Ako dospievajúci som si so záujmom prečítal knihu, ktorá mnou dosť otriasla. Detailný popis hrôz, ktoré si musela prežiť milujúca matka (aj vďaka svojej naivite, ktorá sa nikdy v živote nevypláca) zanechal vo mne hlboký dojem. Film sa snaží kopírovať knihu čo možno najvernejšie, hlavne z hľadiska pocitu beznádeje života v šialenej krajine, kde zdravý rozum nemá miesto. Ja osobne to tej Betty verím, pretože realita vie byť pekne hnusná. Je to taký etno thriller so všetkým, čo k nemu patrí. Čo však filmu vyčítam je skratkovitosť celého deja. Chápem, že celá kniha sa do filmu nacpať nedala, ale mohol byť aspoň o pol hodinu dlhší a nemuseli v ňom byť vynechané niektoré zásadné pasáže z knihy. Napríklad zoznámenie sa s Ahmalom, strastiplná cesta na koni pomedzi iránske hory, hranie sa na dobrú ženušku kvôli získaniu väčšej slobody, problémy na americkej ambasáde v Turecku atď. To, čo sa filmu podarilo zachytiť je atmosféra Teheránu, pocit beznádeje a surovosť iránskych chlapov. Rozhodne nie som zastánca amerikanizácie spoločnosti (aj iné kultúry majú svoje čaro), ale tento film je žiaľ v mnohom pravdivý. 80%

plakát

Petr Pan – muzikál (2014) (TV film) 

No bolo to celkom utrpenie dopozerať túto zlátaninu až do samotného konca, ale podarilo sa. Znova som si uvedomil, prečo neznášam muzikály. Nedajú sa brať ani len trochu vážne a zároveň nie sú ani vtipné. To znamená, že pre diváka môjho typu je väčšina muzikálov len strata času. Trápnych scén je tu neúrekom (až som sa miestami hanbil, že to pozerám), Petra Pana hrá žena, čo považujem za dosť veľký fail, Peter Pan aj ostatní lietajú s pomocou lán, ktoré sú maximálne viditeľné, čo v roku 2014 považujem tiež za riadny fail a celé to má taký lesbický podtón. Wendy je doma v izbe bosá, ale odrazu keď vzlietne má na sebe topánky, piráti sú smiešni, žena Peter Pán zasa trápna, celé je to také hi hi ha ha buďme naivný a najviac mi to pripomína divadelné hry so všetkými hovadinami, ktoré k nim patria. Farby to má síce pekné, ale atmosféru žiadnu a jediná hudba sa ako tak podarila. A to mám túto rozprávku celkom rád. 40%

plakát

Krok za krokem (1991) (seriál) 

Čo napísať o mojom druhom najoblúbenejšom seriály po Simpsonovcoch? Asi len tolko, že znova tu máme skvelú a tak trochu praštenú rodinu, ktorá pozostáva z inteligentných Fostrovcoch a povedzme jednoduchých Lambertovcov (ktorí sú mi svojim správaním určite bližší :) Krásna Karen, či inteligentná Dana sú osobnosti samé o sebe, ale dokážu fungovať rovnako dobre ako súperky a rovnako dobre ako parťáčky. JT a Al sú v pohode teenageri až na takú malú drobnosť, že milá, inteligentná a pekná holka Sam by v reálnom svete nikdy nechodila s troubou ako je JT (ani v Amerike). Taktiež puritánka Dana by si nikdy nevybrala do vzťahu prostoduchého Richa. O vtip a nápadité scénky v tomto seriály nie je núdza a humor je tu podaný veľmi inteligentne a nenásilne na rozdiel od takých Priateľov. Najsympatickejšou postavou aspoň pre mňa je Coudy, ktorý pôsobí veľmi v pohode, má trefné poznámky a život berie s veľkým nadhľadom. Takého Franka Lamberta by som kludne prijal za svojho otca a Carol je typická streštená matka akých je (nielen v Amerike) požehnane. Ja osobne sa takmer vždy skvele bavím a drsnejší humor v tomto seriáli veľmi kvitujem. 75%

plakát

Grand restaurant pana Septima (1966) 

Treba objektívne povedať, že Funés má aj ďaleko vydarenejšie komédie a táto patrí skôr k tomu horšiemu, čo filmy s geniálnym komikom ponúkajú. Nie je to však chyba pána Funésa ako herca, ten si svoju rolu tradične zastal na 100%. Problém vidím v slabom scenári, celkovom nudnom vyznení deja (samoúnos pána prezidenta, jeho hysterická asistentka, nezmyselné nacvičovanie obsluhy zákazníkov), skrátka film je takým zvláštnym spojením scén, ktoré v konečnom dôsledku ani dvakrát vtipné nie sú. A absentuje mi tu nejaká kultová a zapamätateľná scénka, ktorá sa vždy objavila aj pri slabších Funésových filmoch. 55%

plakát

Rock of Ages (2012) 

Nablýskaný, dynamický, rockovými peckami z osemdesiatych rokov prešpikovaný a navyše maximálne úprimný muzikál, ktorý sa na nič nehrá, len oslavuje zlatú éru rockovej hudby. Tak by sa dal stručne charakterizovať tento dvojhodinový film. Ono sa na prvý pohľad zdá, že to je len veľká bublina s hercami, ktorí o rockovej hudbe vedia houby, ale takmer všetci (s výnimkou Catherine Zeta Jones, ktorá okrem toho, že bola trápna mi tam absolútne nesedela a pôsobila, že je tam omylom), to odspievali a zahrali tak úprimne a vierohodne, že dávam palec hore. Hlavne ústrednej dvojici Diego Boneta a Julianne Hough, ktorá v nejednom prípade prekonala aj originálne verzie mojich obľúbených piesní. Ako rockový fanúšik musím uznať skvelý výber piesní, ktoré odsýpajú rad za radom a celé to pôsobí veľmi prirodzene a uvoľnene. Tom Cruise zrejme prekonal sám seba a ja som zistil, že spievať vie celkom dobre. Drsného rockera stvárnil po svojom, ale on je jeden z tých hercov, ktorý snáď v každom filme ide do toho na 100% a ja som mu toho Stacieho Jaxxa aj uveril. Musím sa priznať, že muzikály zrovna nemusím, ale tento má nielen skvelú kameru, strih a hudbu, ale obsahuje ten feeling, ktorý sa nedá opísať slovami, len precítiť. Upútalo ma zaujímavé spojenie piesní Heaven od Warrant a More Than Words od Extreme, či skvelý duel v jednej z top balád I wanna know what love is...Za vrchol však považujem pasáž, v ktorej sa Drew a Sherrie pripravujú na spoločné rande na pozadí krásnej skladby od Foreigner I´ve been waiting for girl like you. Dvaja mladí herci svojimi speváckymi výkonmi zažiarili a svoje úlohy zvládli presvedčivo takže nemám dôvod dať menej ako 85% a zaslúžené 4*

plakát

Pán prstenů: Společenstvo Prstenu (2001) 

Všetkým nadšencom tejto trilógie odkazujem, že pekná príroda a vizuálne efekty ešte automaticky nerobia pekným celý film. Inak povedané nudná fantasy s veľmi slabým príbehom. Akcia a napätie za nula bodov, atmosféra takmer žiadna. Jediné, čo oceňujem je dobrá kamera a veľmi dobrý soundtrack. Trochu málo na film, ktorý spôsobil celosvetový ošiaľ. Nesympatickí herci na čele s Eljiahom Woodom alias Frodom podtrhujú celkový dojem. Keď sa divák vyložene nudí pri pozeraní inak veľmi rozťahanej a úmorne dlhej fantasy, potom nie je všetko v poriadku. Občas som mal dokonca pocit, že pozerám paródiu na niečo. Peter Jackson si však napravil reputáciu natočením Hobita. Slabé 2* a 35%

plakát

Ano, šéfe! (2009) (pořad) 

Skvelý pořad o varení s tak trochu showmanom Zdenkom Pohlreichom. Pridanú hodnotu vidím hlavne v tom aby sa ľudia už nenechali okrádať v nekvalitných reštauráciach a za slabé jedlo platili veľké peniaze. Bol som osobne v jeho Imperial Café v Prahe a bol som doslova unesený kvalitou jedla a veľmi príjemnou a ústretovou obsluhou. Program je vedený veľmi profesionálne aj s patričnou dávkou drsného humoru, ktorý k pánu Pohlreichovi neodmysliteľne patrí. Mám len jeden odkaz pre pána šéfa: Príďte konečne aj na Slovensko a dajte to tu do poriadku pretože gastronómia u nás je jedna veľká bieda. 72% len na to nesmiem pozerať keď som hladný :)

plakát

Pravá blondýnka (2001) 

Určite jedna z tých lepších komédií na americký spôsob. Elle Woodsová je na prvý pohľad dosť nesympatická a navyše aj uletená baba, ktorá si žije vo svojom rúžovom svete s chutným psíkom, ale keď ju lepšie spoznáte, zistíte, že má srdce zo zlata. Divák sa dokáže prostredníctvom úprimného prejavu hlavnej hrdinky ľahko vcítiť do jej kože a počas filmu jej dokonca aj fandiť. Jej hlavná súperka je v zásade tiež pekná baba, ale s povahou mrchy. Je zaujímavé sledovať ako sa počas deja a štúdia na právnickej fakulte zblížia a ako naša rúžová Barbie pochopí, že nie každý chlap za to stojí. A nie každý je v skutočnosti taký ako na prvý pohľad vyzerá. Poučná a sympatická romantická komédia, ktorú si rád pozriem aj opakovane. Lepšie 3* = 70%