curunir

,,...TERAZ MÔŽU BYŤ SPOKOJNÍ. ZASE MAJÚ ČO HASIŤ." __ S prispením správne vybratej hudby a viacerých vhodných citácií (napr. Zjavenie sv. Jána z Biblie) zobrazil Werner Herzog hasenie ropných polí priam ako postapokalyptickú poému s pohlcujúcou vizuálnou stránkou. Ako divák žasne nad vyobrazeným horiacej planiny zastrenej hustým čiernym dymom, môže si akurát položiť otázku: Ako sa tam tak rýchlo Herzog dostal? Výpovede dvoch náhodných žien postihnutých vojnou napokon ani nie sú natoľko potrebné. Spomínané ,,Koyaanisqatsi" je koncipované inak, avšak nepochybujem, že sa ním pri tvorbe tohto dokumentu Herzog inšpiroval. (182. hodnotenie, 17. komentár k filmu)

,,VY TOMU VÔBEC NEROZUMIETE! BOLA TO HRA. JA SOM MALA UMRIEŤ!" ,,HRA NA SMRŤ?" __ ,,Nočný príchodzí" majúci v žánrovej popiske ,,horor" by na základe prostredia mohol budiť dojem, že pôjde o gotický horor v ktorom sa Marlon Brando zmení na nejakého vraždiaceho maniaka alebo čosi obdobné. Nič z toho, čo by divák od žánru očakával sa však v podstate nedočká. Dej sa postupne žánrovo mení, vie byť často veľmi znepokojivý a v samotnom závere skutočne mrazivý. Zakaždým ide o momenty, kedy sa dospievajúce deti snažia napodobniť svoje dospelé ,,vzory" a kedy je nimi ,,naučená krutosť" napokon vyobrazená veľmi naturalistickým spôsobom. Práve preto treba okrem veľkého Marlona Branda oceniť herecké výkony oboch mladých hercov, najmä Christophera Ellisa. Z formálnej stránky dokáže diváka osloviť - na Jerryho Fieldinga - trocha netradičná hudba a vizuálne stvárnenie, sugestívne nielen v zobrazení sychravej atmosféry, ale tiež v snímaní mystických okamihov tesne pred alebo po súmraku. (155. hodnotenie, 21. komentár k filmu)

,,VIETE, DECKÁ ZVYKNÚ ZDRHNÚŤ Z DOMU KEĎ ICH RODIČIA MAJÚ DÁKE NEZHODY. JE TO NIEČO AKO FORMA ODPLATY, ALEBO TAK." ,,A KVÔLI TOMU JU IDETE HĽADAŤ SO PSAMI?" __ Takéto žánrové filmy u nás dosiaľ nemajú tradíciu a pokiaľ ich chceme nakrúcať, musíme sa to najprv naučiť, inak budú zakaždým problematické (viď. ,,Trhlina"). ,,Pivnica" má divácky vhodný námet so silným komerčným potenciálom, ktorý sa svojím nesprávnym uchopením stal už rok po premiére zabudnutým prepadákom. Aj vďaka neopozeraným tváram ide zo začiatku o solídnu záležitosť udržiavajúci vďaka celkové nejasnosti divácku pozornosť. Postupne sa však čoraz väčšmi derú na povrch obsahové i formálne nedostatky filmu v podobe znovu opakujúcich sa málo funkčných záberov (otec sediaci na dcérinej posteli, pohľady z okna, cesty autom) a nepodstatných dejových odbočiek (nevera) nijako nedopomáhajúcich v zmysluplnejšom rozvití príbehu s banálnou zápletkou i pointou a akýmsi odstrihnutým záverom. Z hereckých predstaviteľov sa javí najzaujímavejšie Milan Ondrík, ale zdá sa mi, že po predchádzajúcich vynikajúcich postavách vo filmoch ,,Eva Nová" a ,,Únos" akoby ustrnul v istej hereckej kreácii a pri spomínanom zlom zvuku by si jeho neortodoxný vyšetrovateľ len tak šomrajúci si popod nos jednoznačne zaslúžil titulky. Ešte som si všimol, že ide po dlhej dobe o slovenský film, kde nezaznie jediné slovo po česky, na lepšom celkovom výsledku mu to však nepridá. (205. hodnotenie, 22. komentár k filmu)

,,PRÁCA NA POĽU NEPOZNÁ HRANÍC. ČI ŠE TO JEDNÁ O KOMBAJNISTOV ZAKARPATSKÝCH ALEBO NAŠICH PRACUJÚ JAK JEDNA RODINA LEBO ŽIŤ TREBA KAŽDOMU." __ Má to čosi do seba. Na prvý pohľad sa to nemusí tak úplne javiť, ale Ivaška je tu pomerne zrozumiteľný na rozdiel od niektorých svojich iných počinov. Obyčajní ľudia sa tu v čase žatvy riadia slnečným cyklom, zatiaľčo študenti umenia diskutujú nad vyobrazeným krajiny a slnka vo Van Goghových obrazoch. Práca poľnohospodárov je vo svojej ideologickej rovine podaná prevažne v komentári akéhosi obetavého okresného straníka, inak je všetko zamerané na kontrasty, či už komponovaním záberov často poeticky proti slnku, alebo v danom zobrazení, akou je mechanizácia vs. tradičná práca na poli. (3. hodnotenie, 1. komentár k filmu)

,,AKÝ CHCETE TEN STEAK, SALLY?" ,,KRVAVÝ." ,,DOBRE, ZOŽENIEM VÁM KRAVU A SAMA SI Z NEJ KUS UTRHNETE." __ ,,Dokonalý svet" vôbec nie je dokonalý film, ako tu píšu mnohí užívatelia a ešte sa k tomu rozplývajú nad jeho záverom pri ktorom ,,brečeli jako želva". Do deja, ktorý sa (zhodou okolností?) odohráva niekoľko týždňov pred atentátom na J.F.K. a nijako výraznejšie sa v ňom s týmto prvkom nepracuje, vložil starosvetský Eastwood kus sentimentu a štipku nostalgie, aby poľudštil nielen hlavného hrdinu, ale z (dramatického) únosu dieťaťa spravil priateľskú road-movie, kde sa medzi únoscom a uneseným postupne vytvorí puto ako medzi otcom a synom. Hoci sa - vtedy ešte populárny - Kevin Costner zhostil svojej úlohy najlepšie ako vedel, predsa len mi jeho postavu kriminálnika a vraha príde značne zidealizovaná a preto iba málo reálna. Na opačnej strane je Eastwoodov neschopný, ale zásadový šerif, ktorý však našincovi nebude voňať najmä z dôvodu, že ho namiesto dvorného Ladislava Županiča dabuje Jiří Zahajský. Medzi sporné stránky filmu patrí jeho dĺžka a postupnosť vývoja, kde sa niektoré momenty javia nadbytočne. Treba však tiež spomenúť, ako pozvoľna začne film vstupovať do svojho finále už dobrú polhodinu pred koncom a zvrat, ktorý nastane na černošskej farme mi prichodí ako absolútne logické zdramatizovanie deja. Film má teda svoje plusy a mínusy a v Eastwoodovej filmografii ho radím skôr medzi jeho priemerné režíjné kúsky s veľkým lapsusom v podobe Filipových túžbach po raketopláne, ktorý uzrel svetlo sveta až o desať rokov neskôr. (13 610. hodnotenie, 395. komentár k filmu)

,,URČITE JE NIEČO, ČO BY SI CHCEL." ,,SAMOZREJME." ,,ČO?" ,,NIEČO VEĽMI VEĽKÉ. VEĽRYBU." __ Elliotta Goulda som herecky viacej spoznal iba nedávno a treba dodať, že postavy pohoďakov, ktorí sa vlastným pričinením dostanú do riadne prekérnych situácii - no napokon sa z nich svojim umom dostanú - mu jednoducho sedia. Má úsporný herecký prejav, snaží sa veľa nerozprávať, má sympatické záľuby (ichtyológ). Nemenší je oproti nemu odpudivý a surovo chladný Christopher Plummer, z ktorého v dámskom prevleku priam mrazí. Ako už napísali iní, ide o naozaj skvelý ,,starosvetský triler" bez akčných scén, zato s precízne budovaným napätím a atmosférou a na danú dobu, jednou šokujúcou a brutálne nakrútenou scénou (pred pozretím filmu neodporúčam pozerať si tunajší fotosky!). Veľmi rád som si pozrel prednosti viacerých hereckých predstaviteliek - ako spomína Pedestrian -a potešilo ma, že prekrásna Céline Lomez dokonca neváhala ukázať všetko. Ale vraj to za mlada robievala aj v iných filmoch. (50. hodnotenie, 4. komentár k filmu)

,,JEŽIŠOVO H*VNO?" ,,NIE." ,,JEŽIŠOVA P*ČA?" __ To, že sú v súčasnosti príbehy dospievajúcich outsideriek ,,in" ešte neznamená, že všetky sa premenia na zlato. Po prvotnom veľkom navnadení skončila pre mňa ,,Thelma" niekde na polceste. Zo začiatku vo mne prevládala spokojnosť a vôbec som si nedával niektoré scény do asociácií s veľkými míľnikmi kinematografie (Vtáci?), iba som si užíval priateľstva dvoch zvláštnych dievčat a so zvedavosťou som sledoval, ako sa bude ďalej vyvíjať príbeh prezentujúci sa len v rôznych náznakoch a metaforách, napriek archetypom neponúkajúcim vždy jednoznačnú interpretáciu. Postupom času sa síce dá tým symbolom rozumieť, čakal som však ich nejaké hlbšie, jednoznačnejšie vysvetlenie (možno som ho správne nezachytil). V hodnotení preto volím strednú cestu. ,,Thelma" obsahuje potenciálne silné scény, ale ani jedna nie je natoľko úderná, že by ma dostala do kolien. Vo výsledku sa jedná o dobrý, snáď aj nadpriemerný film (pripomínajúci mi o čosi horší ,,Raw"), ktorý si treba pozrieť viacej ráz a vtedy si zrejme zaslúži objektívne zhodnotenie. (3127. hodnotenie, 176. komentár k filmu)

,,...LEN SI MYSLÍM, ŽE SI TO NAJKRÁSNEJŠIE, ČO SOM KEDY V ŽIVOTE VIDEL." ,,TO PRETO, ŽE SEDÍM V TME." __ Mnohí spomínajú krvavé jatky, ktoré Gibson rozpútal v bojových scénach, ako akýsi hlavný atribút filmu, v tieni ktorých sa stráca jeho humanistické posolstvo a najmä do veľkej miery zastúpené kresťanské hodnoty a príkladná viera v Boha, ktorou sa režisér na staré kolená nijako netají a snaží sa ňou odčiniť hriechy mladosti. Silný naturalizmus v kontraste s oddanou religióznosťou sú hlavnými poznávacími znakmi Gibsonovho rukopisu v ,,Umučení Krista", rovnako tiež v ,,Apocalypto", taktiež aj tu a bude zaujímavé sledovať, kam až ho tieto fúzie dovedú. Vo filme samom treba okrem sympatického Andrewa Garfielda upriamiť pozornosť na jeho vzťah s alkoholom presiaknutým otcom (,,Ale nezabil si ho?" ,,V srdci áno.),, tak dobre stvárneným Hugom Weavingom, až je škoda, že sa tu objavuje iba na obmedzenom priestore. Z veľmi dobre zvládnutej technickej stránky mi akurát ostáva záhadou Oscar za - podľa mňa - absolútne štandartne spracovaný strih. (22 224. hodnotenie, 1054. komentár k filmu)

,,A KTO NATO PRIŠIEL, 12 ROČNÝ CHALAN?" ,,NIE, MAL SOM 13." __ Obligátnu hodinu trištvrte dlhý ,,Geostorm" som vzhliadol až na tri krát, pretože som pri ňom opakovane zaspával. Obsahuje síce viacero veľkolepo tváriacich sa záberov, ktorými chcel Dean Devlin, ako producent filmov tu toľko zmieňovaného režiséra, upútať oko diváka, tie však vyznievajú skôr hlúpo a opozerane (Hong-Kong bol vo filmoch zničený už viackrát, tak prečo radšej nie sú ukázané Belehrad a Bukurešť, keď už sú spomínané?). Samozrejme veľmi nešťastnou je už samotná zápletka a nefunkčné spojenie žánrov thriller / sci-fi / katastrofický, ktoré sú možno vhodné ako dobrý námet pre bondovku ,,Moonraker", ale v takomto béčkovom podaní sa predsa len pýtalo čosi menej komplikované, Nemenším problémom sú nezaujímavé alebo iritujúce postavy. Herci s istým renomé (Harris a Garcia) sú buďto nevyužití, ale hrajú v zaužívaných klišé (Butler) a podaktorí krajne nesympatickí, ako v prípade násť ročnej fľandry Talithy Eliany Bateman všade rozdávajúcej dospelácke rozumy, ktorá ako ,,rozprávačka príbehu" nezabudne v závere všetko zaklincovať akýmsi univerzálne hlúpym posolstvom. Ako-tak solídnou scénou je tsunami devastujúce Dubaj, čo príhodným spôsobom poznačí najvyššiu budovu svetu, keďže si ju tvorcovia netrúfali zrovnať so zemou. Kde sú nominácie na Zlaté maliny? (6358. hodnotenie, 389. komentár k filmu)

,,ČÍTAM NOVÚ KNIŽKU." ,,MOJU?" ,,BOŽE, NIE!" ,,AKO SA VOLÁ?" ,,VOLÁ SA ŠPIÓN, KTORÝ PRIŠIEL Z CHLADU." ,,O ČOM TO JE?" ,,JE O ŠPIÓNOVI, KTORÝ PRICHÁDZA Z CHLADU." __ Obdivujem Alberta Giacomettiho a jeho ,,Kráčajúceho muža" (je ho možno vidieť aj vo filme) považujem za jednu z najlepších sôch 20. storočia. O to viac som bol rád, keď som úplne náhodou natrafil na tento prakticky neznámy film. Stanley Tucci, o ktorom som doteraz netušil, že je aj režisér, nakrútil príjemne komorný film, zrozumiteľný aj pre divákov nezaujímajúcich sa o umenie. Je len na škodu, že po prvej polhodine vplyvom istej monotónnosti svojho rozprávania upadá do repetatívnosti a okrem rôznych názorov na umenie už toľko nemá čo ponúknuť. Geoffrey Rush (veľmi dobre nadabovaný Pavlom Rímským) pritom svojím hereckým prednesom dokazuje, že by postavu Giacomettiho vedel zahrať aj v náročnejšom podaní. Scéna so skrývaním balíka peňazí je vynikajúca, Armie Hammer neskutočný suchár, Tony "Monk" Shalhoub namaskovaný na nespoznanie a ,,Finálny portrét" je slušným filmom o umení, nie však umeleckým filmom. (131. hodnotenie, 9. komentár k filmu)