curunir

,,AKO BY ĽUDIA ODNIKADIAĽ PRICHÁDZALI SEM, PRETOŽE TU SI ĽUDIA MYSLIA, ŽE SÚ NIEKDE, A VŠETCI VLASTNE HĽADAJÚ NEJAKÚ ODPOVEĎ. ALE TU ŽIADNA NIE JE. PREČO BY SEM INAK PRIŠLO 300 000, 120 000, 60 000, 70 000 ĽUDÍ? IBA KVÔLI HUDBE? JE TU TAK DÔLEŽITÁ IBA TÁ HUDBA? MYSLÍM, ŽE NIE, ALE... ĽUDIA NEVEDIA. NEVEDIA AKO ŽIŤ A NEVEDIA, ČO MAJÚ ROBIŤ. MYSLIA SI, ŽE KEĎ PRÍDU SEM, TAK MÔŽU ZISTIŤ, ČO TO JE ALEBO AKO S TÝM NALOŽIŤ. MYSLÍM, ŽE ĽUDIA SÚ VEĽMI STRATENÍ.“ __ Dokument o Woodstocku – rovnako ako festival samotný – je kultovou filmovou záležitosťou, o ktorej viem už peknú riadku rokov a ktorú som už mal už niekoľko krát neúspešne rozpozeranú, no nikdy som ju nevidel do zdarného konca. Vzhľadom na gigantickú dĺžku je jeho pozretie na jeden záťah porovnateľné s trojdňovou festivalovou šnúrou v znamení psychotropných látok a iných nerestných potešení, preto som ho napokon, v rámci 50. výročia tejto slávnej udalosti, predsa len na dve sedenia zvládol pozrieť. Rozhodne sa nejedná o odpočinkovú záležitosť, pretože minimálne polovicu stopáže je obrazovka rozdelená minimálne do dvoch záberov zachytávajúcich často úplne rozdielne situácie, pričom pozornosť diváka zamestnáva ešte čítanie titulkov. Vidieť už legendárne vystúpenia Joa Cockera hrajúceho na neexistujúcej gitare, Carlosa Santanu alebo v závere Jimiho Hendrixa je nepochybným diváckym zážitkom. Proti hudbe daných interprétov nič nemám, no takmer vôbec ju nevyhľadávam, takže viac než jednotlivé vystúpenia som viacej oceniť nehudobné vsuvky, ktoré prostredníctvom rozhovorov približujú život a svetonázor hippies generácie. Vo výsledku sa mi veľmi ťažko hodnotí, keďže skôr než regulárny dokumentárny film považujem ,,Woodstock“ za unikátny archívny záznam tých dní slúžiaci ako nostalgická spomienka pre žijúcich účastníkov a posolstvo o danej dobe pre budúce generácie. (doteraz 4027. hodnotení, 145. komentár k filmu)

,,NEPIJEM ANI NEFAJČÍM PANE A SOM 100% FIT." ,,A JA PIJEM A FAJČÍM A SOM FIT NA 200%." __ Filmov s tématikou Churchilla ako premiéra vo vojnových časoch je viacero a jeho hereckí predstavitelia zbierajú zakaždým vavríny. Brendan Gleeson určite nebol zlou voľbou a svojej úlohy sa zhostil s veľkou vervou, avšak z môjho pohľadu ho predsa len predbieha Albert Finney v ,,Zaťahujúcich sa mračnách". Dve dejové línie sú rozhodne zaujímavé, ale inak dej pôsobí miestami veľmi skratkovito a využitie archívnych záberov je slabou náplasťou za absenciu veľkolepejších momentov, aké sa sotva dostavujú pri bombardovaní Londýna alebo záverečnej scéne na balkóne paláca. Z epizódnych postáv najväčšmi zaujme stvárnenie Stalina ruským hercom Alexejom Petronkom, ktorý mal s vyobrazením slávneho diktátora už svoje herecké skúsenosti. Nešlo o zlý počin, avšak nakrútený bez akýchkoľvek vyšších ambícií, ktoré by v opätovnej produkcii HBO mohol dosiahnuť viacdielny seriál. (718. hodnotenie, 65. komentár k filmu)

,,ČO TO ZNAMENÁ NEZOSMILNÍŠ?" ,,ŽE NA VEĽKÝ PIATOK NEBUDEŠ JESŤ MÄSO." __ ,,Zločin pátera Amara" už z plagátu prezrádza svoj príbeh a ku trocha prostej zápletke o zakázanej láske pridáva pre jej väčšie rozvetvenie niekoľko vedľajších - viac či menej dôležitých - motívov. Úvodná časť je skvelá; veľmi sa mi páčila konfrontácia mladého Otca Amara s postihnutou Getsemaní túžiacej, aby ju hladil a samostatne scéna kedy sa Amaro márne snaží držať dlaň nad plameňom. Gro príbehu sa rozvíja postupne a vo svojej plnej vážnosti prepuká až v druhej polovici. Myšlienky o teológii a morálke s ktorými film operuje sú skvelé (,,Jediným peklom je samota.") a preto milostné vzplanutie, ku ktorému dovedie mladý Amaro krásnu a počestnú (a svojsky nadržanú) Ameliu sa javí ako absolútne prirodzené, hoci napokon s omnoho fatálnejšími následkami, než by sa dalo čakať. Tým by sa dalo predísť kedy sa ctižiadostivý Amaro vzdal svojho knažstva. Amara vo výbornom Bernalovom podaní však nemožno cez jeho vypočítavý pragmatizmus vyslovene označiť negatívnymi konotáciami, hoci jeho zločin je vo svojej podstate viacnásobný a posledný, najhorší z nich zostal napokon zamlčaný, ,,de facto" však prosiaci v závere o odpustenie. S istými nedostatkami sa film potýka skôr po formálnej, než obsahovej stránke. Niektorým pripomína drahšie nakrútenú telenovelu, mňa skôr prekvapilo jeho miestami televízne pôsobiace vizuálne spracovanie a priskoré ustrihnutie niektorých vypätejších momentov, čím - ako som spomínal - pôsobia niektoré motívy akosi nedokončene a javia sa tým z časti zbytočné. Záverečná scéna je však spracovaná vynikajúco a napriek nižšiemu hodnoteniu si film oscarovú nomináciu zaslúžil. Knižná predloha môže byť vynikajúca. (598. hodnotenie, 52. komentár k filmu)

,,JA SOM NIELEN JA, I MOJE BLÍZKE OKOLIE. A KEĎ SA NESTARÁM O TO DRUHÉ, TAK SA NESTARÁM O SEBA." __ Keď vidím kombináciu: Švédsko + (Nobelova cena) + manželia v kríze akosi mi na konci vychádza Bergman. Nič v štýle tohto slávneho režiséra sa napokon nekoná, ale ,,Manželka" si nielen pre výborné herecké výkony pozornosť zaslúži a osobne som bol rád, že som si túto - inak klasicky vystavanú - komornú vzťahovú drámu napokon mohol pozrieť. Každý chvály Glenn Close, ale je pravdou, že postavou okolo ktorej sa točí celý dej je Jonathan Pryce a jeho záletný narcistický bastard - ako je tu nazvaný - ktorý mi bol v niečom blízky a vedel som ho pochopiť viacej, než jeho neuznanú manželku. Zimného Štokholmu si užijeme iba poskromne v nočných záberoch, preto správne mrazivú severskú atmosféru dotvára viac hudba Jocelyn Pook. Ešte si zostáva zodpovedať na otázku, či ukázanie všetkých retrospektív bolo naozaj potrebné? (560. hodnotenie, 47. komentár k filmu)

,,ŽIVOT JE IBA PRE SILNÝCH. MUSÍŠ SI HO ZASLÚŽIŤ! NIE JE TO DAR." __ Keď skončil boj o oheň nastala domestifikácia. Keby som mal 12 rokov, bol by pre mňa ,,Alfa" jednoznačnou diváckou topkou. Najväčším problémom tohto sympatického dobrodružstva je jeho divácke zameranie. Film bol evidentne mierený hlavne mladému publiku, avšak ťažko povedať, nakoľko by sa odchovanci súčasných komiksových superhrdinov, dokázali so záujmom stotožniť s predkladaným ,,klasickým dobrodružným príbehom" (s nadsádzkou á la J. London), zvlášť keď nám už mnohé napovedajú výsledné tržby. Film má svoje muchy, ale tie mi vo výsledku prišli pomerne malicherné. Hlúpo akurát pôsobí úvodný lov na bizóny odohrávajúci sa bohvie prečo týždeň pre začiatkom udalostí. Dialógy/ resp. monológy s vlkom beriem ako akúsi samozrejmosť pre lepšiu zrozumiteľnosť narácie, a hoci ich mohlo by miestami pomenej, vo výsledku pôsobia omnoho lepšie než keby boli všetky v ,,pravekčine". Hádam ostáva dodať, že svojím vyznením je ,,Alfa" - ako už bolo zmienené - akýsi ,,Teen-Revenant" s pozoruhodne súdržnou vizuálnou stránkou, s efektami miestami omnoho lepšími než bol hociktorý diel z 5x tak drahého ,,Hobita". Vcelku milé prekvapenie, ktorému vo výsledku odpúšťam aj snahu o naturalizmus bez kvapky krvi. (4515. hodnotenie, 268. komentár k filmu)

,,...KEĎ SA NAŠTVE GRIZLY JE MU JEDNO, ČI SI DREVORUBAČ ALEBO OCHRANCA, VŠETCI CHUTÍME ROVNAKO." __ Filmov o grizlym zabijakovi je samozrejme viacero a na tento som náhodou narazil na JOJke, keď už bol v scéne na rúbanisku ako-tak rozbehnutý, no nerobilo mi problém sa v ňom orientovať a zaujalo ma aj slušné obsadenie (Jane, Thornton, Perabo, Glenn). Sledovanie potom ukončilo moje zaspanie počas jednej zo siahodlhých reklám. Pri jeho spätnom lustrovaní ma zaujalo jeho tunajšie pomerne slabé hodnotenie a rozhodol som sa, že si grizlyho po čase pozriem ešte raz celého. Vo výsledku ozaj nejde o žiadne veľdielo, ktoré naplno nevyužíva ani svoje najväčšie prirodzené devízy. Atmosféra severoamerickej divočiny síce pôsobí príťažlivo, je však poňatá v niekoľkých dookola sa opakujúcich záberoch, čo vyznieva veľmi rutinne. Rovnako zobrazenie brutality a gore efektov je akési polotelevízne, nedopovedané... Thorntovi postavu lovca jednoducho nezožeriete (zato ho zožerie niekto iný...) a ani s Thomasom Janem sa neviem priveľmi stotožniť. Hoci som teraz na ,,Grizlyho" nakydal, má iba pohodových 80 minút a dej pomerne dobre odsýpa a preto, kto nevidel nejaký obdobný film a má akurát trochu času, nech sa páči. Ináč neverím, že by takýto beštiálny zvierací jedinec mohol existovať. (2409. hodnotenie, 266. komentár k filmu)

,,...A TAK SOM ZAČAL TÚ VODU PIŤ, AŽ SOM VYPIL VODOPÁD." ,,VODOPÁD?" ,,NO HEJ, BOL TAM JEDEN TAKÝ MALÝ, ČO SA DAL VYPIŤ." __ TV inscenácia podľa Dostojevského novely iba dokazuje, že mnohé adaptácie ruskej literárnej klasiky sme vedeli dobre zvládnuť. Satira zo života ruskej vyššej triedy je zaujímavá hlavne vo svojom podaní, kde sú naskrz ohavné a vypočítavé charaktery ľudí podané v humornom a tragikomickom stvárnení. Ako už bolo zmienené, z plejády našich popredných hereckých osobností vysoko vyniká postava kniežaťa (strýčka) v podaní slovenského Laurenca Oliviera, vynikajúceho Ctibora Filčíka, ktorého výkon dopĺňajú vynikajúca a podlá Mária Kráľovičová, krásna mladučká Zdena Studenková a typicky popletený Martin Huba. Pokiaľ by som mal pripomienky povedal by som, že hudobná kulisa pôsobí veľmi rušivým dojmom a je dobré, že jej je iba minimum a občas by som ocenil viacej strihu sledujúceho reakcie na tvárach iných hercov. Inak môžem priaznivom slovenskej televíznej tvorby ,,Strýčkov sen" jednoznačne odporučiť. (31. hodnotenie, 3. komentár k filmu)

,,KEĎ MI NEVERÍŠ ANI SLOVO, AKO TI MÁM DOKÁZAŤ, ŽE HOVORÍM PRAVDU?" ,,NEVIEM... NÁJDI NEJAKÝ SPÔSOB." __ Už samotná kniha nebola žiadne literárne veľdielo, hoci sa čítala veľmi ľahko a nútila ma overiť si fakty, na ktoré sa v nej autor odvoláva. Film som si viac než pre jeho - na slovenské pomery - atraktívny námet, pozrel skôr pre porovnanie mojich čitateľských predstáv. Určite som urobil dobre, keď som na ,,Trhlinu" nešiel so známymi do kina a radšej som ju zhliadol až dodatočne doma, pretože som o nič neprišiel. Z môjho pohľadu má film ešte viacej nedostatkov než ukazuje jeho tunajšie pomerne slušné hodnotenie. Treba povedať, že nejde o nudný film, je však zle a zmätočne nakrútený. Predovšetkým pokiaľ by som nečítal knihu, v deji by som tu veľmi silno tápal a nechápal zmysluplnosť jeho postupného vývoja (načo sa vôbec trepú niekam do lesa?) alebo správanie sa postáv. Nepochybným kameňom úrazu je jeho zlé zostrihanie väčšieho materiálu z pripravovanej TV minisérie na kino verziu, ktoré si je možné povšimnúť napr. v zbytočnom rozčlenení na tri diely bez zmysluplnejšej dramaturgickej výstavby. Bebjak svojou rutinnou réžiou vytvárajúcou napätie tuctovým a predvídateľným spôsobom zrejme chcel mať všetko hneď rýchlo z krku, aby sa mohol plne venovať ambicióznejšej ,,Správe". Navyše ak film obohatí veľmi tradičnými - až trápnymi - zvukovými efektami (zvuk trezoru) zatĺka posledné klince do rakvy filmu. Z hereckých výkonov ma prekvapili najmä Hartl a Maštalír, absolútne vzdialený svojim literárnym predobrazom zahrali svoje postavy akceptovateľným a nijako nerušivým spôsobom (obsadenie Márie Bartaloš Havranovej som akosi čakal). Spätne oceňujem radikálne skresanie vulgarizmov, ktorých bola kniha plná a ktoré bývajú povinnou výbavou našej súdobej kinematografie, keďže by tu pôsobili ozaj zbytočne; inak ,,Trhline", snažiacej sa založiť u nás žáner mysteriózneho trileru, bude pre jej celkovú neobratnosť lepšie na TV obrazovkách, kde si ju možno raz znovu pozriem. (2546. hodnotenie, 209. komentár k filmu)

,,ČO TEDA LOVÍŠ?" ,,JEŽIŠOVÝCH MAGOROV." ,,NEVEDEL SOM, ŽE JE ICH SEZÓNA." __ Úvodnou titulkovou sekvenciou a celým vizuálom obrazu film ozaj vyzerá ako z roku 1983, čím budí dojem, že vzdáva poctu béčkovému žánru tohto obdobia. To však netrvá dlho a zakrátko sa preladí na gro svojho stvárnenia, ktorého sa drží v drvivej väčšine svojho deja až tých zopár ,,klasicky" podaných momentov práve naopak pôsobí ako z iného sveta. Modro fialové kamerové filtre, experimentovanie so zvukom a priam psychedelická hudba Jóhanna Jóhannssona (odporúčam samostatne si vypočuť najlepší z jeho posledných soundtrackov) - pamiatke ktorého je film venovaný - tvoria ojedinelú halucinogénne pohlcujúcu atmosféru dokonale prebíjajúcu inak prostoduchý dej, ktorý by v konvenčnom podaní vyznel nezaujímavo a banálne. Rozporuplné hodnotenie a komentáre iných užívateľov dokazuje, že ,,Mandy" nie je filmom pre každého, prípadne sa na jej sledovanie treba patrične ,,naladiť" (ja som popri sledovaní stiahol dve pivá). Ťažko odporučiť kedy film sledovať v spoločnosti a kedy samostatne. Počiatočné hypnoticky pomalé tempo sa vo filme viacej krát zopakuje ma vďaka podmanivej formálne stránke nikdy nenudilo, ale je istotne lepšie pozrieť si ,,Mandy" na jeden záťah, inak môže hroziť, že sa v niektorej z častí deja už nemusíte naladiť na tú správnu vlnu. Dvojhodinová stopáž sa môže zdať premrštená, Cosmatos ju však svojou réžijnou invenciou drží celý čas prakticky v jednej konzistentnej podobe. Po správnosti by ,,Mandy" mala byť hodnotená skôr 4*, svojou originalitou budiacou dojem áčkových ambícií si vyššie uznanie zaslúži. Každopádne však zostáva zbytočné domnievať sa, že by mohla nejakým spôsobom reštartovať Cageovu mŕtvu hereckú kariéru. (1833. hodnotenie, 237. komentár k filmu)

,,VĎAKA TATKO." ,,ZAMÁLO, LEZBA." __ Pri sledovaní ,,Pašeráka" mi prišli na um ,,Němi"-ho slová, ktoré ešte pred rokmi napísal na margo ,,Invictus": Eastwooduv režijní styl je balzam. Je to úsporná, pokojná a zrozumiteľná réžia muža, ktorý je rád, že mu to jeho vek stále milosrdne dovolí. Prináša v dobrom zmysle slova starosvetskú, t. j. tradičnú rodinnú drámu - akých dnes už býva pomenej - o zmeškanom čase, ktorý na úkor veku jeho predstaviteľov prináša osudovejšie okamihy končiace nielen uzmierením ale aj zmierením samého sa sebou a prijatím svojho osudu, pretože za hriechy sa musí pykať. Navyše sa mi veľmi páči, ako má Eastwood vzhľadom na svoj vek už všetkých v pi... a ako parádne pritom občas hláškuje (napodobňovanie Hitlera, ,,Som rád, že vám negrom môžem pomôcť."...). Dúfam, že aj mne raz milosrdný čas dovolí byť ako on. Veľmi reálne vystavaný dej narúša akurát návšteva haciendy drogového bossa v podaní takmer nespoznateľného Andyho Garciu (viacej mi pripomínal De Nira), ktorá mi prišla len veľmi málo pravdepodobná. Inak však ide o veľmi príjemnú, pohodovú záležitosť a každý kto teraz čakal od Eastwooda viacej akcie a rýchlejšie tempo je riadne mimo. (5465. hodnotenie, 308. komentár k filmu)