curunir

,,...NÁŠ SPASITEĽ A SPOJENEC SA STAL NAŠIM NEPRIATEĽOM.“ __ Prvý severokórejský film, ktorý som videl, hoci vzhľadom na žánrové zameranie tamojšej kinematografie ide zrejme o ojedinelý zjav, aj keď – ako píšu iní – kto chce, ten si tam propagandu nájde. Jeden z alternatívnych názvov znie: Communist Bull-Monster a je tiež pravda, že ústredným motívov filmu je boj vykorisťovanej robotníckej triedy proti buržoázii (kapitalistom) a samotné monštrum Pulgasari tu zohráva úlohu ničivej energie, ktorá sa napokon vymkne z pod kontroly. K dobru veci však je, že film je podaný tak rozprávkovo, že v ňom ideológia nie je natoľko zjavná, dokonca pokiaľ by bol nakrútený v inej ázijskej krajine, všetky pripomienky o skrytej komunistickej ideológii by išli bokom. Technické spracovanie je na značne kolísavej úrovni a pôsobí podstatne starším dojmom. Kým ,,Pulgasari“ má vcelku solídny hrozivý zjav a zábery v ktorých ničí nepriateľské opevnenia sú solídne priemerné, škaredé zadné projekcie pôsobia urobené na kolene a sú hanbou zamýšľanej ambicióznej vizitke filmu. Ešte zostáva zodpovedať, či by si súčasní severokórejci tajne nepriali oživenie Pulgasariho pre zvrhnutie tamojšieho vládneho režimu. (100. hodnotenie, 23. komentár k filmu)

,,ČO TO TU ROBÍTE?" ,,PRIŠLI SME SA VYSRAŤ." ,,TO NIE JE PRAVDA, KAKÁME!" ,,TO SA NEHANBÍTE ROBIŤ TO V MOJEJ DŽUNGLI?" __ Pred ,,Emanuelou" bolo ,,Posledné tango v Paríži". Už v počiatku uvoľnených 70. rokov sa ukázalo, že v rukách zručného režiséra môže byť aj erotika umením. Nominácie na Oscara sú v oboch prípadoch však čiastočne za odvahu, v prípade Branda za jeho pojatie sexuality a u Bertolucciho za scénu s maslom (Kdo maže, ten jede). Myslím, že v istých ohľadoch oba dva filmy porovnať možno. Najmä keď sa postupne Maria Schneider ukazuje výlučne v Evinom rúchu a s Brandom riešia rôzne chúlostivé otázky (,,Kedy si sa po prvý krát urobila?") vyznieva film ešte dráždivejšie a provokatívnejšie než milostné dobrodružstvá Silvii Kristel. Odhliadnuc od ,,toho hlavného" stojí za povšimnutie kamera Vittoria Storara, jeho nasvietenie scén i obrazové kompozície Paríža a potom postava Jeana-Pierra Léauda, známeho úlohami nevyzretých mladíčkov, tu predsa len schopnejšieho žiť v realite. (3290. hodnotenie, 203. komentár k filmu)

,,V ŠKOLE CHLAPCOM VŠETKO PREŠLO. MNE NIE. MŇA VŽDYCKY CHYTILI." ,,NO, A VIEŠ PREČO ŤA CHYTILI?" ,,PREČO?" ,,PRETOŽE ŤA NENAPADLO ZABIŤ UČITEĽA." __ Na filme ma zaujala najmä jeho vizuálna stránka. Napriek tomu, že v tej dobe stál pomerne slušných 30 miliónov, pôsobil na mňa skôr ako taliansko-nemecký televízny krimi triler z počiatku 90, rokov, ktoré voľakedy často vysielali na TV Prima. Ani sa nedivím, že išlo o komerčný prepadák. Film má teda svoje muchy a ani zďaleka sa nepribližuje predchádzajúcim filmom s Tomom Ripley, napriek svojej priamočiarosti a istej predvídateľnosti vie udržať pozornosť diváka a nevďačí zato iba Malkovichovi a Winstonemu. Nepochybne najpamätnejšou je pasáž vrážd na WC vo vlaku, ktorá vyniká svojou chladnokrvnosťou, zároveň však postupne pripomína minimálne čiernu komédiu, ak nie priamo paródiu. Morricone zložil skvelú minimalistickú hudbu; je však veľmi nenápadná a treba počúvať s nastraženými ušami. (2063. hodnotenie, 91. komentár k filmu)

,,SMRDÍŠ AKO ŠŤANKY, SMRDÍŠ AKO SEMENO, AKO ZHNITÝ K*KOT, AKO ZANIETENÁ PREDKOŽKA, AKO KEĎ SPARENÁ CIBUĽA TRTKÁ S KADIBÚDKOU NA HNOJI." __ Artový horor, ktorý ani hororom nie je. Čiernobiela kamera snímajúca vo formáte 4:3 musí od počiatku zaujať aj oko nevšímavého diváka, čím sa nielen snaží priblížiť starým hororom a vyvolať atmosféru, ktorá by vo farebnom ladení bola nedocieliteľná. Willem Dafoe, okrem svojho zjavu, vie svoju postavu starého morského vlka dotvoriť aj svojim kvetnatým archaickým prejavom (,,...says I.“). Maják ide v istých ohľadoch porovnať s ,,Čarodejnicou“, predovšetkým postavy tu nie sú zlé z presvedčenia, skôr zlu podľahnú a smerujú ku katarznému záveru. ,,Maják“ je však viacej nejednoznačný. Preludy sa tu vyplavujú z ľudskej mysle a každý si ich musí usporiadať po svojom, tajomstvo a nejednoznačnosť súvisia s klaustrofóbiou miesta znásobenou odlúčením a izoláciou. Vo svojej podstate však záver ponúka jednu z najpravdepodobnejších možností, ako mohol film skončiť. Je skvelé, že sa cinefili domohli premietania v tuzemských kinách. Možno je ,,Maják" prvou lastovičkou v dobe, kedy bude program kín určovať divácky dopyt. (1533. hodnotenie, 142. komentár k filmu)

,,PREDSTAV SI, ČO VŠETKO SI MÔŽEŠ DOVOLIŤ ROBIŤ, KEĎ NEMUSÍŠ V ZRKADLE SÁM SEBE POZERAŤ DO OČÍ.“ __ Pamätám si, ako bola v Kinoboxe svojho času vyzdvihovaná hlavne technická stránka Verhoevenovho filmu zdôrazňujúc, že ešte dva roky predtým (čiže r. 1998) by nič podobné nebolo možné nakrútiť. ,,Mužovi bez tieňa“ vtedy Oscara za vizuálne efekty vyfúkol ,,Gladiátor“ vďaka otáčavému záberu v ktorom gladiátori vchádzajú do kompletne digitálneho Kolosea. Toľko z histórie; v súčasnosti sa stále jedná o zručne nakrútený thriller na stále atraktívnu a vďačnú tému, ktorá dokáže zaujať zmysly a rozprúdiť fantázie diváka. Ústredná idea neviditeľného človeka je mnohovrstvová, preto je motív utajovania a skrývania prenesený aj do medziľudských vzťahov. Keďže je film zameraný na zneužitie takýchto schopností, Verhoevenova častá téma skúmania ľudskej sexuality to má svoje, síce ľahko provokujúce a dráždivé, no opodstatnené miesto. Napokon, kto by niečo také nevyužil? (Ja všetkými desiatimi kebyže mám za susedu takú samicu ako Rhona Mitra.) Dobre vystavanému thrilleru škodí jeho druhá polovica, kedy prichádza k prirodzenej dramatizácii deja s niekoľkými nedostatkami (Keď neviditeľný Bacon chodí všade nahý nie je mu zima a neporaní sa?) a akčný záver s radom opozeraných klišé, v ktorom sa Bacon mení na Terminátora a vedci na superhrdinov. To, že Goldsmithova ústredná melódia až priveľmi pripomína skorší ,,Základný inštinkt“ mi vôbec neprekáža a jedná sa o môj obľúbený soundtrack. (10 554. hodnotenie, 367. komentár k filmu)

,,DÁM ZATO RUKU DO OHŇA." ,,ZBYTOČNE BY STE SI JU SPÁLIL." __ Áno, sme hneď v centre diania, ale jeho pozadie sa vyplavuje postupne a pozvoľna začína hustnúť. Inak ale ide o priemernú kriminálku bez patričnej atmosféry a s pomerne nevierohodným Trintignantom v úlohe spisovateľa odhaľujúceho čachre-machre v pobrežnom letovisku, ktoré spustia sériu vrážd. Koniec je, aj vzhľadom na štýl rozprávania, jasne predvídateľný, aspoň však nie je doslovne nakrútený. (14. hodnotenie, 2. komentár k filmu)

,,ZA AKÝM ÚČELOM STE TU?“ ,,MÁM DOJEM, ŽE STE MA Z NEHO PRÁVE ZOBUDILI.“ __ Akoby sa v Netflixe rozhodli zrecyklovať dekorácie z ,,Outlaw King“ (viď napr. katapult) a v krátkej dobe ponúknuť divákom osudy – o niečo neskôr panujúceho - mladého Henricha V. po nástupe na trón. V komentári ,,Outlaw King“ som spomínal ako veľmi sa v istých ohľadoch podobá záverečná bitka na tú pri Azincourte z Branaghovej verzii ,,Henricha V.“ A hľa, tu ju napokon máme v plnej zablatenej a krvavej kráse, že je spolu so ,,Statočným srdcom“ azda najlepším znázornením toho, aké masakre sa vedeli na stredovekých bojiskách rozpútať. Náhoda? Ktovie..., každopádne z dejového hľadiska ide o neshakespearovské prerozprávanie známeho Shakespearovho diela, kde napokon nechýba ani slušný priestor pre postavu Falstaffa, v ktorom som Joela Edgertona (tiež scenár a produkcia) absolútne nespoznal. Ten je v herecky vďačnej úlohe staršieho mentora najsympatickejšou postavou filmu a svojim prejavom by mohol ašpirovať na oscarovú nomináciu, keďže sa v tejto súvislosti spomínajú možné – pre mňa však málo pravdepodobné (hudba?) – ambície na túto cenu (narozdiel od ,,Írčana“ alebo ,,Dvoch pápežov“). Inak je ,,Kráľ“ – rovnako ako ,,Outlaw King“ - nakrútený pomerne tendenčne bez zjavne vyšších režisérskych ambícii, s mierne televíznym lookom, ktorému šetrenie s vizuálnymi efektmi iba prospieva a ktorý by miestami potrebovať prestrihať. Nájdu sa tu však viaceré pôsobivé momenty, akými sú oznámenie o poprave a jej vykonanie alebo záverečná scéna na stoličke. ,,KRÁĽ NEMÁ PRIATEĽOV. KRÁĽ MÁ LEN PRÍVRŽENCOV A NEPRIATEĽOV.“ (5170. hodnotenie, 256. komentár k filmu)

,,A ČO TO VÔBEC ZNAMENÁ?“ ,,NESNAŽ SA ROLAND, TO JE IBA PRE INTELEKTUÁLOV.“ __ Zo začiatku mi príbeh prišiel pomerne naivný a skôr úsmevný. Ústrednú trojicu spoznáme skôr postupne, preto mi Laetitia prišla ako akési šialené dievča s prapodivnými záľubami. Keď sa však vzájomné priateľstvo medzi ňou, Delonom a Venturom postupne vyformuje do uveriteľnej podoby a dej sa presunie na africké pobrežie, je sa načo pozerať a ako sa uvádza, ide o veľmi príjemný, rýdzo starosvetský dobrodružný príbeh. Aj ten však je prekvapiť a vôbec sa nekončí ideálne. Nielenže na mňa emociálne zapôsobila tragická scéna na jachte, silu priateľstva tu preverí aj akčný záver v dnes už známom prostredí – vtedy ešte neopravenej - pevnosti Boyard. V hodnotení pre u mňa ide o veľmi silné 4* a plne rozumiem užívateľom, ktorí sa neboja udeliť plný počet hviezdičiek. Z ústrednej mužskej dvojice mi herecky prišiel o niečo lepší Lino Ventura. (2111. hodnotenie, 152. komentár k filmu)

,,POZRI SA NA HENTÚ! VYZERÁ AKO HOVNOM NAKLADANÁ TENISKA.“ __ Pokiaľ sa vraví, že Nemci sú zvrátení úchyláci, no neexistoval relevantný dôkaz, tak v tomto prípade sa ukazuje v plnej nádhere. Užívateľ ,,Makky“ svojim sarkastickým komentárom pekne vystihol dej a potvrdzujúc jeho slová môžem povedať, že ide o skutočnú delikatesu pre pravých filmových fajnšmekrov schopných oceniť takéto netradičné kúsky a dajú sa tiež pochopiť tí, u ktorých sa počas sledovania dostaví nevoľnosť či už z pohľadu na hlavného predstaviteľa, jeho špecificky zariadený byt alebo z viacerých – nie nutne násilných – scén. Hoci som film videl pred mesiacom, žiada sa mi ho okomentovať, pretože si ho stále dokážem vybaviť a nemôžem poprieť nadšenie z videného, pri ktorom som sa mimochodom výborne naraňajkoval. Ódy možno pieť na všetky strany počnúc hereckým výkonom mladého Jonasa Dasslera za kvalitnej podpory maskérov stvárňujúceho o dvadsať rokov staršieho Fritza Honka (,,TOHO BY SOM NEOŠŤALA, ANI KEBY HOREL.“) až po autentické zachytenie doby v podobe dekorácií a výberu vtedajších šlágrov, medzi ktorými sa nestratí Karel Gott a záverečná ,,Wir sind jung, wir sind frei“ (tiež prespievaná Gottom ako ,,Léta prázdnin“). Z technickej stránky vyzdvihujem najmä zábery vrážd bez strihu, z obsahovej citeľný čierny humor miestami vyvolávajúci dojem paródie, nielen počas vešania voňavých stromčekov, ale takisto v prípade Honkových vrážd alebo jeho zrazenia dodávkou, kedy som sa smial na plné hrdlo. Naopak, mrazenie vyvoláva zobrazenie telesnej degenerácie ako priameho dôsledku zničujúceho vplyvu alkoholu na človeka nielen v prípade Honku, ale aj osadenstva ,,U zlatej rukavice“ pijúcich, pretože ide o ľudské trosky a už ich nič v živote nečaká. V tomto prípade ide o dokonalý detox, pri ktorom rozhodne nebudete mať chuť na pohárik a začnete zvažovať, či sa ešte vôbec napijete. Inak ide o ideálny film napr. na Štedrý večer. (1056, hodnotenie, 117. komentár k filmu) _ P.S. môj komentár č. 1111.

,,KTOVIE, ČO INÉ EŠTE TAJÍŠ." ,,ŽENU, TRI DETI A RANČ V ARGENTÍNE." ,,KIEŽ BY SOM MAL TAJNÝ ŽIVOT TOLKIENA." __ Už od čias dokončenia Jacksonovej trilógie som nepochyboval, že raz príde aj na sfilmovanie života samotného Tolkiena a predstavoval som si, ako by finálny produkt asi mohol vyzerať. Samozrejme previesť na filmové plátno životné peripetie obľúbeného spisovateľa predstavuje veľkú výzvu nielen pre režiséra, ale najmä pre scenáristu, ktorý sa musí rozhodnúť, ktoré z okamihov jeho života do finálnej mozaiky vloží a ako do nich zakomponuje odkazy na jeho najslávnejšie dielo. Tu sa siahlo iba po jeho mladosti, kde samozrejme nemôžu chýbať výjavy z bojov na Somme, ktoré Tolkiena poznačili a v mnohom vyformovali. Napokon možno skonštatovať, že práve hrôzy vojny poprelínané s obrazmi fantastických postáv Čiernych jazdcov, Mordoru a podobne a tiež akékoľvek Tolkienove vízie zakončené odrazmi v záverečných titulkoch patria k tomu najzaujímavejšie (schválne nepoužijem slovo najpôsobivejšiemu) čo film ponúkol. Na celkový lepší výsledok by bola potrebnejšia väčšia hĺbka prameniaca vo výraznejšej zaangažovanosti tvorcov neberúcu ju iba ako sériový produkt, ktorý sa kde-tu objaví na plátnach kinosál. Nejde o zlý film, ale určite ide o premárnenú šancu. (1569. hodnotenie, 91. komentár k filmu)