curunir

,,...DUSILA MA A UHÁŇALA A NECHCELA MI DAŤ POKOJ. JE AKO CHOROBA." __ Hoci ide o sfilmované dielo ruského autora, ten sa nepochybne inšpiroval hrou istého anglického dramatika a preto si divák podľa názvu môže už dopredu o deji čo-to domyslieť. Sledovanie som dlhšie odkladal na správnu chvíľu, no napokon som bol plne spokojný. V podstate sa nejedná o nič nové pod slnkom, ale celok je precízne zvládnutý vo všetkých ohľadoch. Aj keď film šetrí dialógmi, vďaka univerzálnej obrazovej narácii rozpráva veľmi zrozumiteľnou rečou a ako už bolo zmienené, často zdanlivo obyčajné zábery povedia viac než slová. Celkový dojem umocňuje najmä chladné vizuálne pojatie zobrazujúce strohé interiéry, drsnú veternú krajinu, kde si aj kamera dáva odstup od postáv - a pokiaľ sa zameria na detail, ide o hnijúcu tvár mŕtveho koňa - a to všetko znásobené takmer dokonalou hudobnou absenciou, v ktorej sa nenápadný soundtrack rozoznie asi na tri minúty. Minimalistický film, ktorý veľa ponúka. (1010. hodnotenie, 69. komentár k filmu)

,,PÁNI SA NÁM ZDAJÚ VEĽKÍ IBA PRETO, ŽE PRED NIMI KĽAČÍME." __ Detektívka priamo nad Mozartovou mŕtvolou, snažiaca sa prísť nato, kto vlastne zabil slávneho skladateľa. V porovnaní s ,,Amadeom" tu máme podobnú dejovú kostru založenú na retrospektívach a záverečnej katarzii, každopádne, hoci sa porovnanie - aj pre totožné obdobie výroby oboch filmov - ponúka, dá sa to iba ťažko a zakaždým vyjde z tohto súboja víťaznejšie Formanovo veľdielo. Slovenskí herci sú tu obsadení do vedľajších úloh (Chudík ako Haydn), film sa zato môže popýšiť výborným dabingom (výbornému Arminovi Mueller-Stahlovi len dopomohol svojím hlasom Štefan Kvietik), ktorý aspoň z časti zakrýva jeho ťažkopádnosť s nepotrebnými odbočkami (slobodomurárska línia) a preto je 90 minútová stopáž tak akurát. Možno si Luther uvedomoval, že americkú verziu nebudú môcť československí diváci istý čas vidieť, a preto im ponúkol takúto skromnejšiu alternatívu (pochovávanie do hrobu je však prakticky identické). Preto možno povedať, že nejde o úplne zbytočný film, len o iný pohľad. A je veľmi dobre, že sa na televíznych obrazovkách objavuje iba sporadicky. (271. hodnotenie, 14. komentár k filmu)

Krátky film zaujme hneď vo viacerých ohľadoch. Jednak tým, s akou nenútenosťou dokázal mladý režisér zachytiť autentickosť prostredia a tiež prirodzenými výkonmi (ne)hercov. Dej plynie pomerne pozvoľne a hoci sa môže zdať, že niektoré vedľajšie odbočky pôsobia prebytočne (bomba), výborne dotvárajú výslednú mozaiku a atmosféru zabudnutej dediny kdesi v hladovej doline východného Slovenska. (Ne)dopovedaný záver ani nemohol byť inakší. To najlepšie čo ,,Noc filmových nádejí 2019" ponúkla. (18. hodnotenie, 1. komentár k filmu, 87%)

,,CHCEM SA STAŤ MAJSTROM SVETA." ,,KAŽDÝ SA CHCE STAŤ MAJSTROM SVETA. KAŽDÝ VERÍ, ŽE MÁ NÁDEJ." ,,JA JU MÁM!" ,,A KTO TO ZAPLATÍ?" __ Frakenheimerov opus magnum ,,Grand Prix" môžem z hľadiska podobnosti prirovnať ku McQueenovmu vysnívanému ,,La Mans". Oba filmy sú na vysokej technickej úrovni a predsa majú oba problém s tým, čo by mali divákovi ponúknuť. Kým ,,La Mans" bol experimentom, kde sa medzi závodmi objavovali krátke dejové vsuvky, ,,Grand Prix" už predsa len nejaký ten príbeh má. Nie je priveľmi rozvinutý a jeho pridaním má film takmer tri hodiny, na druhej strane je tu slušne rozvitá motivácia súperiacich pretekárov i zákulisie pretekov. Kým ,,La Mans" sa vyčíta dejová absencia, v ,,Grand Prix" je ho vraj zase miestami priveľa a malo by sa z neho zostrihať. Kde je potom zlatá stredná cesta tohto filmu? Zostrihanie na dve hodiny? Ťažko povedať. Rozhodne nenudí, lenže postupne upadá do istej stereotypnosti, kedy sa závody striedajú so vzťahovými scénámi. Kým závody si vďaka deleniam obrazovky alebo množeniu záberov a samozrejme výbornému strihu a zvuku doteraz zaslúžia uznanie, scény mimo nich sú nakrútené tak rutinne, že v nich nijako nevynikajú ani viacerí známi herci (Vtedy už 45 ročný Yves Montand mi do úlohy pretekára príliš nesedí.). Napriek tomu všetkému ma film nenudil a dokonca som bol zvedavý, kto závod napokon vyhrá. Rovnako sa mi páčil aj chladný záver, kde najviac vynikne pominuteľnosť toho neustáleho ,,hnania sa za niečím." ,,NA ZDRAVIE, ÚSPECH A ŠŤASTIE!" ,,TY BY SI CHCEL MAŤ VŠETKO!" (758. hodnotenie, 78. komentár k filmu)

,,VIDÍTE TI KACHNY? JESTLI PAK VÍTE PROČ SE POTÁPĚJÍ? ŘÍKAJÍ SI TAM POD VODOU POLITICKÝ VTIPY." __ Oproti tragickému ,,Za volantem nepřitel" je ,,Tam, kde hnízdí čápi" podstatne stráviteľnejší kúsok pozoruhodnej Steklého kinematografiE a dokonca ma svojím spôsobom - zrejme zapríčinené mojou fyzickou únavou - sledovanie bavilo. Vyše dvojhodinová stopáž je tu akoby rozdelená na dve časti - prvá, ukazujúca zakladanie JRD začiatkom 50. rokov mi prišla podstatne vydarenejšia ako tá druhá odohrávajúca sa počas leta 1968, ktorej podobne ako u iných normalizačných filmov chýba výraznejšie dramatické vyvrcholenie. Vrcholným momentom celého filmu nepochybne zostáva nechcene smiešna svadobná scéna, ktorá je okrem netradičných zásnubných prsteňoch zavŕšená svadobným darom v podobe mlátičky na obilie. Herecké výkony sa hodnotia pomerne obtiažne, preto som pri rozhodovaní o tom, či dať filmu 2* alebo 3* napokon prilepšil pre zaujímavý poetický začiatok a záver, v ktorých akoby bola snaha pôsobiť umeleckejšie. (226. hodnotenie, 16. komentár k filmu)

,,IT´S ALIVE!" __ ,,Frankenstein" je veľká filmová klasika okolo ktorej sa zároveň rojí mnoho pripomienok. Často sa dotýkajú absencie hudby, ale pri tejto kritike treba brať na zreteľ, že v dobe nástupu zvukového filmu sa v ňom nediegetická hudba vyskytovala prakticky iba v úvodných titulkoch a ďalej už iba v diegetickej podobe, kedy bolo hraná priamo na scéne. Napokon podobne v Universale postupovalo aj v prípade ,,Múmie" či iných filmov, čiže išlo o bežný jav (alebo ak chceme ,,nedostatok") úsvitu zvukovej éry, ktorú väčšmi narušil až o niečo mladší ,,King Kong" alebo tunajšie slávne pokračovanie ,,Frankensteinova nevesta", oba podporené najvýznamnejšími soundtrackmi danej doby. Tak či onak, absencia hudby chýba najmä v dramatickom závere, kde by ešte viac zdôraznila pôsobivosť expresionistických štúdiových kulís. Inak je príchod Monštra prvý krát na scénu svojim celkovým nasnímaním, využitým ticha a rýchleho strihu stále mimoriadne autentický, navyše s minimom mimiky v Karloffovej tvári, kedy nevieme čo od neho očakávať je ozaj desivý. Technické nedostatky a drobné filmové chyby (mikrofón v scéne tancovačky) napokon prekrýva kvality diela dokazujúce jeho neutíchajúci vplyv na hororový žáner. (2291. hodnotenie, 169. komentár k filmu)

,,...MÁM ZLÉ SPRÁVY." ,,STAČILO POVEDAŤ SPRÁVY, ZLÉ SÚ VŠETKY." __ ,,Godzillu 2" predchádzala jej povesť zle nakrúteného zbytočného pokračovania a prepadáku, keďže však mám túto filmovú sortu veľmi rád musel som ju tak či onak vidieť. Zo začiatku pri scenách typu hladkania Mothry to ozaj nie je bohviečo a svoj nemalý podiel na tom istotne nesie nesympatická Vera Farmiga (až po čase mi došlo, že ju poznám ako radodajnú psychologičku zo ,,Skrytej identity") a trocha naivná dievčina, známa z nejakého seriálu. Okrem Kena Watanabeho som si inak žiadne iné postavy z prvého filmu už nevybavoval. Postupne ,,Godzilla 2" nadobúda tvar priemerného tuctového blockbusteru, ktorý diváka nepochybne osloví akčnými scénami, síce ničím neprekvapujúcimi, ale predsa bombastickými svojim trikovým spracovaním najmä keď sa do seba pustia Godzilla s Kingom Ghidorahom. Ich prvý stret je však ukončený prudkým strihom a záver na basebalovom štadióne Fenway Park akoby odkazoval, že slávne monštrum sa presídlilo do západnej kultúry. Iné monštrá sú skôr do počtu a ich využitie ani nemohlo byť väčšie. Viaceré scény sa však môžu stať citovanými a možno časom aj kultovými. Záber na Kinga Ghidoraha sediaceho na hora proti ktorej stojí kríž je nielen ikonickým, ale zároveň zdôrazňuje mytologický pôvod monštier, na druhej strane zachovanie rovnováhy prírodných zdrojov je v súčasnej dobe aktuálnou a pálčivou témou. Absolútne bezkonkurenčným momentom je však návrat Godzilly za zvuku pôvodnej hudby Akiru Ikufubeho, dokonale zdôrazňujúcej absolútne nevýrazný zvyšok soundtracku. (4455. hodnotenie, 404. komentár k filmu)

,,MOŽNO SA ZASTAVÍM ZAJTRA." ,,TO JE KEDY?" ,,DEŇ PO DNEŠKU." ,,TO JE VČERA. DNESKA JE ZAJTRA." ,,TO BOLO." ,,KEDY BOLO ZAJTRA VČERA?" ,,DNESKA." ,,JASNÉ, VČERA." __ Roztomilé úvodné titulky predznamenávajúce komediálny pôvod filmu striedajú zábery tak nádhernej jesene, že sú mnohé z nich hodné zarámovania. Hitchcock si denne v novinách čítal čiernu kroniku a keď preto netradične siahol po komédii, bol čierny humor jasnou voľbou. Na jednanie postáv v prítomnosti nebohého Harryho si vďaka ich britkým dialógom divák rýchlo zvykne, omnoho nevierohodnejšie mi prišlo akési pomalé plynutie času, v ktorom sa množstvo udalostí zbehne iba v priebehu niekoľkých hodín. ,,Problémy s Harrym" sú inteligentne a dômyselne napísanou oddychovkou, pri ktorej sa divák skôr pousmieva než smeje, ale pokiaľ by mal Hitchcock nakrúcať iba filmy obdobného razenia, nikdy by si nevybudoval renomé takého významného režiséra. (1228. hodnotenie, 114. komentár k filmu)

,,...NÁJDEŠ TEN KLÁŠTOR, ALEBO NÁS VEDIEŠ DO PEKLA?" ,,JEDNO AJ DRUHÉ." __ Žasnem nad návratom jedného z mojich polozabudnutých diváckych zážitkov, ktorého sledovania delí vyše dvadsať ročná priepasť. ,,NinadeL" má pravdu, ,,Dieťa vlkov" ozaj kedysi vysielala TV Nova a osobne si spomínam, že to bolo niekedy v predvianočnom období. Za tie roky mi v hlave ostali iba čriepky spomienok z ktorých sa mi vybavoval život v kláštore, takmer hororové nočné scény s vlkmi a na Gala Romulfa som vďaka jeho barbarskému zjavu nikdy nezabudol. Takisto ,,Fingon" uvádza presné názvy jednotlivých častí. Po opätovnom vzhliadnutí musím oceniť dobre vystavané reálie stredovekého Francúzska na konci 6. storočia, hudbu, viaceré herecké výkony a celkovú snahu o autentickosť previazanú s viacerými mystickými prvkami, medzi ktoré možno radiť neustálu prítomnosť vlkov, náznaky zanikajúcich pohanských rituálov alebo slabšie využitého mystéria ,,vzpriameného kameňa". Výhrady znášam najmä voči strihu, ktorý usekne nejednu dôležitú scénu v jej zásadnom momente (napr. záverečný boj o kláštor) a dej preto miestami pôsobí nejednoznačne a menej pozorný divák v ňom začne tápať. Táto výčitka pôsobí o to naliehavejšie, keď vezmeme v úvahu 4,5 hodinovú dĺžku minisérie, kde bol istotne dostatočný priestor na zrozumiteľné a komplexné prerozprávanie pôvodnej 300 stranovej knižnej predlohy. A zaujímavou je ešte jedna vec; hoci sa miniséria už roky rokúce nevyskytla na našich TV obrazovkách, má na tunajšej ,,regionálnej databáze" podstatne viacej hodnotení než na celosvetovej IMDb (9. 10. 2019 - 20. hodnotení, 8.3 rating). (50. hodnotenie, 5. komentár k filmu)

,,... V ČOM SPOČÍVALO TO VYHRÁŽANIE?" ,,NO VEĎ SEDEL U NÁS A POSIELAL NÁS DO CHORVÁTSKA." __ Viac-menej som spokojný s Luknárom prítomným okrem zopár Dávidových retrospektív v každej scéne, s Krobotom hovoriacim po slovensky (alebo bol predabovaný?), s výberom štyroch neonacistov, so zachytením chladnej atmosféry aj s celkovou dramaturgickou výstavbou. Narozdiel od značne doslovného ,,Únosu" sa ,,Ostrým nožom" skôr inšpiruje prípadom známej vraždy, hoci poznať, že sa u diváka predpokladá aká-taká znalosť daných udalostí, čo je najlepšie vidieť v trocha nedotiahnutom závere. Danými skutočnosťami nezasiahnutí (zahraniční) diváci v ňom môžu zostať tápať a preto ambície filmu nikdy neprekročia náš (česko-slovenský) región. Navodenie danej doby skrze ,,Superstar 2005" alebo využívanie starých mobilov či počítačov považujem za úplne zbytočné, keďže príbeh je pre svoju univerzálnosť stále aktuálny. Takisto za zvláštny nešvár pozorovaný aj v iných slovenských filmoch považujem zámenu známych bratislavských prostredí za iné, kedy sa z budovy SRo stane Ministerstvo spravodlivosti, z MatFyz fakulty policajné oddelenie, zo Slovenského národného archívu budova súdu, alebo z polikliniky na Tehelnej nemocnica. Bolo ozaj také ťažké nakrúcať na skutočných miestach? Aspoňže sa v 56. minúte objaví panelák v ktorom bývam. V oknách sa nesvietilo takže sme spali... alebo neboli doma... (1011. hodnotenie, 65. komentár k filmu) _ P.S. môj komentár č. 1100.