curunir

,,VIDEL SI BLOW UP?" ,,ZVÄČŠENINU?" __ Pri rozhodovaní o hodnotení sa napokon riadim istým sentimentom nad milovanými 90. rokmi. Atmosféru daného obdobia, na ktorú si už ozaj veľmi matne spomínam, som si týmto filmom naplno priblížil a aj podľa komentárov iných užívateľov možno povedať, že je tu vystihnutá veľmi vierohodne často vďaka drobným detailom (E. Korda...). Spätne je až neskutočné, ako sa Bratislava zmenila za ostatné roky. S filmom samotným je to podstatne horšie predovšetkým z dôvodu, že najmä v prostrednej časti akoby nemal čo povedať a miestami pôsobí nelogicky. Osobne mi dvojhodinová stopáž natoľko neprekážala, hoci som si často kládol otázku o opodstatnenosti danej scény. Pri scéne s cirkusom som dokonca na moment uvažoval, či nejde skôr o balkánsku produkciu. Čo dodať? Maximálne (pod)priemerná záležitosť, avšak dobre, že bola nakrútená. ,,SMRDÍŠ JAK KU*VYN KUFOR. ČO SA ŽENÍŠ?" (653. hodnotenie, 33. komentár k filmu)

,,MOJA NENÁVISŤ K ĽUDOM V LONDÝNE, KTORÍ ROZHODUJÚ O MOJEJ SMRTI JE ÚPLNE NIČÍM V POROVNANÍ S TOU, KTORÚ CÍTIM KU KGB." __ V mojich očiach ani nie tak Bondovka, ako skôr veľkolepejšia epizóda s ,,MacGyvera". V prvej, pre niekoho nudnejšej polovici ma skôr potešilo niekoľko väčších či menších detailom, akými sú napr. pomerne realisticky vykreslený východný blok (prostredie Moskvy, ktorú zaskakovala Viedeň), spomienka na inváziu do Československa a tiež vo vedľajších úlohách Hugh Fraser známejší ako kpt. Hasting a Thomas Hill, ktorého som dosiaľ poznal iba ako knihovníka v ,,NeverendingStory". Istotne, druhá polovica má veľmi slušné tempo v ktorom mi akurát prekážalo Eastwoodovo neprestajné komentovanie jeho pilotovania a takisto jeho zbytočné neurózy z Vietnami, ktoré príbehu nijako neslúžia. Takisto záver mi príde trocha uponáhľaný. Téma studenej vojny je už dávno za nami, film obstojne, no miestami aj značne nadsadene reflektuje dané obdobie. (1193. hodnotenie, 69. komentár k filmu)

,,A NEMAL BY SI SI ČÍTAŤ V EVANJELIU?" ,,NEPÍŠU TAM O MÓDE." __ Vzhľadom nato, že W. P. Blatty sa predovšetkým držal pera si s riadením filmového štábu poradil rovnako dobre, ako hociktorý renomovaný režisér. Mix mysterióznej kriminálky a s postupne budovanými hororovými scény je ozaj desivý a priznám, že miestami sa mi príjemne ježili chĺpky na rukách. Samozrejme scény rozhovorov v cele sú vďaka efektnému nasvieteniu tými najlepšími z celého filmu a zvyšok celkovej znepokojivej atmosféry dotvára tradične vypiplaná zvuková stránka a (miestami surrealistická) skrytá symbolika. Herecké obsadenie hodnotím tiež pozitívne; Dourif je skutočne démonický a v hlave diváka utkvejú aj vtipné kamarátske rozhovory medzi kňazom a G. C. Scottom, ktorý si nomináciu na Zlatú malinu zrejme vyslúžil za nevyváženie charakterov skúseného a zároveň citlivého vyšetrovateľa. Na druhej strane veľa vedľajších postáv je nepotrebných pre dej, od členov Scottovej rodiny až po exorcistu Nicola Williamsona, ktorý sa tu objaví iba preto, aby napokon došlo aj k vyháňaniu diabla, ktoré je však trocha vynútené pre väčšiu atraktívnosť filmu. ,,Tretí exorcistu" na pôvodnú jednotku vo viacerých ohľadoch stráca a určite sa ani tak dlho neudrží v diváckej pamäti. Žiadnou hanbou však nie je a je podivuhodné, že sa nedočkal väčšieho diváckeho ohlasu. (862. hodnotenie, 61. komentár k filmu)

,,PRIŠLO MI TO ROVNAKÉ, AKO KEBY SOM POVEDAL, ŽE MÔJ PES JE NAOZAJ HLÚPY, PRETOŽE KEĎ S NÍM HRÁM ŠACH, V TROCH PRÍPADOCH Z PIATICH HO PORAZÍM." __ Dokument vie svojou informačnou hodnotou nepochybne vyvolať divácky záujem a preto 90 minút učenie pomerne rýchlo. Na druhej strane skôr iba znovu zŕhňa fakty, ktoré Stone vo filme ,,J.F.K." priniesol a preto ten, kto film videl viackrát sa tu okrem spoznania tvárí skutočného Jima Garrisona a iných osobností veľa nového nedozvie. Dokument je navyše prestrihaný zábermi so Stoneho filmu, čím mu nielen robí reklamu, ale zároveň sa snaží pretlačiť svoj vlastný pohľad na atentát, a tým pádom údajnú pravdu, ktorá dosiaľ nebola odhalená. Ku spracovaniu dokumentárneho filmu nemienim byť zvlášť kritický, avšak omnoho rozpačitejšie na mňa pôsobí záverečná anketa medzi divákmi, ktorá mi príde vopred pripravená. Napokon dodávam, že som netušil, že som dokument už predtým hodnotil a svoje vtedajšie hodnotenie mu nechávam, hoci v súčasnosti by som zaujal neutrálny, bez hviezdičkový postoj. (14. komentár k filmu)

,,LÍBYA JE NAŠA TŔŇOVÁ KORUNA." __ Mustafa Akkad povolal pár rokov po nakrútení ,,Mohameda" osvedčených spolupracovníkov (scenár, hudba, kamera...), aby sa spoločne, s - miestami takmer nespoznateľným - Anthony Quinnom pustil do ďalšieho mimoriadne ambiciózneho projektu o osobnosti takmer neznámej mimo moslimský svet, Treba dodať, že hoci je tu postava Omara Mukhtara nepochybne (z časti) idealizovaná, Quinn hrá výborne a zásluhou maskérov v pozitívnom zmysle slova som ho prestal vnímať ako známeho herca. Zdatne mu už sekunduje iba Oliver Reed, pretože zvyšok zvučných mien ako sir John Gielgud, Irene Papas ako takmer karikatúrny Rod Steiger v úlohe Mussoliniho tu žiaden väčší priestor nedostanú. Vďaka štedrému rozpočtu je film zvládnutý technicky na dobrej úrovni, avšak ešte dôležitejšie je to, načo poukazuje. To, ako sú tu vykreslení taliani - hoci fašišti - dáva tušiť, prečo sa táto krajina nepodieľala na koprodukcii filmu a som zvedavý, ako bol vnímaní tamojšími divákmi pokiaľ sa dostal do ich distribúcie. Surová brutalita bojových scén v ktorých slabo ozbrojení, zato dôvtipní beduíni húževnato bojujú vopred prehratý boj je viditeľná najmä po bitke, kedy nad zmasakrovanými telami za zvukov víťaznej hudby zaveje talianska vlajka. ,,Ľudskejšia tvár" fašistov je napokon ukázaná až v závere či už v postave Omarovho obhajcu, alebo čiastočne v Reedovej postave, aby bol vykreslený ako vojak vážiaci si udatnosť svojho protivníka. (228. hodnotenie, 25. komentár k filmu)

,,MLIEKO MÁM TIEŽ RÁD. JE TO AKO PIŤ TRÁVIČKU. PRIAMO CÍTIM AKO PREHĹTAM SEDMOKRÁSKY." __ Hodnotím síce priemerne, pretože ide o zaujímavý námet, ktorému by sa zišlo niekoľko tvorčích zásahov aby posilnili jeho vyznenie. Divák si tu musí vytvoriť celý rad vlastných názorov a tu filmu myslím trocha škodí. Nájdu sa tu však aj zaujímavé momenty ako napr. príchod ozbrojených zložiek na samotu. Pôsobí veľmi nadsadene do momentu, kedy sa neodhalí skutočná príčina rozbíjajúca budovanie paranoje. Druhý milý detail som si povšimol, keď pred dodávkou na úteku prejde pokojným krokom čierna mačka a rôzne komplikácie na seba nenechajú dlho čakať. S trojice hlavných hrdinov mi prišiel najsympatickejší Philippe Noiret. (300. hodnotenie, 38. komentár k filmu)

,,JEDEN Z OXFORDU, DRUHÝ Z YALE." ,,OBAJA ŠEDIVÍ." ,,JEDEN JE GÉNIUS, DRUHÝ JE ŠIALENÝ." ,,ÁNO, ALE KTORÝ Z NICH?" __ Už dopredu som si vravel: Toto chcem vidieť. Nemainstremový počin rozprávajúci o dvoch mimoriadnych mužov bez veľkých slov, patetickej hudby, okázalých gest, iba tak... ticho a pokojne, často ukazujúc strasti a neúspech. Réžia je však rutinná a kedy sa jej chopil sám Gibson, určite by prišlo na väčšiu explicitnosť v scénach liečebných procedúr z ústavu. Určite by to film naštartovalo, pretože najintenzívnejšie pasáže ponúka v druhej tretine, kedy sa Gibson zoznámi s Pennom a práca na Slovníku naberie na obrátkach (,,Ako môže byť práca dokončená, pokiaľ to nie je možné?"). Penn, zo začiatku pripomínajúci predobraz Dr. Jekkyla a Mr. Hyda (viď. diagnostikovaná schizofrénia), hrá fantasticky, miestami ho človeku až príde ľúto a keby nemal film problémy so širšou distribúciou, nepochybujem, že by dostal nejedno prestížne ocenenie. (696. hodnotenie, 57. komentár k filmu)

,,NEŽ CHODIŤ DO ŠKOLY...LEPŠIE JE BYŤ VO VODE S RYBOU." ,,OKREM TÝCH VEĽKÝCH, ČO HRYZÚ." __ Filmové spracovanie skutočných udalostí o útokoch ľudožravého žraloka inšpirujúce Petra Benchleyho k napísaniu novely, z ktorej Steven Spielberg následne vytvoril svoj legendárny prvý megahit. Pár rokov dozadu sa mi podarilo dostať do rúk vydanie časopisu Výber Reader´s Digest z júna 2002, kde na obálke stálo ,,Čeľuste - ako to bolo v skutočnosti", čím som sa najprv dostal k obsiahlemu opisu udalostí a o niečo neskôr k tomuto filmovému spracovaniu. Počas jeho sledovania som priebežne kontroloval nakoľko presne sa zobrazené udalosti zhodujú s tými napísaný a treba dodať, že v pomerne značne miere iba so zopár odlišnosťami (druhou obeťou nebol plavčík ale poslíček z hotela, žraloka napokon zabil drezér Schleisser, čo je tu -vzhľadom na jeho malú úlohu- iba naznačené), ktoré sú z časti vynútené snahou o jednotnejšiu naráciu. Nízke hodnotenie tu má film zrejme najmä za svoje TV spracovanie, polodigitálneho a poloumelého žraloka a nepochybne aj za slabú dramatizáciu v závere, kedy zabitie žraloka vôbec nevidno. Počas 83 minút čistého času však nie je čas na vedľajšie odbočky vďaka ktorým má film spád a osobne ma zaujalo porovnanie z osadenstva najlepšie hrajúceho Johna Rhysa-Daviesa, ktorý sa vo svojej úlohe starého morského vlka ani náhodou nechytá na postavu Quinta v podaní Roberta Shawa. (204. hodnotenie, 14. komentár k filmu)

,,DAJ MI PRÁCU." ,,CHOĎ SPRAVIŤ REBRÍK Z CHLEBA." __ Komentované s odstupom štyroch mesiacov od videnia. Svojou bizarnosťou, námetom a spracovaním čisto artová záležitosť, ktorá už v čase nakrúcania mala ambície žať úspechy po všemožných festivaloch. Čiernobiela kamera najväčšmi umocňuje celkové vyznenie, osobne v nej však vidím istú snahu o vyumelkovanosť a napadlo mi, nakoľko by bol výsledok odlišný pri využití farebných filtrov, striedajúcich sa napr. s ročnými obdobiami. Najväčší dojem však vo mne zanechali postavy krattov, ako možno vôbec prvej vytvorenej ,,umelej inteligencie". Poeticky filozofujúci snehuliak podporuje baladický charakter filmu, ktorého záver začína byť postupne zrejmý. Film, ku ktorému sa dá nielen časom vrátiť, ale zároveň nabáda zoznámiť sa s dielom autora predlohy. (345. hodnotenie, 39. komentár k filmu)

,,VRAHOVIA SA VRACAJÚ NA MIESTO ČINU, NIE DO DIVADLA." __ Dej som si pôvodne predstavoval úplne inak, avšak zásluhou vybrúseného scenára som boj aj tak veľmi spokojný. Vo ,,Hrôze na javisku" sa stretávame s radom motívov, ktoré Hitchcock uplatnil vo svojich dielach už predtým a ešte dôraznejšie s nimi začal pracovať neskôr. Máme tu zámenu identít, ,,nepravého páchateľa" na úteku snažiaceho sa ,,očistiť svoje meno" a čo je absolútne skvelé - bez toho, aby som priveľmi prezradil - je tu uplatnená falošná retrospektíva, ktorá otočí záverečný zvrat hore nohami a dodá posledným piatim minútam neobyčajné napätie. Pripomienky k údajnému afektovanému herectvu Marlene Dietrich sa nemôžu brať natoľko vážne zvlášť, keď vezmeme do úvahy, že svoju kariéru začala ako veľká hviezda končiacej sa nemej éry a okrem toho tu ,,hrá herečku". Film občas pôsobí nadbytočne a možno miestami taký ozaj je, rovnako tiež fakt, že niečo obdobné sa v skutočnosti jednoducho nemôže stať, avšak tieto nedostatky sú však vykompenzované skvelým uštipačným humorom (napr. nutnosť dáždnikov počas záhradného predstavenia). Hitchcockov zásadný film. (932. hodnotenie, 81. komentár k filmu)