curunir

,,PRESAĎTE FEDERÁLNY ZÁKON, KTORÝ POSTAVÍ ZBRANE NA ROVNAKÚ ÚROVEŇ AKO DROGY A OBCHOD S BIELYM MÄSOM." __ ,,Scarface" začína agitáciou súvisiacou s dobou, v ktorej bol nakrútený a ktorá je už dávno neaktuálna. Ďalšie pripomienky sú už iba banalitami, ako keď kamera prechádza stenou kulisy, čím sa aspoň priznáva ateliérovosť celej scény. Ináč ide aj po po toľkej dobe o absolútne perfektný film; gangsterka patriaca do výkladnej skrine žánru. Paul Muni mal divoký, miestami takmer opičí pohľad a určite nerobí hanbu svojmu predobrazu. Veľmi by ma zaujímalo, čo si o ňom aj o filme myslel Al Capone. Komická postavička jeho asistenta ma svojou popletenosťou sprvu otravovala, až pokým neprišlo k jeho záverečnému gestu, ktorým som mu všetko odpustil. Porovnávať pôvodnú verziu s DePalmovým slávnym remakom je ozaj veľmi ťažké, keďže ten sa drží deja iba v základných bodoch a v rovnakej ironickej hlavnej myšlienke: ,,The World is Yours". Pokiaľ by som hodnotil zvažovanými 4*, dostal by sa ,,Scarface" na rovnakú úroveň ako verzia z roku 1983, avšak myslím si, že predsa len ide o niečo hodnotnejšie dielo. (1496. hodnotenie, 131. komentár k filmu)

,,BOL TO NAJLEPŠÍ NEVESTINEC V EAST SIDE... PRED PÄŤDESIATIMI ROKMI SOM TU PRIŠIEL O POCTIVOSŤ." __ Zápletka v zásade nie je komplikovaná, len je podaná veľmi prekombinovane a miestami nelogicky a nedotiahnuto. Vôbec napr. neviem prečo sa záver musel odohrávať na Niagarských vodopádoch, hoci som si aspoň mohol obzrieť celý ich rozsiahly areál. V komentároch sa spomína variácia na Hitchcocka a treba uznať, že film miestami šikovne vytvára falošné napätie a niekedy aj poctu slávnym scénam (sprcha). Istú starosvetskosť dotvára aj hudba Miklósa Rózsu, ktorá však znie až priveľmi archaicky a pôsobí dojmom, akoby bolo prebratá z o 30 rokov staršieho filmu. Účasť Christophera Walkena prakticky nestojí za zmienku a všímavému oku isto neunikne drobná úloha Maxa Wrighta, ktorého všetci poznajú ako Willie Tannera z ,,Alfa". (108. hodnotenie, 13. komentár k filmu)

Ťažko dokážem film ohodnotiť hviezdičkami, ale mám k nemu čo povedať... hmmm.... napísať. Predovšetkým je ,,Kmeň" tvorený na efekt so všetkými pozitívami aj negatívami, ktoré z toho vyplývajú. Má jednotný režijný štýl, kedy sú jednotlivé scény tvorené staticky alebo dlhými jazdami kamery nakrútenými na jeden záber, pričom strih slúži iba na prechod do ďalšej scény. Samozrejme všetko bez hudby a takmer! úplne bez slov. To, že vo filme nezaznejú žiadne skutočné dialógy neznamená, žeby sa odohrával čisto v komunite hluchonemých (viď. napr. scény vo vlaku), iba je vyrozprávaný z ich pohľadu. Výraznejšie pripomienky mám skôr k obsahovej stránke. Prostitúcia medzi hluchonemými dievčatami mi prišla prehnaná (neviem, ako to na Ukrajine chodí, ale predsa len...) a explicitne znázornená nahota a sexuálne scény akoby mali podporiť surovosť príbehu, ktorý vygraduje poslednou scénou a... čo ďalej? To nevieme, hoci tušíme možné následky. Pohľad na odvrátenú stránku života ukrajinskej hluchonemej mládeže mi preto prišiel premrštený a ťažko povedať nakoľko odráža realitu. Päť rokov pred ,,Kmeňom" aj Slovensko nakrútilo film v znakovej reči - Legenda o nepočujúcich. (1020. hodnotenie, 81. komentár k filmu)

,,TY MÁŠ ALE GULE CHLAPČE. SKÚS MA O*EBAŤ A JA TI ICH POTOM UFIKNEM." __ Najväčšmi sa tu rieši opodstatnenosť nakrútenia remaku a to, či sa nejedná o zbytočný film, veď verzia z roku 1973 sa radí medzi filmové klenoty. Lenže nový ,,Motýľ" nie je vôbec zle nakrútený a po celý čas sa na neho dobre pozerá. Tvorcovia si museli ujasniť, čo nové by vedeli do rozprávania priniesť a tak máme entrée z Paríža roku 1931, kedy spoznáme Motýľovu kriminálnu minulosť i to, ako prišiel ku svojmu trestu. Zvyšná časť vo väzení je skôr zameraná na inovácie. Pri sťatí hlavy gilotínou už krv neošpliecha kameru, ale o násilie, sadizmus, ba dokonca o nahotu nie je núdza. Neberiem to ako výčitku, pretože so všetkým je tu narábané akosi s mierou, čo je možno trochu na škodu. Casting je však mimoriadne vydarený, ako potvrdzujú aj iní užívatelia. Obaja hlavní predstavitelia sú absolútne rovnocenní s pôvodnou dvojicou, dokonca Malek u mňa predbieha Hoffmana. Striktne porovnávať oba filmy napokon s odstupom desaťročí považujem za prehnané. Potešilo ma Motýľovo záverečné doznanie sa vydavateľovi, ktorým sa definitívne všetko uvádza na pravú mieru: ,,Ide o príbeh rôznych mužov." (4225. hodnotenie, 173. komentár k filmu)

,,... PANE, AKÝ BY STE MOHOL BYŤ VELIKÁN, KEDY STE V PRÁCI PRACOVAL." __ Nato, že ,,Mank" je Fincherov vysnívaný a konečne realizovaný projekt je až prekvapivo nedivácky, čo je nepochybne hlavným dôvodom jeho rozporuplného hodnotenia. Dokonca sám neviem, ako ho spravodlivo ohodnotiť a preto volím strednú cestu, aby som niekedy v budúcnosti mohol prilepšiť. ,,Mank" rozhodne nie je priemerným filmom, avšak ťažko si nájde diváka zbehlého vo vtedajšom filmárskom zákulisí, ktorý by ho dokázal patrične oceniť. Možno aj preto zvolil Fincher formu, ktorá by bola lákavá aspoň z audiovizuálneho hľadiska. Kamera, svietenie, nenápadné vizuálne efekty (žirafy), občasné chyby v obraze, dokonca aj hudba od Reznora a Rossa napodobňujúca tóny Bernarda Herrmanna sa snažia vyvolať dojem akoby film bol starším než je, čím chce nepochybne vzdať hold zlatému veku Hollywoodu. Toto je nepochybne veľkým plusom ,,Manka". Nelineárnosť rozprávania s použitím flashbackov odkazujúc na rovnako koncipovaný Wellesov opus magnum si vyžaduje divácku sústredenosť a miestami som sa v daných situáciach strácal. Striedanie dvoch časových rovín svoje opodstatnenie ukáže až v závere, kedy sa spolu miesia Mankovo počiatočné predstavenie námetu s Wellesovými pripomienkami k hotovému scenáru. Nielenže sa tu skvelo zavŕšilo celé rozprávanie, ale navnadilo ma, aby som si znovu pripomenul ono veľdielo, v čase 80. výročia jeho vzniku. (1230. hodnotenie, 141. komentár k filmu)

,,ČO SOM JA?" ,,TY SI Z 9,5% MYŠ." __ Film mi odporučil kamarát ako bizarnú záležitosť, pri ktorej sa veľmi zasmial a Madsa Mikkelsena so zajačím pyskom v podobnej úlohe zatiaľ nevidel. Humor je tu predovšetkým veľmi fyzický, čo nemusí pasovať ,,intelektuálnejším" divákom. Avšak keď sa bratia začali tĺcť po hlavách hrncami, válčekmi a preparovanými zvieratami smial som sa tak až som si takmer cvrkol. Osobitnou kapitolou je odhaľovania rôznych mutácií zvierat v priebehu rozprávania a tiež ne/skúsenosti so ženami u pätice bratov. Na dobrej úrovni je aj formálne spracovanie filmu, predovšetkým masky, triky a taktiež hudba, ktorá mi v titulkoch nesmierne pripomínala záverečnú hudbu z ,,Preletu nad kukučím hniezdom." Čudujem sa, že tvorba Andersa Thomasa Jensena bola doteraz pre mňa úplne neznámou a ako zisťujem, podobne ladených kúskov je v jeho filmografii viac. Som rád, že som toto dielo mohol vidieť a teším sa na ďalšie filmy dánskeho režiséra. (2283. hodnotenie, 164. komentár k filmu)

,,PRED 48 HODINAMI BOL PENIS MÔJHO MUŽA V ÚSTACH INEJ ŽENY. OBÁVAM SA, ŽE ŽIADEN ZÁKON MI NEPOMÔŽE SA S TÝM VYROVNAŤ." __ ,,Škandalózne odhalenie" ako posledné z trojice ,,sexuálnych trilerov" (,,Osudová príťažlivosť" a ,,Základný inštinkt"), ktoré Douglas nakrútil, je najmenej erotické, príbehovo však pôsobí najuveriteľnejšie, hoci z médií poznáme tieto prípady inak. Do úvodných titulkov som netušil, že autorom predlohy bol Chrichton, ktorého je poznať skôr z vedľajšej technologickej línie. Morricone sa tu, podobne ako v iných amerických produkciách toho obdobia, držal skôr v úzadí a svojimi sotva zapamätateľnými melódiami sa zameriaval čisto na dotvorenie atmosféry. Tú sa podarilo zapamätateľne zvládnuť prirodzen(i)e v inkriminovanej sexuálnej scéne a ešte lepšie v scéne v hotelovej izbe. Príde mi vtipné koľkým tunajším užívateľom by Demi Moore vedela splniť ich sexuálne túžby. (5580. hodnotenie, 166. komentár k filmu)

,,VIEŠ KOHO SI BERIE TÁ ŠPATA? NEJAKÉHO VIETNAMCA. TAKÉHO ČO ŠIJE TIE GATE. BUDÚ MAŤ MALÉHO ČÍŇANA." __ O ,,Baščovanskom a zaťovi" som nemal žiadne povedomie, dokým ho medzi zabudnuté slovenské klenoty nezaradil Peter Konečný vo svojej rozhlasovej relácii. Chválu na film, odzrkadľujúcu sa aj v tunajšom vysokom hodnotení, beriem ako oprávnenú a ostáva až napodiv, že daný námet ostal iba čisto televíznou záležitosťou, čím značne stratil možnosť stať sa v budúcnosti kultovou záležitosťou, veď už len samotný plagát sľubuje veľa. Pohľad na raný kapitalizmus je tu ukázaný v celej svojej úbohosti presadiť sa za každých okolností, čoho skvelým príkladom je postava vynaliezavého živnostníka Baščovanského v podaní neznámeho Ferdinanda Macuráka bezohľadne vykorisťujúceho vlastného prispatého zaťa. Scenár sa nielen opiera o dobre napísané dialógy, ale využíva tiež iróniu smerujúcu ku záverečnej pointe. Ktosi tu film prirovnáva k slovenskej verzii ,,Dědictví aneb..." a treba dodať, že ak nie vo všetkom, z technickej stránke ide prakticky o rovnocennú záležitosť, navyše ďalším plusom tu je zaujímavá, tajuplná hudba Vlada Godára. Dané hodnotenie si tento TV film určite zaslúži. (429. hodnotenie, 31. komentár k filmu)

,,ČO JE MLADOSŤ? SEN. ČO JE LÁSKA? TO, ČO SA TI ZDÁ." __ Bez toho, aby som čítal obsah, som si pôvodne myslel, že Mads Mikkelsen bude hrať vo filme sústavne naliateho alkoholika, enfant terrible v spoločnosti a v takom prípade sa mi ho ani nežiadalo vidieť, pretože by pohľad na tieto excesy by vo mne rodúchaval rôznorodé spomienky. Námet ,,Chľastu" ma napokon svojou neškodnosťou príjemne prekvapil, dokonca mi bol vcelku blízky a vzhľadom nato, že som sa pri jeho sledovaní riadil pravidlom 0,5 ‰ a bol som v dobrej spoločnosti, predstavuje pre mňa najlepší kino zážitok roka. Pri zostrihu opitých politikov korunovanom Junckerom som ešte čakal, či v ňom neukáže aj česká hlava štátu. Zato ma príjemne prekvapil, keď má v scéne na hudobnej výchove jeden zo študentov oblečené rovnaké tričko, ako mám ja. Záverečný skok má viac významov, akoby sa mohlo zdať. (kino MLADOSŤ 28. 11. ´20, 675. hodnotenie, 30. komentár k filmu)

,,...JA TOMU JEDNODUCHO NEVERÍM, CHÁPETE? JA SOM ČLOVEK, KTORÝ VERÍ VO VEDU A LOGICKÚ RACIONÁLNU ÚVAHU." ,,JASNÉ, ZATIAĽČO SA VAŠA DRAHÁ MATKA VZNÁŠA NAD NEW YORKOM." __ Ako napísali iní, každá z troch poviedok nesie svoj osobitý rukopis a hodnotiť ich ako celok je by bolo neobjektívne. Strednú cestu napokon volím z dôvodu, že prvé dva príbehy možno hodnotiť iba čisto priemerne, čím znižujú výsledný rating tretej, najlepšie napísanej poviedke. Oceňujem, že všetci režiséri povolali ku spolupráci kameramanské esá a zabezpečili hviezdne herecké obsadenie. Zdatný cinefil isto dokáže aj bez úvodných titulkov priradiť daný príbeh k príslušnému režisérovi. Scorsese sa pozná na základe výberu hudby a tiež prácou s kamerou a strihom. Coppola zase v sebe nezaprie talianske korene a snahu o špecifickú, miestami magickú vizualitu. Allen však vychádza ako jasný víťaz vďaka prepracovaným dialógom a finálnej pointe a tiež prirodzene pôsobiacimi prvkom magického realizmu v postave matky zasadenej do newyorského prostredia. Pritom išlo o moje prvé zoznámenie sa s jeho tvorbou a nepochybne mu budem v budúcnosti venovať svoj divácky priestor. (2420. hodnotenie, 161. komentár k filmu)