Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Komedie
  • Akční
  • Drama
  • Horor
  • Krimi

Recenze (2 911)

plakát

Městečko Twin Peaks - Návrat (2017) (série) 

Vždy hodnotím seriál ako celok. Nikdy jednotlivé série. Tu robím výnimku, pretože predsa len, keď je medzi sériami 25 ročná pauza, tak sa hodí rozčlenenie. Pôvodný Twin Peaks mal zaujímavé postavy a skvelú atmosféru plnú záhad. Kult s 5* cejchom. TP Return má strašne veľa postáv a z nich vyplývajúci veľký počet dejových odbočiek. Dej je vlastne zhluk odbočiek. Postráda hlavnú líniu. Niektorá odbočka je zaujímavá, niektorá trošku navodzuje dojem pôvodného TP, niektorá je ťažko uchopiteľný úlet, niektorá čistá nuda a iná zasa na hranici blbosti. Bolo fajn zasa vidieť veľa starých známych (plus Lynchovi hereckí obľúbenci z jeho filmov), ale bohužiaľ tomu chýbala tá ťažko prirovnateľná atmosféra. Prvých 7-8 dielov čistá zmätenosť. Potom sa to trošku ukľudnilo, začal som sa ako tak orientovať, ale ďalšie časti nedodali veľa odpovedí. Skôr len odďalovali fakt, že seriál nemá divákovi čo povedať. Len mu servíruje výjavy a pokus o zápletku so záverom, ktorý slúži maximálne tak k nekonečným diskusiám.

plakát

Sicario 2: Soldado (2018) 

Áčkovo natočené béčko. Svojim spôsobom mi to pripomínalo filmy z éry Dudikoffa. Kde oni sú zlí, on zachraňuje a je tam bezbranná postava, ktorá záchranu proste potrebuje. Podobne ako v jednotke, tak aj tu je kvalitne urobená scéna v kolóne. Len v jednotke bola vyložene skvelá. Kvalitná akcia, ano opäť robím kvalitára, len škoda, že postavy sú tentoraz tak nejako plané. Trailer som si dal viac než dvakrát, film si na rozdiel od jednotky znova už nikdy nedám. Nie je žiadny dôvod. Chybu nehľadajte vo vizuále, ale hlavne v jednoduchom a vlastne podivne zakombinovanom príbehu, v ktorom postavy dej netiahnu, ale ho len tlačia.

plakát

Solo: Star Wars Story (2018) 

Nie som fanatický fanúšik Star Wars. Cestu som si k nim našiel postupne a dá sa povedať, že na viackrát. Teraz som v stave, že som zvedavý na každý nový film. Či už z hlavnej dejovej línie, alebo na doplnkové filmy. Baví ma ten svet plný rôznorodých postáv u ktorých je poznať, že si niekto dal tú prácu a premyslel čo majú na sebe, kam patria, prečo tam patria, a aký je ich význam pre celok. Dostal som dobrodružnú dvojhodinovku, ktorá samozrejme zasa doplnila zopár viac či menej dôležitých informácii a pridala nové postavy, ktoré sme niektoré vlastne už poznali dávno a mohli si tak priradiť tvár či "tvár". Za mňa kvalitatívne na úrovni nových Star Trek filmov. To je myslím na doplnkový film viac než slušný výsledok. Asi to bude hlavne tým, že mi casting sadol. Han Solo je natoľko kultová postava, že výber herca pre jeho mladšiu verziu bola určite nočná mora. Podľa mňa si v tomto smere naozaj nie je na čo sťažovať.

plakát

Příběh služebnice (2017) (seriál) 

Seriál nemajúci obohranú zápletku. Páči sa mi, že sa príbeh delí na tri časové roviny. June ako už plnohodnotná služebnice, June sa len stáva služebnicí a June tesne predtým, než vznikli kasty. Bohužiaľ je tu minimum zásadných momentov. Dej dvoch sérii sa mohol kľudne zmáčknuť do jednej. Jednotlivé epizódy sa venujú skôr, než príbehovým posunom, vývoji postáv. A to je problém. Jednu dobu je vzťah June/Serena Waterford na úrovni A, potom B, znova A, nachvíľu C, potom B a znova A. Rovnaká nekonečná, ťažko uveriteľná horská dráha je aj vzťah June/Fred Waterford. Do toho sa Fred a Serena dokolečka striedajú v tom, kto je vlastne kápo a kto subina. Otravné. June navyše všetky epizódy sprevádza snahou predviesť všetky druhy grimás plaču. V tom plači a vzťahových šachových partiách jednoducho chýba vzrúšo, chýba dojem, že v ďalšej epizóde sa stane niečo skvelé. Problém mám vlastne s aj podstatou zápletky. Keď je na svete niekto strašne vzácny, cenený, jedna z milióna, tak nebýva otrokom. Prúser nie, ale vzhľadom na určité diery v logike a zbytočne venovaný čas vedľajším postavám, sa jednoznačne jedná o sklamanie s pachuťou feministicky zdvihnutého prstu. 3. séria pokračuje do svojej polovice v podobnom duchu. Potom však konečne niektoré postavy dosiahnu svoje dno a konečne dej prestane sledovať len emócie. Konečne začnete byť zvedavý čo a ako sa stane. Nevystrelilo to dojmy vyššie, ale rozhodne udržalo pozornosť a zvedavosť na ďalšiu sériu. 4. séria tak nejako uzatvára staré cesty a som zvedavý, akými novými sa vydá. Baví ma ten prerod June, ktorý hlavne v kontexte všetkého predtým dáva zmysel a je logický, uveriteľný. 5. séria je zameraná predovšetkým na osobnostný vývoj vedľajší postáv. Zásadné udalosti absentujú. Nemáte byť na čo a ani na koho zvedavý. Služebnice sa už definitívne utopila v slzách a nestabilných povahách.

plakát

Vadí nevadí (2018) 

Nie je to horor. Ano, dejú sa tu nadprirodzené veci, ale báť sa určite nebudete. Ide o kríženca dvoch filmov. Nezvratný osud a Kruh. Z druhého menovaného sú tam len jemné zhody/prvky. Z Nevratného osudu sa tu nájde zhôd/inšpirácii viac než dosť. Vadí nevadí nenudí, ničím zásadne neštve (teda ak ste rozumný a dopredu nečakáte viac než nenáročnú večernú skracovačku času) a vyriešenie zakončenia dopadlo vlastne pomerne zmysluplne, a samozrejme s možnosťou pokračovania.

plakát

Deadpool 2 (2018) 

Dvojka pokračuje v tom istom duchu ako jednotka. Prevratné vyjadrenie, ja viem, ale tak to je. Len je teda menej vulgárna a pridala viac odkazov na filmový svet. Mňa osobne viac ale bavil pomer zvolený v jednotke. Pokračovanie je napriek tomu pomerne vydarené, stále dosť akčné a miestami vtipné. Zároveň bohužiaľ, v drtivej väčšine prípadov, plné nezaujímavých postáv. Hlavný rozdiel medzi DP 1 a 2 je v tom, že u prvého človek nevedel čo má čakať a dostal poctivú porciu sviežeho závanu do inak prepláštenkovaného komiksového sveta plného hrdinských nesobcov. U DP 2 dostávate len nášup. Nič viac, nič menej. Najlepším momentom bol určite zoskok padákom v rámci X-Force formácie.

plakát

Pouta (2009) 

Dôvod, prečo som si dal Pouta, bol Ondřej Malý. Zniesli sa na jeho výkon len a len pozitíva, ktoré boli ovenčené ohrivenou soškou. Potvrdzujem, že podal určite presvedčivý výkon. Len keď Vás presvedčuje o niečom, čo samo o sebe je vlastne o ničom, tak sa jedná o zbytočné snaženie. Príbeh je rozťahaný, pomalý, ale určite nie blbý. Nie je to hřebejkovské spomínanie, ani pokus o oscarový patos, ale okrem výraznej hlavnej postavy a výborne zachytenej nálady bez chuti do života, chýbajú výrazné dejové podnety.

plakát

Tully (2018) 

Drtivú väčšinu filmu vlastne netušíte, čo Vám chce Tully povedať. Má to byť drama o ťažkom živote matiek? Má to byť návod, ako málo stačí, aby bol život pohodový? Či ukázka toho, ako málo stačí, aby sa život zmenil v súkromné peklo? Mne Tully dala dosť málo. Charlize super, ale to nič nemení na tom, že sa príbeh a pointa vytratia z hlavy rýchlejšie ako chuť Hubba Bubba.

plakát

Šílení kanibalové (2016) 

Zo začiatku ako Mad Max a Hory mají oči v jednom. Následne sa však ukáže, že toto zdanie bol čisto vizuálny klam. Nič zásadné sa nedeje. To nič je popreplietané snahou o filozofovanie o zmysle života. To je našťastie či bohužiaľ, záleží ako Vám to sadne, striedané pasážami bez kecov. Vtedy si má divák asi užiť, aký hic to tam pri natáčaní bol. Vazbič z Hry o trůny a starý Neo sa tú prázdnotu svojou účasťou snažia rozptýliť. Márne. Jediné čo môžem pochváliť je účasť slávneho ksichtu, ktorú si vlastne za celý film neuvedomíte (a to je tam pritom jednou z hlavných postáv).

plakát

Já, Tonya (2017) 

Film u ktorého si poviete, že to zaujímavejšie natočiť asi už nešlo, ale napriek tomu Vás nedokázal nadchnúť. Herci výborní. Allison Janney zabila jedným pohľadom akúkoľvek nádej v cit. Sebastian Stan a Paul Walter Hauser boli skvelou buranskou dvojkou, kde predovšetkým "špión" Shawn predvádzal výkon na úrovni Formanových nehercov. A samozrejme Margot Robbie. Už jej nástup na scénu ako pubertálna Tonya dal jasne najavo, že dokáže byť kráskou (Vlk z Wall Street), cool kráskou (Sebevražedný oddíl), ale aj krásnou burankou. Príbeh vlastne nie je nijako strhujúci. Postavy sú strašne hlúpe. Každému je jasné, že by im bez seba bolo milionkrát lepšie, ale oni napriek tomu spolu stále sú, respektíve sa k sebe znova a znova vracajú. Scenáristu by som dojebal, lenže je to podľa skutočnosti a oni teda naozaj boli akí boli. A preto si dokážete ich deštrukciu užiť bez výhrad. Páčilo sa mi, že sa tvorcovia rozhodli netočiť veľké drama, ale skúsil natočiť skôr veľmi neslušné správanie z veľmi načančaného sveta. Pre zdôraznenie zábavného nádychu zakomponovali hlášky postáv venované priamo divákom (v štýle Dům z karet). Neskvelé ale aj neolympijské, a to si proste musíte ceniť.