Cappuccino

Nulové budovanie atmosféry. Naozaj som nepostrehol náznak snahy o jej gradovanie, k tomu si pripočítajte fakt nevýrazné postavy a výsledok nestojí skutočne za veľa. Chcel som dať Into the Storm tri hviezdy, ale práve mi doplo, že neviem ani za čo mu dať dve, tak nakoniec skončíme pri jednej za vizuálnu stránku filmu, ktorá, čo je prekvapivé, pri ručnej kamere, nepôsobí vôbec roztrasene.

Námet sme už videli pri viacerých hororoch, to je pravda, ale spracovanie ma neustále udržovalo v pozore a veľmi bavilo a to bez ohľadu na to, že som Unfriend pozeral pri teplotách. I keď ten záver... ten mi akosi nesedel. Nevystrašil ma, len mi prišiel taký samoúčelný. SPOILER:Lebo keď si vezmeme do úvahy, že dievčina po smrti zabíjala Lauriných blízkych z pomsty a chcela docieliť to, aby bola sama, prečo sa potom z Laury na záver stala podobná bad-witch aj ked jej (zatiaľ) nikto neublížil? Nepriateľov si akurát tak išla vytvárať čo celé ničí koncepciu labilnej Mariny, ktorá sa k vraždeniu dostala zo psychicky nepriaznivého prostredia, v ktorom bola odmalička šikanovaná..

Béčkový horor, ktorý ničím neurazí a vo svojej podstate čerpá od majstra Lovecrafta, ale okrem menších odkazov na jeho tvorbu nemá s Lovecraftovou predstavou o strachu (z neznámeho) veľa spoločné. Inak všimol som si, že českí dabléri majú zmysel pre humor. Po jednej sexuálnej scéne, kde bol párik napadnutý démonom a dievča následne utieklo za druhou dvojicou, chlapík z druhej dvojice jej nervové zrútenie skomentoval slovami "co to do ní vjelo?", na čo jej kamarátka odpovedala - "asi tvůj přiblblej kamarád". Hádam, že to nemalo vyznieť tak, ako to vyznelo.

Sledovateľné, predovšetkým kvôli kvalitne budovanej atmosfére a hereckému obsadeniu, ale vo výslednej hodnote bohužiaľ priemerné, pretože sa fakt minimálne využil veľmi dobrý námet a mnoho scén, ktoré predpokladám mali pôsobiť strachnaháňajúco, vo mne vzbudili skôr mierne pobavenie. A to by som bol ešte zvedavý, ako film vnímajú neznalci originálneho Nosferatu z r. 1922.

Od včera s nostalgiou spomínam na World of Warcraft ako jeho bývalý hráč, k čomu ma nabudilo včerajšie zhliadnutie filmu Warcraft a tak som sa nejak dopracoval aj k tomuto dokumentu, ktorý mi objasnil mnohé veci z jeho tvoriaceho procesu a o začiatkoch Blizzardu. Vysoko pozerateľný dokument, i keď komentáre hráčov ma akosi nezaujímali, tie by som vystrihol.

Neviem ako to vnímajúci neznalci stratégií Warcraft, MMORPG World of Warcraft a Warcraft kníh, ale ja, čo by bývalý WoW-čkár, hráč stratégií, čitateľ kníh a milovník Warcraft histórie, som bol s filmom pomerne spokojný. Dokázal vo mne vyburcovať adrenalín v bojových scénach, citovo zapôsobiť pri rozlúčke s "Go'elom" a vyčariť aj nostalgický úsmev.

MFF Cinematik Pieštany 2016, nedeľa, 20:30, šestnásty snímok v poradí a posledná kino-projekcia, ktorej som sa zúčastnil. Miestami som uvažoval, či zložitosť dialógov nemala diváka zmiasť od pomerne jednoduchej zápletky a celé to malo pôsobiť akosi zložito a veľkolepo, no v skutočnosti len na oko. Hmm, ale toto vyznie, ako keby sa mi Ex Machina nepáčila. No opak je pravdou, hodnotím štyrmi hviezdami a určite môžem potvrdiť, že som sa bavil a to aj napriek tomu, že film má určite svoje muchy, predovšetkým to, čo som už spomínal, že sa často hrá na komplexnejší, než v skutočnosti je.

Sladko-trpké poňatie filmu skutočne pasovalo. Určite vedel pobaviť a taktiež aj donútiť diváka zamyslieť sa nad situáciami, ktoré môžu postretnúť i jeho samotného a jeho rodinu. Na česko-slovenské pomery kinematografie hlásim nadmernú spokojnosť a fakt dobre som sa bavil.

Keby som epileptik, tak sa po Nočnej more trasiem až dodnes. Na čo samozrejme z pochopiteľných dôvodov upozorňuje film už na začiatku. Diskotékové scény plné hlasnej a pre bežného poslucháča vyslovene nepríjemne znejúcej hudby, vytvárajú v divákovi skutočne creepy feelings, čo je aj ich podstatou... no áá, darí sa im to naozaj obstojne. Jednalo sa o filmový experiment, ktorý z určitej časti vyšiel - desivé melódie, kvalitne-nepríjemná atmosféra a strachnaháňajúce prevedenie diskotékových scén. Ale z druhej časti si snímok akosi veľkú chválu nezasluhuje a to vravím najmä o nedotiahnutom príbehu, ktorý vo svojej podstate nezdeluje skutočne nič a jedno veľké nič si z projekcie odnesie aj divák samotný.

In my opinion, najlepší film tohtoročného, už jedenásteho MFF Cinematik Piešťany a zároveň najlepší Jarmuschov snímok, prístupný rozumovo a citovo aj bežnému publiku, ktoré by asi zrovna nepobralo jeho tvorbu typu Hranice ovládaní kladne a s veľkým pochopením. 113 minút ubehlo naozaj nečakanou rýchlosťou a aj keď sa počas nich prakticky nič podstatného nestane, Paterson sa vám zaryje do kože a len tak nepustí. Je vtipný, jemne dramatický, ale predovšetkým veľmi pozitívne nabitý, čo som v danej chvíli, po predošlých nie zrovna úsmevne naladených festivaloých snímkoch potreboval. P.S. Driver s jeho ženou sú úplne podarení. P.S.S. AHA! :)