Reverse01

Myslím, že filmy Billyho Wildera majú nálepku "rôznorodé" aj keď sa väčšina divákov zhoduje na jednom žánri a tým sú komédie. Aj keď natočil úspešné komédie je obdivuhodné, že ten istý autor dokázal natočiť temný a znepokojujúci film akým je Eso v rukáve. Tento film v sebe neskrýva hlbokú filozofiu ani nedisponuje komplikovanou štruktúrou, ide o jednoduchý príbeh s postupnou gradáciou. Film si vás získa svojou jednoduchosťou a zlomyseľnosťou hlavnej postavy, ktorú dokonale stvárnil Kirk Douglas. Divák postupne zisťuje, že aj ostatné postavy vo filme sú nejakým spôsobom vnútorne skazené a že vo filme niet postavy s dobrými úmyslami. Počas filmu sa možno budete pýtať samého seba, kam ešte tento film môže zájsť a ďalšia scéna vám dokáže, že to môže byť ešte horšie a ešte viac temnejšie. Šťastný koniec si musíte nájsť sami, keďže všetko končí veľmi nečakane presne ako to majster Wilder zamýšľal. Eso v rukáve odporúčam divákom iba v tom prípade ak sú ochotný na konci filmu čeliť depresií 100%

Oppenheimera radím medzi filmové udalosti tohto roka, ktoré nám dáva svetielko nádeje, že pre filmy sa oplatí navštíviť kino. Nolan nemusí dokazovať, že je skvelý a schopný režisér a kto začne pochybovať odporučám si pozorne pozrieť jeho históriu natočených filmov. Jednotlivé striedanie žánrov od "jednoduchých" psychologických drám, skrz krimi-thriller, komixovky, scifi a vojnové filmy všetky precízne natočené. Samotný Oppenheimer nepatrí medzi jednoduché biografické filmy s akými sa bežne môžete stretnúť. Osobitý štýl rozprávania príbehu, v ktorom sa premiešava viacero časových línii vo vás vyvolá neopísateľné pocity ak máte to šťastie vidieť film v kine Imax. Skvelá práca s kamerou, výpravou, strihom a hercami. Tu by bolo dôležité vyzdvihnúť pozoruhodnú zmenu charakterových vlastností postáv. Je to film, ktorý by si mal každý filmový fanúšik pozrieť. Videné v kine 5 krát 90%

Film je jeden z najsubjektívnejších foriem umenia. Každý vníma a cíti veci inak, preto dokonalý film vlastne ani neexistuje. V mojich recenziách sa slovo "dokonalosť" často vyskytuje v súvislosti s filmami, je to však opäť môj názor, ktorý môže byť odlišný od iných. Pri recenzií tohto filmu by som však opäť musel nevyhnutne toto slovo použiť. Zrkadlo je vrchol filmového umenia z viacerých hľadísk, ktoré môžu väčšine divákom uniknúť. Film má narušenú štruktúru, ktorá je rozdelená do troch hlavných časových období, ktoré sú premiešané snami, kde sa strieda farebná a čiernobiela kamera. Ide o osobité dielo režiséra Tarkovského, ktorý v príbehu reflektuje svoje detstvo, dospievanie a sny. Umeleckú tvár filmu dodáva mysteriózny nádych, klasická hudba a básne režisérovho otca Arsenijho. Samotný záver vám dá veľa odpovedí, ale aj otázok hlavne o živote, ktorý bol v tomto prípade nejasný resp. roztrieštený presne ako zrkadlo. Ide o nadčasové dielo, ktoré nie je stvorené pre bežných divákov, tým pozornejším veľa dá a tým nenáročným zase veľa zoberie 100%