Reverse01

Herec John Barrymore urobil 56 neúspešných záberov pre režiséra Williama Wylera, ktorý ich odložil na nasledujúce ráno.

Herec Paul Muni mal záujem o úlohu Georgea Simona, ale kvôli svojej nedávnej (v tom čase) zmluve s Warner Bros. a iným filmovým projektom musel úlohu odmietnuť.

Jonathan Wilk (Orson Welles) počas svojej záverečnej reči spomenie, že právnickú prax vykonáva už 40 rokov. Welles mal však v čase nakrúcania filmu iba 43 rokov.

Hoci je Orson Welles (Jonathan Wilk) uvedený v hlavnej úlohe, objaví sa až po hodine a piatich minútach filmu.

Keďže mal Orson Welles počas nakrúcania problémy s daňami, celý jeho plat za film bol niekoľko hodín po skončení hlavného natáčania zablokovaný. To Wellesa rozrušilo natoľko, že počas nahrávania náhle vybehol zo štúdia a rovno opustil krajinu. Jediné, čo zostávalo opraviť, bolo dvadsať sekúnd nejasného dialógu vo Wellesovej vrcholnej reči v súdnej sieni. Strihač William Reynolds si musel poradiť sám, a tak vzal slová, ktoré Welles povedal predtým vo filme, a po jednom ich poskladal do tých posledných dvadsiatich sekúnd.

Hoci príbeh bol len slabo maskovanou rekonštrukciou prípadu vraždy Nathana Leopolda a Richarda Loeba, právne oddelenie spoločnosti 20th Century Fox sa stále obávalo možnej žaloby zo strany stále žijúceho Leopolda. Reklamné oddelenie však zverejnilo článok s názvom: "Na základe slávneho prípadu vraždy Leopolda a Loeba". Leopold zažaloval tvorcov filmu kvôli narušeniu súkromia. Súd jeho žalobu čiastočne zamietol, pretože pred filmom vydal vlastnú autobiografiu "Život plus 99 rokov", v ktorej zverejnil v podstate tie isté skutočnosti.

Tento film bol kasovým trhákom a podľa záznamov štúdia priniesol spoločnosti MGM zisk 1 040 000 dolárov.

Forrest Tucker (Geoffrey Midford) šoféruje úplne nový kabriolet Lincoln Continental z roku 1942, posledný model, ktorý zišiel z výrobných liniek pred ukončením výroby civilných automobilov v dôsledku druhej svetovej vojny.

Herečka Katharine Hepburn mala pocit, že je dej príliš nudný a treba ho oživiť nejakou romantikou. Sťažovala sa na to producentovi Victorovi Savillovi, ale ten jej pripomienky ignoroval, a tak sa Hepburn obrátila priamo na Louisa B. Mayera. Ten bol s filmom od začiatku nespokojný kvôli jeho politickému obsahu, a tak požiadavke herečky vyhovel.

Režisér George Cukor chcel, aby Annin recitál životného príbehu pôsobil únavne, a tak nechal herečku opakovať násobilku znova a znova, až kým nezískal monotónny tón, ktorý hľadal. Potom spustil kamery.

Režisér George Cukor požiadal producentov, aby najali Paula Huldschinského, aby pomohol navrhnúť viktoriánske kulisy. Huldschinsky bol nemecký utečenec, ktorý pochádzal z bohatej židovskej rodiny. Producenti však nesúhlasili s požiadavkou režiséra a uprednostňovali nejakého známejšieho scénografa, no Cukor zostal pri Huldschinskom. Nakoniec tento film získal cenu Akadémie v kategórií Najlepšia výprava.

Ide o druhý film Billyho Wildera, v ktorom postava pracovala pre fiktívnu firmu Pacific All-Risk Insurance Company. Tým prvým bol film Pojistka smrti (1944).

Hudbu, ktorú pre tento film zložil Gail Kubik, považovali manažéri Paramountu za príliš modernú. Z toho dôvodu požiadali Daniela Amfitheatrofa, aby časť z nej prerobil. O dva roky neskôr boli všetky hudobné práva vrátene Kubikovi.

Jedná sa o druhý film. kde si Cary Grant zahral kapitána ponorky. Tým prvým bol Směr Tokio (1943).

V roku 2009 bol film uvedený na detskej televíznej stanici Cartoon Network, pretože mala stanica náhodne prepnutý signál s Turner Classic Movies, ktorý v tom čase film vysielal.

Tarkovsky v tomto filme ukázal skutočné zábery z okupovaného Berlína, vrátane zuhoľnatenej mŕtvoly Josepha Goebbelsa a tiel jeho šiestich detí, ktoré ich rodičia zavraždili 1. mája 1945 v Berlíne.

Herec Burt Lancaster urobil vo filme všetky svoje kaskadérske kúsky. Týmto využil svoju obratnosť ako akrobat, ktorým bol, kým sa stal hercom.

Keď mal film premiéru na filmovom festivale v Cannes v roku 1952, bol uvedený pod vlajkou Maroka, pretože Orson Welles nedokázal získať americkú distribúciu. Welles by musel čakať ďalšie tri roky, aby dostal možnosť americkej distribúcie.

Dcéra Orsona Wellesa (Beatrice Welles) minula v roku 1992 viac ako 1 milión dolárov na reštaurovanie filmu. To zahŕňalo zlepšenie kvality obrazu, opätovnú synchronizáciu zvuku a pridanie ďalších zvukových efektov.

Film sa natáčal tri roky a výroba bola dvakrát zastavená hlavne preto, že Wellesovi došli peniaze. Svoje financie zobral z filmov Tretí Muž (1949) a Prince of Foxes (1949), ktoré investoval do realizácie tohto filmu.