Bogrant

Film bez uveriteľného napätia, v ktorom absentuje dokonca aj akákoľvek "najtemnejšia hodina". Je jasné, že je to postavené len na premene Oldmana a jeho výkonu, ktorý je hodný tej zlatej sošky, ale keď režisér nezvládne aj obsahovú stránku, tak z filmu na druhý deň v podstate nič veľké nezostane. Mal som pocit, akokeby Wright prehral súboj so samotným dielom, za čo môže "poďakovať" do značnej miery aj scenáru. Všetky tie spomalovačky, detailné zábery, humor či nasvietenosť jednotlivých scén a dokonca aj niektoré celé scény (metro) sú len akousi zásterkou toho, že ten obsah sa niekomu rozsypal pod rukami a už nevedeli ako ho naspäť zlepiť, aby to celé nevyvolávalo nepríjemný pocit nudy. Neúspešne.

Jackman si už chcel po Wolverinovi konečne oddýchnuť, tak sa pustil do niečoho "neškodného" a fyzicky menej náročného. Výsledkom je milý a svižný muzikál, ktorý prakticky nemá, čím by urazil, no v podstate ani nič, čím by vyložene uchvátil. (S)pokojný stred, v ktorom našťastie pesničky majú tempo a nie sú to len srdcervúce a doterné slaďáky (pravda, aj tu sa nájde preafektovanosť), je dobre vyobrazená daná doba, v ktorej tiež boli ľudia dosť nepríjemní a čudní (nehovorím o cirkusantoch) a postavy sú fajn. Nie je to najväčší muzikál, ale je obstojný a pre mňa ako neveľkého nadšenca tohto žánru dostačujúci. Tiež si totiž myslím, že najväčšie umenie je vyčariť úsmev.

Opojný a po všetkých stránkach maximálne precízny film. Možno až trochu moc. Niť z neznáma, ktorá sa odniekaľ potichu vynorila, doslova ušila rolu na mieru presne pre znova vynikajúceho Daniela Day-Lewisa, ktorá bude hviezdiť a ktorá celé svoje dielo dokončila vzťahujúcim príbehom, plným všemožných úzkostlivých emócií, nálad a pocitov, pri ktorej divák ťažko odhadne nasledujúci záber. PTA jednoducho dokáže kúzliť a vytvárať originálne skvosty. Tento druh módy ešte nikdy nebol zaujímavejší. A pokiaľ má byť práve toho posledná Danielova filmová rola, vybral si zrejme jednu z najpôvabnejších možných labutích piesní.

Milá rodinná dráma o zaradení sa malého outsidera s istým handicapom do školskej spoločnosti, ktorá má šťastie v tom, že aj napriek niekoľkým otravným deckám ona sama o seba otravne nepôsobí, práve naopak, všetko to pôsobí naozaj prirodzene a uveriteľne. Zvyčajne mám s takýmito látkami problém, kvôli ich detinskosti a naivnosti, tu nič také veľmi nie je a aj keď samozrejme tento film nie je perfektný, niečo do seba určite má.

Rovnako švihnuté a šibnuté, s rovnakým typickým britským nadhľadom a humorom ako jednotka. Tentokrát dokonca možno ešte viac roztomilejšie, viac hravé a na konci aj viac akčnejšie, s novými zaujímavými postavami k tomu (Grant, Gleeson). A navyše, ten hovoriaci malý medveď len tak neomrzí, najmä vďaka bizarným situáciám do ktorých sa dostáva. Pasáž vo väzení bola skvelá, rovnako ako pasáž s vlakmi. Na návštevu Londýna by mohla doraziť aj trojka.

Vyspelá detinskosť. Nórska dvojica režisérov dokázala za jeden (najkratší) film o pirátoch viac, než Verbinski a spol. minimálne za posledné dva diely. V prízračných vodách Karibiku totiž rozohrali temnejšiu, menej hlúpu hru na dobrých a zlých, v ktorej otravný, ale stále veľmi vtipný a zábavný Deppov Jack Sparrow kraľuje na strane dobrých a odpudivý, rozpadajúci sa, zákerný ale presvedčivo hrajúci a skvelý Bardem na strane zlých, v tomto prípade skôr mŕtvych. K tomu slušné fóriky, svižná akcia, menej digitálneho bordelu, pútavý príbeh a výborný Rushov Kapitán Barbarossa. Ako nefanúšik tejto série som uspokojený.

The Rock to ospevoval a propagoval ako keby malo ísť o najlepšiu komédiu na svete a jediné, čo z toho vzniklo je len podradná a tuctová sebaparódia, ktorá navyše nie je ani zďaleka tak vtipná ako by chcela byť. Skôr nechutne zlá. Vychudnuté baby v plavkách, na ktoré sa najviac spolieha sú síce pekné, ale len do momentu než začnú otvárať ústa. Ulízaný Efron a hrdinský Johnson nie sú zrovna najdokonalejšie zohranou dvojkou. Cameá vyhasnutých hviezd tiež slabé, žiadna pocta pôvodnému seriálu (ak si ju vôbec zaslúži, neviem). Uff.

Guillermo sa hrá a znova mení tvar (nielen vody), ale hlavne vyobrazenia rozprávky, ktorá je v tomto prípade skôr slušnou krvavou hororo-drámou, aké kedysi vo svojich najlepších časoch vyrábal snáď iba Tim Burton. Už v tom nie je mravnosť a nevinnosť, ale nahota a odhryznuté prsty. Čo mi však najviac prekážalo, bola tá nezmyselnosť a chovanie sa jednotlivých postáv, najmä hlavnej ku vzťahu k tej kreatúre. Ťažko sa mi do toho dostávalo. Ten pomyselný pohár vody, v tomto prípade skôr kúpeľňu, vidím viac poloprázdnu než poloplnú. Tento typ mi je proste proti srsti. Bola to iba zvedavosť.

Vzorne vystavaný, vysvietený a vyobliekaný seriál, ktorý aj napriek sexuálnemu podtónu vôbec nie je sexi, skôr je desivý a značne anarchistický a v ktorom sa strieda radosť z minulosti s utópiou prítomnosti. A to všetko je zabalené do naozaj dráždivej atmosféry. Avšak nie je s kým sympatizovať a celé to skákanie z onoho fundamentalizmu tej zvrátenej spoločnosti do akože normálneho života je predsa len mierne kaziace ten pocit nevoľnosti a "tyranie". Tá moderná doba všade naokolo akosi bije do očí. No napriek určitým nedostatkom a ťažšiemu prijatiu v úvode, je to seriál, ktorý stojí aspoň za začiatie. Rozhodne to však nie je šálka kávy pre každého.

Hachiko sa mi páčil, a to aj napriek mojej celoživotnej absencii akéhokoľvek vzťahu s akýmkoľvek psom. Psia duša je v podstate akokeby jeho odľahčená, príjemná, menej uplakaná a ničím nerušená verzia, orientovaná znova pre celú rodinu, ale najmä pre majiteľov psov (na nás ostatných sa akosi zabúda). V mojich očiach však bola až príliš naivná a to hlavne v tej prvotnej, dokonca najpeknejšej časti filmu s retríverom. Stred je len vyplnený polovýznamovo (ne)podstatnými príbehmi, záver znova pekný. Jediná, naozaj smutná scéna je tá úvodná z rozpáleného auta.