nunka

Odkazov na nezabudnuteľného Bourna je vo filme tak akurát, aby sa aj duša nostalgického diváka nasýtila. Dej však musí ísť bez Matta Damona iným smerom a zdá sa, že sa to réžijne celkom vydarilo a ustálo. Nie som fanúšikom Gilroyových striedajúcich sa útržkových sekvencií, ktoré začnú, dajú si pauzu, medzitým ich prestrieda kopa ďalších snímkov a znovu sa objavia. V tomto prípade to však znásobilo zaujímavosť úvodu deja ( in medias res). Bourne legacy je akciou nabitý thriller, ktorý uspokojí po stránke hereckej aj dejovej a ponúkne správnu dávku dynamiky a akčnej zábavy.

Výpovedná hodnota tohto "goriláckeho dokumentu" tkvie v prvom rade v zobrazení hysterického davu, ktorý nevie čo chce, ale aspoň vie, čo nechce, rovnako ako jeho "vodcovia". Miestami to zaváňalo trpkou iróniou, že organizátori sú len banda filozofujúcich egomaniakov, kde si každý chce presadiť len to svoje...čo môže vyznievať jednostranne... Po technickej stránke je film slabý, amatérsky a "študentský" - kamera a strihy bohužial najviac. Po obsahovej stránke sa snaží opísať tie najhlavnejšie gorily tak, že ponúka zrkadlo, no všetko to robí subjektívnym pohľadom a práve vyváženosť pohľadov chýba najviac. O absolutne nevhodnom a uchu nelahodiacom hlase Zuzany Piussi sa na tomto mieste nebudem radšej ani rozširovať...

Snaha o originalitu spackala všetko, čo mohlo byť na tomto filme zábavné. Keď dám všetky srandičky bokom, zostane len nudná kostra s prepálenou stopážou. Herci sú sympatickí, spolu im to celkom klape, no po hodine toho istého ma skrátka dobehla nuda, vtípky jednoducho nestačili a túžobne som očakávala záver.

Tvrdá gangsterka, v ktorej ide v prvom rade o postavy a charaktery. Je dobre nakrútená, má záporáka a príbeh zobrazuje tvrdé nehostinné pomery z obdobia prohibície, zároveň má však málo "šťavy". Napriek všetkým kladom mi vo filme chýbalo niečo navyše, čím sa tento film odlíši od ostatných. Napr. taký Boardwalk Empire má o hodne viac prvkov, ktoré ma viac chytili za srdce (atmosféra, charaktery, storyline...). Možno je to tentokrát pomalším tempom, ktoré mi hlavne z úvodu nauľahodilo a ďalej sa i napriek všetkým silným stránkam tiahlo celým filmom.

Jasné, že ako žene sa mi Tatumove "číselka" páčili, no keď je reč o jeho hereckom talente, mohol radšej zostať v profesii striptéra, čo mu ide nepochybne lepšie. Matthew McConaughey si jednoznačne parket užíval a mňa bavilo pozrieť si ako sa s touto rolou vtipne stotožňuje. Film na jedno pozretie, kde vyhráva prehliadka mužskej estetiky a filmová technická stránka neponúkla nič inovatívne, aby film ako celok viac zaujal.

Talianska "kultúra" očami Woodyho Allena. Tentokrát nie veľmi vydarený pokus. Súbežné ľudské príbehy sú sami o sebe dobre napísané, no v širšom kontexte a na plátne len dve z nich divácky najviac zaujmú. Plne súhlasím s jojineckom, že pasáž s Beningnim a "sprchovacie scény" bodujú najviac a vravím si pri nich, že takúto perličku může vymyslieť len Woody Allen:) Štýl, ktorým je film tvorený nie je typicky woodyovský, skôr vytvára dojem prvoplánovej grotesky. Tentokrát sa pritrafilo aj pár zbytočností, čo ubralo na celkovej atraktivite. Jasné, že ani tento film sa nezaobišiel bez neurotického pofrflávania nad smrteľnosťou, čo Woodyho zdá sa desí čoraz intenzívnejšie. Fanúšikovia W.A. určite čiastočne pookrejú nad novým "cestovateľským" kúskom a možno aj odpustia, že tentokrát to nieje úplne to, čo sme čakali.

Príjemná oddychovka s Morganom Freemanom zasadená do povabneho prostredia americkeho vidieka. V jednoduchosti je krása.

Dráma zo školského prostredia, v ktorej Brodyho smutné oči hrajú prvé husle. Celým filmom sa tiahne zvláštna atmosféra, ktorú vytvárajú krátke úryvky zo školského systému, z Henryho života, z minulosti. Nie jedna dejová línia zobrazuje prázdno, ktoré chce a nemôže byť vyplnené. Dôvodom je minulosť a ukážka súčasnosti, ktorú prezentuje teen generácia - tá sa nudí a svojím životom vlastnú budúcnosť a celý systém rúti do záhuby. Film celý čas neposkytuje žádné východisko, až na jeden vzťah, ktorý je krásne technicky a scenáristicky ponúknutý. Nemám rada filmy, ktoré sú smutné a tlačia na pílu, Detachment ide na to inak a prostredníctvom úžasného Adriena Brodyho.

Výstižne vymyslený film na tému ako to vo vzťahoch vlastne chodí... kto a koľko potrebuje "ťahať za nitky", aby prevzal úplnú kontrolu "nad láskou". Ide o pohodovú záležitosť, kde sa príjemne prepojil kus romantiky, zábavy a inteligencie. Film s vlastnou tvárou bez obohraných šablón, nejde klasickou cestou romantických scénok, ale dlaždí si vlastnú cestu akou chce podať pointu. A to sa cení.

Film, ktorý si ma z úvodu získaval len veľmi pomaly a v závere ma maximálne opantal práve tým, ako bol podaný od začiatku do konca. Originálne spracovanie spojené s maximálnou kreativitou v namixovaní - hudba, dialógy, atmosféra. Café de Flore má svoje fluidum a srdce. Jeho obsah je krehký, má až magické prvky a forma je veľmi efektná a neokúkaná. Je to umelecký film, iný ako ostatné. Krásna myšlienka zaoberajúca sa tým, že pre každého z nás niekde existuje spriaznená duša, ktorá má kľúč k nášmu srdcu. Môžme aj nemusíme s ňou prežiť celý svoj život a od toho závisí aj naše šťastie.