Nepřemožitelné zlo

Výborný atmosférický horor, v němž Calista Flockhart dokazuje, že není pouze herečkou jedné role. Je tam sice dírka ve scénáři, vše ale vynahrazuje atmosféra hustá jak mlha, co vařil vodník Kebule a španělština, jenž působí celkem magicky. Jak jsem Calistu za roli Aly odsuzoval, že se na tolik let propůjčila takový hovadině, dnes vše odpuštěno!!! (01.07.2008)

z vlastni zkusenosti ze zamestnaneckeho pomeru si dovolim tvrdit, ze nocni sichty jsou az na vyjimky v pohodě..sem tam si zdrimnete, date cigo, turka..... ale makat s detma terrorizovanyma noc co noc monstrem ve spitalu, to teda klobouk dolu. nemenil bych. Velky kamen urazu vidim presto v tom, že balaguero tentokrate podstatne zvolnil ve sve skvostne dynamice a vydal se pro nej na lehce atypickou mysteriozni linku, ktera me bohuzel moc neoslovila. Vyzdvihl bych naopak promakanou masku bugimana a opet podmanivou stylovost, ktera vzdy zdobi jaumeho filmy... jeste ze si tento Pan reziser uchovava svehlavost a nelifruje do divaka preslazene finale s vybrnkavanim pianka (ála cholywooodsky chorror) , nybrz opet subsumarizuje, tak jak horror ma - dobre nedobre. 6/10 (07.09.2008)

Jaume Balagueróho si začínám čim dál tim víc oblibovat. Frágiles je jeho další moc povedenej horor, kdy se tentokrát zaměřil převážně na mysteriozní a mrazivou atmosféru a musim teda říct, že mě zase dostal, takhle dobrou duchařinu jsem už dlouho neviděl, obzvlášť závěr je velká hororová a duchařská chuťovka, kterou jsem si užil se všim všudy. (06.02.2009)

Otrepaný, no veľmi kvalitne natočený „ducharský“ príbeh. Kamera, strih a hudba predstavujú priam dokonalosť. Súhra týchto komponentov vytvára naozaj hustú atmosféru v nepríjemnom nemocničnom prostredí a naviac skvelá maska, ktorá posúva film vysoko nad priemer. V rámci súčasnej hororovej tvorby sa jedná o príjemne mrazivý zážitok. (07.08.2007)

S hororom ako takým má tento film spoločné možno dve scény. Nato aby sa na horor tento film mohol hrať tak by potreboval výrazne minimálne vyrovnať pomer scén plných šteklivého napätia s tými ktoré posúvajú respektíve v tomto prípade neposúvajú dej ďalej. Ten povinný základ, ktorý si bez problémov dokáže vybudovať väčšina japonských hororov už za prvých 10 min sa tu podarí dosiahnuť asi tak v tretej štvrtine filmu. Najmä prvá polovica filmu vyzbieva úplne naprázdno. No a keď už na scénu aj konečne príde oná pani druhého poschodia tak sa len pár krát mihne so svojou peknou tváričkou. No aj keby som sa na tento film pozeral bez ohľadu na absenciu hororových scén a napätia tak ani ako thriller neobstojí. Dej je priezračný a na dne človek vidí všetko. Sú zachované všetky klišé tak ako sa pekne patrí. Jednou z anjhorších scén je jednoznačne resustitácia. A ku Caliste flokhart môžem dodať len to, že nehrá prirodzene jej výraz je neustále naplnený afektom a už vonkoncom sa nehodí do "hororu". 1* za peknú tváričku opatrovateľky a zlomenia pár kostí. (30.08.2006)