(J)elita ze střídačky

Ja to nechápem, ale mňa strašne bavia komédie, kde hrá Rob Schneider. Síce je to žid, ale výborný komik. Veľmi ma to prekvapilo, pôvodne som vôbec nemal tucha o čo ide. Ale fakt som skvele bavil celú dobu. Komédia o tom ako sa z nikoho stane niekto. Klasika. Na jednej strane je to blbosť, ale taká u ktorej sa dá zasmiať. Doporučujem pre tých, čo majú radi srandu a nemajú nič moc na práci. Podľa mňa dosť slušná komédia, ktorá stojí zato, preto ju odporúčam všetkým, ktorí sa radi smejú a má dosť slušné obsadenie. Všetky filmy, v ktorých si zahrá Rob Schneider sú dobré, je to zase niečo iné ako klasické komédie, tento herec veľmi pobaví. Pre mňa bola táto komédia veľmi príjemným prekvapením, pri ktorej som sa naozaj dobre zasmial. Film patrí rozhodne medzi tie jednoduché, takže nejaké intelektuálne vyžitie tu nemá cenu hľadať, ale ako odpočinkový film je to skvelé. (19.10.2019)

Dennis Dugan je jen o něco lepší režisér Sandlerovek než Frank Coraci. V Jelitech se navíc neobjevuje ani Sandler a hlavní roli tedy dostává ten slabší z komediální dvojice (Sandler/Schneider). Výsledek ale určitě nijak zásadně neovlivnil, protože scénář je "prošpikován" často neuvěřitelnými nejapnostmi a trapárnami. Jediná scéna, která mě zaručeně pobaví je panický strach Howieho ze slunce. 35% (02.12.2015)

„Čo sú zač? Kukuričné deti?“ Robiť komédie o šikanovaní (jedna tu už bola, spomínate? VEĽKÝ POSTRACH s Rickom Moranisom a Tomom Arnoldom.) je asi taký "dobrý" nápad, ako o znásilnení. Našťastie, tento bláznivý kúsok z produkcie Adama Sandlera a v réžii Sandlerovho kamaráta Dennisa Dugana (VEĽKÝ TATO), je skôr o športových nemehlách, než školskej šikane. Hoci film nemá dobrý spád, zopár hrubozrnných vtipov by vás (snáď) rozosmiať mohlo (pri rozprávaní VEĽMI pľujúci chlapec). Potešia aj vtipné postavy (12-ročný Carlos, precitlivený agarofobik), drsné dialógy („Ukážem ti, aký som šéf.“ –„A čomu šéfuješ? Sračkám?“) a skupina brutálne výrazných komikov (Jon Lovitz, Rob Schneider, Jon Heder). Má to síce od všetkého niečo (od „šprťáckej“ série z 80. rokov cez ĽADOVO OSTRÝCH, VYBÍJANEJ, NAPOLEONA DYNAMITA, „Knight Ridera“ a „Číslo 5/7 žije“ až po „zrážanie schránok“ z PRI MNE STOJ! a sandlerovku ZA MREŽAMI), no na vulgárny oddych vhodné (ak vám za určitých okolností pripadá vtipné, keď niekto niekomu PORIADNE prdne do nosa). (15.03.2010)

Tři dospělí idioti hrají s dětmi baseball a já se tomu mám smát. Tomu rozumím, ale moc mi to nejde. Těch skutečně zábavných fórků je tady totiž strašně málo, víc je těch slabších, pak nějaké neškodné a na fekál taky došlo. Nejhorší na tom ovšem je, že obvykle rád přihazuju nějakou tu hvězdu, když někoho napadne natočit cokoli o zpocených postavách pobíhajících v dresech na hřišti, ale v tomto případě na to nemám odvahu. (05.12.2016)

To som len tak naslepo pozeral telku a začalo sa akurát toto. Najprv som myslel že to bude úplná chujovina a chystal som sa prepnúť na iný kanál, ale potom som zbadal Roba Schneidera a dal som tomu šancu. Schneidera síce veľké percento populácie nenávidí, ale ja som mal pre neho vždy tak nejak slabosť. No a bavil som sa aj teraz. Samozrejme že je to plné fekálneho humoru a už tradične si robí vtipy z postihnutých ľudí ( tu hlavne jačiaci agorafobik s hračkárskym mečom ). Prdenie do ksichtu, grcanie, prskanie, krútenie bradaviek, jedenie šušňov a podobné chuťovky. Celkovo riadne bláznive, uletené, dosť drsné a hlavne narvané vtipmi, ako napr. slopajúci chlap čo tvrdí že má 12 rokov a dokazuje to "rodným listom" na ktorom je jeho fotka a veľký zelenou pastelkou nakreslený nápis "mám 12 rokov" ( a rozhodca to uzná pretože je k nemu pribalená aj pekná bankovka ). Navyše hlášok ( riadne ostrých ) je tu plná riť. No - páčilo sa mi to. (17.01.2011)