Oni

Strata času. Niet v tom štipky logiky a pre mňa osobne ani napätia. Úvodná polhodina je ešte ako-tak pôsobivá, ale neustále sa zjavujúci a miznúci bubáci v maskách postupne stratia na svojej tajomnosti a strašidelnosti a stanú sa z nich len otravní a nudní pandrláci. Po hodine už si budete želať, aby konečne prišiel producent, vyhodil toho neschopného režiséra a zvyšok filmu zveril nejakému francúzskemu mäsiarovi. Ten rádoby šokujúci záver by mal možno v podaní á la Hranice smrti slušnú šťavu, takto je to len zúfalo bezkrvné zavŕšenie rovnako suchého filmu. (19.01.2009)

Jeden z mých nejoblíbenějších hororových kousků, na který jsem se díky Tylerce a traileru hodně těšil. Trošku mě zaskočilo pomalé tempo filmu, ale ono tam toho vlastně ani víc natřískat nešlo, navíc má film příjemnou stopáž, takže jsem se s tím bez problémů smířil. Snímek má gradaci, sic pomalou, kvalitní herecké výkony, fikaný záporáky, co se mně hodně líbílo, bylo ozvučení. Závěr je nepříjemný nicméně ne šokující, tudíž zde šlo možná malinko přidat. I tak 90% a plný počet. Málem bych zapomněl, kdo by sháněl něco podobného, nechť zvolí francouzsko-rumunské Ils. (14.10.2012)

Komorne ladený hororový thriller nemal najhoršie recenzie. Ja mám tento štýl rád a preto sa takýmto filmom nevyhýbam ani nad nimi neohŕňam nos. Netvrdím, že tu už neboli lepšie kúsky, ale mňa si postavy získali tým, že pri prvom zistení, že sa niečo deje siahajú po zbrani, alebo počomkoľvek na obranu, namiesto zvyčajného vresku a pobehovania. To, že im to nevyšlo, je jednoducho bezmocnosť proti zohratému tímu vrahov, ktorých identitu sa nedozvieme. Silnou stránkou filmu je komorná atmosféra, pretože takmer 90% filmu sa odohráva v dome a v jeho okolí, preto veľmi vynikne zvuková stopa. Aj preto si tu viac ako v iných filmoch užijete obyčajný buchot na dvere, či zvuk alarmu. 70%. (14.10.2010)

Jako horor slušné, ale v celkovém kontextu rychle zapomenutelné dílo. A to i přes slušný hororový výkon hlavní představitelky a největšího taháku celého filmu. !!!SPOILER!!! Neurčité a otevřené konce mi u filmů obvykle nevadí, ale dívat se skoro hodinu a půl na to, jak tři lidi nejdřív psychicky terorizují jiné dva lidi, aby je potom zavraždili a já se ani nedozvěděl kdo to byl a proč to dělal, to je i na mě moc. !!!SPOILER!!! (16.01.2009)

„Nabudúce už to pôjde ľahšie.“ Toto je jeden z tých hlúpych hororov, kedy by ste na mieste hrdinov urobili asi milión iných vecí a o 15 minút by ste sedeli vo vyhriatej policajnej kancelárii s kávou a manželka vás upokojujúco škrabkala po chrbte. Liv Tyler a Scott Speedman však nie sú vy. Ako pár sú síce vcelku sympaťáci, ale s logickým riešením vzniknutých problémov je to podstatne horšie. Neviete, či zúriť, plakať, smiať sa alebo ísť na hodinu na záchod a vrátiť sa až na záverečné titulky (a ušetriť si tak kopu nervov). Ani nebudem písať všetky tie bludy, ale aspoň jeden príklad: „oni“ majú jednu sekeru a hrdinovia brokovnicu, napriek tomu proti „nim“ nemajú šancu (hádzať to na neskúsenosť je blbosť, aj „oni“ to robili prvý raz, je to jasne povedané). A to vôbec neriešim neetický problém tvorcov, ktorí skopírovali o dosť pôsobivejší (obsahoval tiež nelogické veci, ale atmosféra bola stokrát desivejšia) francúzsko-rumunský polokultový kúsok Ils (a ani to na rovinu nepriznali aspoň v titulkoch). Občas to chytí trocha príjemne nepríjemný drajv (kto to je? Čo chce? Nestojí kúsok odo mňa v tme a nenačahuje sa po mne práve?), ale to je asi tak všetko. 30% (28.05.2011)