Kandidát

Karásek je evidentne šikovný chlapec a všetko toto myslel dobre, je na správnej ceste. Pre mňa to bolo ale 106 nezáživných minút. A už na začiatku, keď mi to všetko pripomínalo Medianeras, som vedela, že toto asi nie. Kamera, strih a muzika slušné. Ale ten zvuk? ... však som im polovicu filmu nerozumela. (03.06.2014)

Nemám tolik schopností, kreativity ani peněz, abych dokázal z flašky slivovice udělat prezidenta. Nicméně mne fascinují jedinci, kteří dokáží vnutit lidskému stádu názor, který si u nich někdo objednal. A takový je parchant Lambert, který si sympatie získává výhradně tím, že všichni kolem něj jsou ještě větší zmetci než on. Já jsem si tedy tento celkem realistický výplach mozku poměrně užil, dokonce jsem uvažoval i o čtvrté hvězdě, ale ten zbytečně dovysvětlovaný závěr ji spolehlivě zhasl. (07.07.2014)

Na co hledat v rodokmenu příbuzenskou spjatost s Ľudovítem Štúrem a fingovat atentát, když můžete rozdat koblihy.. Karásek je takový malý bratislavský Tonko Scott, ale klipovým vizuálem to příběhové vakuum o politických manipulacích a ovlivňování veřejného mýlení příliš nezamaskoval. Ještěže členové strany Česko-slovenského přátelství (Dlouhý, Kubovčík) tu a tam vypotí v audio-odéru Dannyho 11 nějakou zdařilou slovní přestřelku.. (14.03.2016)

Konečne slovenský film, ktorý sa vybral iným smerom ako doterajšia domáca produkcia. Efektne využitý strih a kamera, herci zahrali povedzme že celkom prirodzene, Kubovčík bol určite príjemným oživením a ani pri dialógoch som sa necítila trápne. Vizuálna stránka v sebe nezaprie rukopis tvorcov reklám a videoklipov, po stránke hudobnej je to taká všehochuť, ktorá sa uberá rôznymi smermi a nemá jednoznačný cieľ. Nechýba vtip a odľahčenie, aj humorné prvky definujúce naše slovensko-české bratstvo sa dali ustáť. Ako celok veľmi dobre pôsobiaci film, ktorý je fraškou v politickej oblasti, zrkadlom reálnych praktík a malou sondou do "duší" vrstvy, ktorá ťahá za nitky. (15.10.2013)

„Ako ten hokejista?“ – „Ne, jako to žrádlo také hengavé.“ Trvalo dosť dlho, nejakých 20 – 25 minút, kým som tomu prišiel na chuť/kým sa to rozbehlo. Ale potom to patrične šliapalo a malo to momenty až na 80%. Veľa tomu dáva hlavne dvojka Kubovčík/Dlouhý. Kubovčík zjavne pár svojich scén tradične improvizoval, Dlouhý je potom super, ako pri tých jeho kecoch dokázal zachovať vážnu tvár. V budúcnosti by som sa nebránil ich spin-offu/rip-offu. Veľmi dobrý je však aj Marek Majeský, ktorého inak obvykle nemám moc v láske. Audiovizuálna podoba je na slovenské pomery ohromujúca. Kladne hodnotím aj trúfalý a zvláštny, ale v konečnom efekte výborný nápad nedať Potôňovi tvár. Ale so scenárom je to horšie. Čím vlastne Potôň tak bodoval u voličov? Tým, že bol potomok Ľudovíta Štúra a jednou (trápnou) tlačovkou? A tiež som nepochopil hlášku „asi začínam byť paranoický“, ktorá padne tesne po tom, čo týpkovi niekto poslal výhražné CD. Niektorým dialógom nie je rozumieť, mali ich otitulkovať. Finálne rozuzlenie síce nie je šokujúce, ale pri obľube niektorých slovenských režisérov nakrúcať „nijaké“ konce (kedy sa polovicu odpovedí na otázky nikdy nedozvieme) ma vystríhala. Predbežne som počítal s možnosťou, že Kandidát ponúkne podobný (ne)koniec. Našťastie neponúkol a všetko sa nevýnimočne, ale vcelku pekne vysvetlilo. Výrazným plusom sú hlášky („Ty ma vôbec nepočúvaš.“; „Závidíš takému koko*ovi?“; „No dobre, ale ja som to hovoril po slovensky.“; „Nerobil si v Klausovej ochranke?“; „Mi napadlo, či ju náhodou nezahrabali niekde v lese.“; „Praha Hrdlořezy.“). Ako celok to hodnotím pozitívne. Zaujímavý pohľad do zákulisia slovenskej politiky a toho, ako sa dá manipulovať. Všetkými. Vždy. A za akýchkoľvek okolností. (22.07.2018)