Kandidát

Aj keď sa na tom autorsky podieľal psycho libtard Havran, nakoniec sa ukázalo, že tento film ukázal krásnu slovenskú realitu. Bol akoby profétom budúcich udalostí. Veď už len tá veta: Za dva mesiace urobím z neznámeho niktoša prezidenta (parafráza) sedí úplne ako riť na šerbeľ aj na mafiána Kisku (toho sme ale mohli poznať aspoň ako tak z nadácie a Popradčania aj ako zlodeja pozemkov), ale stopercentne to platí na pani zo skládky, ktorá sa stala v roku 2019 z neznámeho nič prezidentkou a bude tam sedieť 10 rokov. (16.10.2020)

Čekal jsem daleko víc a ne jen samé rádoby hlášky slovenského herce,který i když nechápu proč byl předabován Martinem Stránským.Film o tom jak fungují reklamní agentury a jak s někoho nevýrazného udělají pro ovce jejich vůdce.Nejlepší na filmu byl pro mě nejspíše Michal Dlouhý.Takže celkově 50 % a tři hvězdy. (07.06.2015)

Človeka aj poteší, že na Slovensku začne točiť aj niekto iný ako utrpiteľskí elitárski umelci, čo dva krát za rok navštívia ústav pre problémovú mládež, potom sotia dvoch nehercov pred kameru, stlačia play a myslia si , že svojím "realistickým" pseudohumanizmom spasia svet. Bohužiaľ tento druhý protipól (filmy ako Kandidát) a ich snaha natočiť populárny žánrový film opäť raz nevyšla. Ešte by sa dalo prehltnúť, že je to celé jedno reklamné porno. Čaro réžie totižto spočíva v nastrihávaní makrodetailov ksichtov na fetišistické makrodetaily produktov prekladané nemotivovanými jazdami v celkoch zaberajúce kuchyne a kancelárie z dizajnových katalógov. Režisérovi, ktorý doteraz točil len krátke reklamy, však nepomáha ani scenár. Dialógy sú na pár miestach celkom dobre vygradované a sem-tam sa scenár snaží umne striedať dramatické pasáže s menej dramatickými, ale v celom príbehu je toľko logických lapsusov, toľko nedotiahnutej poučkovej strnulosti a remeselnej nedôslednosti, že je to až bolestivé. O prilepenom konci a zbytočnosti celej odpočúvacej línie ani nehovoriach. Najviac ma však otravuje vyznenie filmu. Pôsobí to, akoby to spískala partička frustrovaných "umelcov", ktorí si chcú ostro uťahovať z biedneho stavu súčasnej politickej kultúry. Narážky na sociálne istoty, na tendre a mediálne kauzy pôsobia však veľmi plytko a hlavne je ťažko určiť, kam mali byť smerované, keďže už samotné poňatie kandidáta je protirečivé. Na jednu stranu chce kritizovať súčasný spôsob vytvárania kandidátov populistickými politickými stranami za pomoci národniarskych symbolov, na druhú stranu však kandidáta heroizuje a chce, aby sme ho ako diváci milovali. Sú to teda len romantické bludy o skazenom politickom marketingu s konšpiračnou pointou o tom, že za všetkým sú zlí eštebáci. Film teda nie je ani len priemerná žánrová zábava, a už vôbec nie dielo s inšpiratívnym spoločenským presahom. Iba symptomaticky vypovedá o tom, ako sme všetci frustrovaní s Fica, ale nič proti tomu nevieme spraviť. Megaotravné sú aj inside jokes s populárnymi tvárami z kultúrnej brandže ako napríklad Baláž a Hubinák v televíznej ankete, ktoré nemajú absolútne žiadny zmysel a k smrti otravná je komická postava mladého afektované odpočúvača, ktorý akoby sem doplachtil z Krónerovho Lóve a jeho exploatačné rádobyvtipné jazykové okienka, ktorých motivácia je mi rovnakou záhadou ako plagát Liv Ullmann v jeho byte. Keď mi poskytne niekto rozumnú motiváciu, prečo má postava s mentalitou pubertálneho vtipálka v izbe megaplagát hereckej hviezdy autorského kina šesťdesiatych rokov, tak som ochotný pozrieť si Kandidáta znova a pohľadať v ňom ešte niečo na druhú hviezdičku, pretože ma mrzí, že sa ďalší slovenský film len mierne odliepa od spodnej hranice hodnotiacej škály. (13.10.2013)

Reklamně nablýskaný snímek s videoklipovým střihem mi připadal, jako když se většinu jeho doby jenom režisér předvádí. Byl tu sice potenciálně zajímavý pohled na politické volby ze strany reklamní agentury a trocha česko-slovenského humoru, ale jinak nic. Žádná postava, které bych mohl fandit, nebo mě aspoň zajímalo, co s ní bude, podivně roztříštěný příběh, nevyrovnané herecké výkony, zkrátka pod povrchem nic... 50%. (10.10.2020)

Středoevropské klouzání po povrchu, vizuálně ne úplně pitomé, příběhově vesměs ano, připočteme divné předabování do češtiny a dramaturgické přešlapy. Ve finále ale úplně kritický být nemůžu. Když si ale budu chtít užít témata masmédií, ovlivňování voličů nebo politických kampaní, určitě nebudu hledat v „tuzemské“ kinematografii. (06.06.2015)