Divočina

"V nohách mám už tisíc mil stopy déšť a vítr smyl .... Těch tisíc mil těch tisíc mil, má jeden směr a jeden cíl....." Tak přesně tohle si mohla hlavní hrdinka po své životní cestě zpívat. Velmi zajímavý film, který alespoň minimálně jednoho odvážlivce z deseti donutí zvednout prdel od televize, vzít si na záda tu nejtěžší krosnu na světě a jít do světa. Najít tam zase zpátky sám sebe a přestat se zaobírat nedůležitýma blbostma dnešní doby. 70% PS: Pokud něco vyloženě zamrzí, tak fakta ... https://cs.wikipedia.org/wiki/Pacific_Crest_Trail (16.07.2015)

Možno tento nápad prelínania dvoch dejových línií, pričom jedna je subjektivizovaná retrospektíva, nefunguje dokonale, ale skôr tu ide o to, či máte proste iba radi filmy z prírody a ako vám to celé sadne. No a Divočina aj napriek tomu, že mohla ísť viac cestou drsnej sociálnej drámy, presne na mňa takto pozitívne zafungovala. Kniha bude asi omnoho viac intímna a nejeden čitateľ bude sklamaný, ale aj vnútorné monológy, presne vypočítaný strih medzi oboma líniami a detaily strhanej tváre Reese sú samé o sebe dostatočne výstižné. Áno, život je ťažký rovnako, ako turistika osamote cez hory. Tiež prekonávame zdanlivo neprekonateľné prekážky a nevieme, na koho narazíme a musíme si dávať bacha na každom kroku. (24.09.2017)

Panejo! U některých filmů si říkám, že existují jenom proto, aby jsme docenili jim podobné. Dva stárnoucí padesátníci vyprávějí rádoby "ženský" příběh, který jim zaštítila stárnoucí hollywoodská stár (film i sama produkovala), aby dokázala všem u hollywoodských bazénků, že ona na to má! Takže celý film je totálně podřízený jedné herecké kreaci bez žádných dalších ambicí a s jediným cílem - hlavně nikoho nenaštvat. Současně se všichni tváříme tak strašně "žensky" - šak jasně, dejte tam sex, to je přece femininí téma! a nezapomeňme na nějakého ženského avatara, třeba lišku! - až je to trapně papundeklové. Ten film nemá žádné gesto, žádnou skutečnou emoci ani skutečnou tvář. Jen jednu útrpnou herečku (a dejme tomu, že i dobrou) a sázku na jistotu v podobě uondané režie. A když jsme u těch lepších snímků, tak Pennův Útěk do divočiny má to vše, co téhle náhrašce schází. A to i ty australské Tracks byly dvakrát tak lepší. Brečím. (08.03.2015)

Cheryl se vydala na hodně dlouhou cestu, kterou spojila s určitou sebereflexí a já jí fandila až do samého konce. V úvodu obsahu se píše: "Každý z nás má chvíle, kdy se cítí mizerně, má všeho plné zuby a všechno se kolem něj hroutí." Já s těmi slovy souhlasím, jen doufám, že nemusím jít tak dlouhou trasu a že najdu tu odhodlanost jako ona, abych si na konci mohla obrazně i já říct : "NAŠLA JSEM SI VLASTNÍ CESTU Z LESA." Reese Whitherspoon byla velmi dobrá volba a já to malé tintítko s tak obrovskou batožinou z celého srdce obdivovala. (10.02.2015)

Film mi rýchlosťou svetla pripomenul takmer totožný snímok INTO THE WILD režírovaný SEANOM PENNOM.Vidieť tu množstvo odkazov adventure filmov,ako Boylov 127 hodín,alebo klasický Marshallov Prežiť! Obidvaja dobrodruhovia,ako tu Cheryl Strayed,tak aj Christopher McCandless z Into the Wild sú jestvujúce charaktery ľudí,ktorí majú veľa vecí spoločných,ale OSUD sa zahral inak v prípade Chrisa,ktorý v divočine zomrel! Ľudia,ktorí v prvom rade hľadajú zmenu svojho doterajšieho spôsobu života,tak sa rozhodnú vypadnúť z klasickej civilizácie plnej konzumného života,honu za peniazmi,títo ľudia sa rozhodnú toto všetko zahodiť cez plece,zbaliť sa,zobrať so sebou najnutnejšie zásoby a vydať sa na stovky míľ dlhú túru,ktorá znamená jasný extrém,nebezpečenstvo,odhodlanie sa prekonať za každú cenu,počas cesty stretnúť rôznych ľudí a myslieť na koniec,že tento človek sa určite niečo nové dozvie sám o sebe,alebo existujú aj takí jedinci,ktorí sa Finishu nemuseli dožiť! REESE WITHERSPOON ako predstaviteľka Cheryl je oveľa extrémnejšia ako EMILE HIRSCH,v podstate obidvaja herci sa snažia čo najvernejšie stvárniť svojich skutočných predstaviteľov,kde tu sa film vracia do minulosti cez flashbacky hlavnej hrdinky,ale veľmi často sledujem jej minulosť,ktorá ju ťaží na srdci,nevie sa vyrovnať so smrťou svojej matky,ktorú si zahrala LAURA DERN z Jurského parku,a tak Cheryl začne praktizovať činnosť,ktorá ju privedie na samé dno spoločnosti,práve preto sa rozhodne vstúpiť do divočiny a zmieriť sa sama so sebou,ale najmä s minulosťou! Ako by sa režisér nevedel rozhodnúť,čo viac servírovať,či prítomnosť,alebo stále minulosť,škodí to takto kombinovať,kazí to výsledný efekt! Režisér JEAN-MARC VALLÉE je expertom na životopisné filmy,predchádzajúci 3 oscarový DALLAS BUYERS CLUB je toho dôkazom,Witherspoon podáva svoj najlepší výkon za 10 rokov od oscarového WALK THE LINE,získava nomináciu,ale repete sa opakovať nebude! PS: My obyčajní ľudia by sme mali odhodiť všetky zábrany a vyskúšať si na vlastnej koži,aké je to byť v ich koži,možno raz niekto o tom nakrúti film? (31.01.2015)