F2003F

Na Killing je krásne vidieť ako sa začínala prejavovať Kubrickova majstrovská genialita. Svoj úchvatný scenár tu podáva tak záživne, že napriek jemnej strihovej zmätenosti, značnej miere klišé a takmer žiadnemu charakterizovaniu postáv si drží na veľmi vysokej úrovni pútavosť a výrazný dojem, aj keď dej plynie vysokou rýchlosťou mierne zabraňujúcou obsah nielenže vstrebávať, ale sa v ňom aj pozorne orientovať. Rád by som dal plné hodnotenie, no akú hodnotu by potom malo napríklad u Dr. Strangelove alebo zvyšku jeho majestátne bezkonkurenčnej a fenomenálnej tvorby.

Najviac zručnou prednosťou Carpentera bola vždy samozrejme hlboko ponurá atmosféra a tú tu využíva natoľko, že na nej pevne stavia celý dojem. Nezaostáva ani výborný Sam Neill, ktorý príbeh mierne ťahá na lepšiu úroveň a vhodne pôsobí na jeho celkovú funkčnosť. Príjemná záležitosť pre priaznivcov žánru prinášajúca nepríjemné pocity a napäté sledovanie aj napriek silnému oplývaniu klišé v scenári, ktorý je inak dosť fajn. Plus tiež, vzhľadom na kategóriu výsledku, vynikajúce masky a efekty. Hororová jednohubka so správnymi vlohami.

Obyčajne otravná romantika s pár svetlými výkrikmi uvarená v naivite, ochutená precíznou filmárskou intervenciou, zabalená vo fajn scenári s výbornými hercami a naservírovaná so všetkými slepými oceneniami. Na mňa moc chladne podané bez kúska výnimočnosti, ktorá je tomu hrdo pripisovaná. Ničím zvláštny príbeh z bežného života pritiahnutý za vlasy k efektu väčšej pútavosti, čo sa veľmi nedarí filmu obhájiť. Navyše pohŕda náročnosťou a nesie sa iba vo vodách stereotypu žánru a sála nevýraznou atmosférou, aj keď sa snaží o jej udržanie stanovené v sľubnom úvode. Inak celkom milé dielo v ťažko stráviteľnej dĺžke, ktorou nemá čo udržateľné ponúknuť, s kreatívnymi vtípkami.

Pred týmto dielom (aj po jedinej výnimke, ktorá však potvrdzuje pravidlo - Butch Cassidy and the Sundance Kid) som western, pokiaľ ho nemá v rukách aspoň Tarantino, odpísal a nebral vážne ako žáner schopný najmä v dnešnej dobe vyprodukovať nejaký záživný film, ktorý by mi vedel zmeniť jeho vnímanie. Od Dance with Wolves síce ubehlo už 35 rokov, ale stále pôsobí sviežo, vyzreto a hlavne moderne. Vyhýbal som sa mu cielene dlhú dobu, no dokázal mi, že som sa zbytočne uberal o jeden úžasný zážitok, ktorý z pamäti len tak nevyšumí. Oplýva totiž bezchybne odvedeným remeslom s výraznou víziou o podaní žánrového efektu voči diváckym predsudkom a ohromuje poňatím natoľko, až vyvolá strhujúci dojem obsahom a obrovským filmárskym talentom (kupodivu viackrát ani zďaleka nezopakovaným). Emočne postavený príbeh funguje náramne vynikajúco, pôsobí úprimne a má dôležito potrebnú hĺbku aj dušu. Je precízne vyšperkovaný do najmenšieho detailu a svojím štýlom vyvoláva lahodný pôžitok. Dielo, ktoré je významným ukazovateľom a momentom kinematografie vyžarujúcim styčný bod pre odvahu, úsilie a odhodlanie vlastným poňatím priniesť späť dávno zavrhnuté záležitosti a edukatívne pritom poukázať na spoločensky dôležité ohavnosti histórie. Proporciami pripomína neskoršie Braveheart a značne ukazuje v čom sa dá zaobísť bez zaváhania v 3h stopážni, a že vôbec netreba byť ambiciózne umiernenejší. Určite hlavne preto si u mňa tento nezabudnuteľný snímok zaslúžene vydobyl plné hodnotenie.

Feel good movie o smiešne nevkusnej časti filmovej histórie v brilantnej réžii a veľmi príjemnom obsadení. Burtonova citová väzba s námetom vyplývajúca z vysokej precíznosti a pozitívne nabitej nálady z filmu priam sála a pri Džonyho výraznej charizme tvorí dokonale efektnú kombináciu s pohľadným vizuálom atmosférou. Po každej stránke bezchybné, obsah si neustále vrúcne vyžaduje pozornosť aby mohol naplno dožičiť zaručený dojem lahodných pocitov ústiacich do pamätného zážitku a umeleckých sympatií. Čiernobiely obraz dielu dodáva vážený tón a prispieva k funkčnému pôsobeniu príbehu. Dej sa vyhýba akejkoľvek negativite alebo zosmiešňovaniu a prináša jediný pôžitok - blaženosť. Napriek tomu, že je postavený na opačnom spôsobe dané momenty poníma srdečne, divácky a priateľsky. Eda Wooda dokonca jasne sympatizuje a elegantne pozdvihuje.

Nádherný film. Úžasná jazda ďalším strhujúcim hereckým koncertom Pacina v precízne emočnej a zážitkovej réžii (vrelo odporúčam aj nasledujúce Meet Joe Black, u ktorého je pocitovo vyšperkovaná priam k dokonalosti), ktorá zanecháva príjemné stopy na dojme. A aj keď sa jedná o atypicky cielený príbeh snažiaci sa o strastiplný obraz života slepého so všetkými útrapami aké hendikep na psychiku obnáša tak vo výsledku pôsobí byť vždy len milým obrazom krásnych zákutí ľudskej mysle, starnutia a bežnej nespravodlivosti a prefíkanej krutosti spoločnosti voči sociálne znevýhodneným. Scenár je úchvatný natoľko, že sa mu dá bezproblémov odpustiť celková naivita a vyspytateľnosť. Scent of a Woman oplýva pamätne hrejivým čarom súladu žánrovo napovrchu zvyčajného príbehu skryvajúceho v hlbinách dôležité myšlienky a zdelenia s po každej stránke výborným remeslom na čele s najlepším hraním slepej postavy, ktoré ľahko zatieni aj Raya.

Lighthouse na steroidoch. Za mňa Xavier Gens stále podaním prosperuje a po Divide, kde sa miestami snažil predostrieť svoju víziu určitého sveta, sa v Cold Skin značne vybláznil. 100min prechádzka nevyspytateľným príbehom a uletenými postavami, ktorá má svoje čaro. Vo mne dokázal film evokovať relatívne dostatočné množstvo vplyvov aby ma mohol naplno zabaviť. Pokúša sa o podanie nejakej hĺbky, ale potkýna sa o artové šteky vo vizuále. Hodilo by sa keby aspoň poriadne ukázal čo sa práve deje, pretože vo väčšine prípadov zaujímavých situácii sa kamera centru diania zámerne vyhýba a dojem tým stráca na efekte. Ako svojské fantasy dosť fajn, ako horor ale vôbec. Atmosféra takmer nijaká, aj keď sa pracuje s napínavosťou a vypätými charaktermi nevie vyprodukovať ducha obsahu, takže dej plynie bez chuti. Výsledok je pozerateľne oddychovou záležitosťou à la Lovecraft, ktorá nesklame ani nenudí, ale ani nezapôsobí.

Mňam, lahodný to zážitok. Veľmi príjemné a milé dielo neškodnej povahy s pohľadnou charizmou vrelo zastupujúcou výrazné obyčajnosti príbehu. Dustin Hoffman ohromný výkon, pritom v tak nenápadnej úlohe, (údajne improvizovaná) scéna s mlátením hlavy o stenu je proste top a zápis na hoteli a.. Graduate má jednoducho toľko svetlých bodov až je krásne si ich môcť užívať a niesť sa jeho energiou. Energiou, ktorú vyžaruje neskutočne poctivo vo výklade. Prináša úžasný pocit významnej filmovej udalosti a skvelo pôsobí po každej stránke na emócie. Prináša funkčnú a najmä pamätnú jazdu nevyspytateľných útrob lásky a chtíču ako obraz čerstvo nevinnej mladosti bez vyššie postavených cieľov a zámerov než poznať a ukázať sympatie spoznávania obyčajnej ľudskej náklonnosti a jej potrieb. Výnimočnosť žánru, ktorá sa na nič nehrá, ani hrať nepotrebuje a nezameniteľne vynachádza vlastný smer v stereotype žánru.

Výborná rozcvička jednej majestátnej kariéry, miestami aj so zábleskami scenáristickej geniality. Na poli jednej garáže vyvinúť tak dravú akciu, aj keď sa zväčša vedú len dialógy a strhnúť ňou nepredvídateľne do vôd neštandardne vysokej úrovne s divácky blízkym rukopisom môže ako debut závidieť veľmi veľa mien elity. Tarantino totiž prácou, na snímok daných rozmerov, narábal s extrémne nízkym rozpočtom a úchvatne predviedol, že na tom ani nemusí záležať ak tvorca dokáže budovať príbeh vlastnými zručnosťami schopnými hravo predčiť situáciu s rozpočtom vysokým. V tomto prípade celkovo ľahšie poňatie vizuálu prospieva snímku hlavne v ohľade, že scenár má priestor viac vyniknúť. Takmer bezkonkurenčné dielo, ktorému chýba väčšia pútavosť a lepšie podanie charakterov, pretože vo výsledku ich pozadie chabo využíva vo veľmi malej miere a ani neťaží na správnych miestach. Reservoir Dogs má inak slabý efekt, ale vysoké ambície a vlohy a skvelo funguje ako obohacujúci rozjazd pred majstrovským Pulp Fiction, no ako samostatný snímok portfólia len dostačujúco, aj keď stále nadmieru.

K môjmu plnému hodnoteniu chýba veľmi málo a zároveň aj nie. Na to v akom duchaplnom štýle sa nesie nedokáže vo výsledku absolútne nič zanechať čo by ma primälo sa k nemu niekedy vrátiť a cítiť doznievajúci zážitok. Totiž okrem čara atmosféry zimných prázdnin a príjemne obsadených charakterov (Da'Vine!) hrajúcich fantasticky sa nesnaží priniesť inú emóciu než smútok, s ktorým nevie narábať. Postavy poriadne nepredstaví, takže ani nenaskytuje možnosť s nimi súcitiť aj keď veľmi chceme. Až príliš sa sústredí na hlavnú, ktorá je moc nesympatická a prostredníctvom nej sa pokúša vytvoriť citovú väzbu s príbehom, lenže si pritom neuvedomuje aký široký potenciál mrhá vo vedľajších. Nedozvieme sa napríklad kvôli čomu jeden pije a druhá smúti za synom, čo by v konečnom dôsledku ani vôbec nevadilo keďže sa dej nesie zväčša prebiehajúcim momentom, keby v závere ambiciózne nekombinoval zrazu prvky minulé bez vysvetlenia a keby tie postavy neboli natoľko zaujímavé, že si nevedomky kradnú pozornosť aj celú emočnú sústredenosť a hlavnej línie sa tým nedostáva zamýšľaného dosahu. Milé dielo, smutná dráma, v rámci možností aj výborný scenár, no prvotný efekt vyšumený behom sekundy a dosť možne strácajúci opakovaním na hodnote.