Rysavá jalovica

Predtým, než skončil Janko Kroner tam, kde skončil, to bol jeden z najcharizmatickejších slovenských hercov súčastnosti. Hanba mi, že k jeho strýcovi som sa dostala až teraz. Jednoduchý príbeh slúži ako perfektný podklad na humorné situácie, vďaka krátkej stopáži tu niet hluchého miesta. Smiala som sa v podstate stále. Ani svojho pravidelného spoločníka nepočujem každý deň smiať sa tak nahlas. Za 62 minút som sa naučila, že slovenská kinematografia nie je taká zúfalá, aspoň nie ak siahnem o pár desiatok rokov naspäť a pripomenula si, že dej skutočne nemusí byť prekombinovaný, aby bol pútavý. A po rokoch som objavila pôvod známeho označenia "mrcha žena". ;) (15.09.2016)

K tejto kinematografickej klasike som sa dostal po viac ako polstoročí po jej vydaní. Sobotný večer jarných prázdnin vytvoril ideálne podmienky na spoločné domáce kino. Kukučínovu poviedka ma ako povinné čítanie milo oslovila. Je to jednoduché, ale hodnotné dielo s dôležitým posolstvom: "NEPI! V knižke ma zaujali realistické, ba až atmosférické opisy akejsi tichej a melancholickej nálady slovenskej zimnej krajiny. Film v tomto ohľade nesklamal. Dielu slovenského dramatika sa dostala solídna obrazová pocta v prevedení absolútneho klasika československej režisérskej scény, Martina Ťapáka. Herecké obsadenie bolo na príbehové postavy ako stvorené. Na Kronerov prejav sa jednoducho nedá nespoľahnúť. Šesťdesiatdva minút na Rysavú jalovicu úplne stačí a divákovi sa ešte dostane niekoľko vrchovatých hrstí tradičného slovenského humoru minulého storočia. Milo pobaví aj v súčasnej dobe.  Rysavá jalovica je klasika slovenskej umeleckej kultúry, ani poviedka ani film by nemali uniknúť žiadnemu Slovákovi. Odkaz striedmosti bude nášmu národu ešte dlho na oči vyhadzovať. Vďaka pán Kukučín, vďaka. (19.05.2023)

Tak na nasho Jozka Kronera nemam ine ako bohemsky ovencene slova vyjadrujuce vdaku za jeho celozivotne ucinkovanie. Pre mna je tento film vrchol jeho komedialneho umenia. Majster v improvizacii, slova, grimas, vtipkarcenia a spolu s Rajniakom, neodlucitelna dvojka komedie vytvarali neporazitelnu dvojicu humoru. Klobuk dolu a velka ucta pred tymho filmovym a divadelnym velikanom, jeho spoluputnikom Rajniakom a jednym z najlepsich Slovenskych reziserov Martinom Tapakom. (15.01.2013)

Pozoruhodný príspevok do kazuistiky alkoholovej toxikológie. A nielen alkoholovej ale aj tej susedskej. Umelecky i kostýmovo presvedčivá adaptácia literárnej klasiky. Za zmienku stojí najmä skvelý kameramanský výkon rozkmitaného vnímania sveta naslopancov, alko halucinácie a výstižné dialógy ukazujúce opilecké poňatie spravodlivosti, dohadovanie kšeftov a následnú kocovinovú ublíženosť. (06.01.2015)

Azda moje najobľúbenejšie dielo o opilcoch, začo sa nemálo zaslúžili dvaja Martinovia : Kukučín, ktorý milú poviedku napísal, a Ťapák, ktorý ju milo sfilmoval. Ruku na srdce, videli ste už niekedy dramatickejšiu komédiu ? Pretože nech je ako chce, a nech sa na Kronerových opileckých rozhovorov s tancujúcou lavičkou zo srdca smejem už neviem koľké Vianoce, pravdou ostáva fakt, že bez láskavého a chápavého pohľadu oboch Martinov by príbeh dvoch Adamov a dvoch Evičiek nebol kultovou stálicou stv, ale praobyčajnou dedinskou tragédiou, akých sa ešte i dnes odohrá mnoho ... A ešte kompliment, ktorý si neodpustím : znamenite nasnímané obrazy zasnežených dreveníc, výborne vystihnutá atmosféra starosvetských trhov, majstrovské gestá a mimika štyroch hlavných hrdinov ; to všetko je už samo osebe veľkolepé, no až hudba Svetozára Stračinu všetkým týmto prvkom dodáva správny rozmer a podtón. (21.03.2012)