Událost

Netušil jsem, že potraty ve Francii byly povoleny až od roku 1975 a do tý doby to musely holky riskovat na tajňačku. Šlo jim vždycky o kejhák, buď ze zbabranýho potratu, nebo jít do lochu, když to na ně někdo prásknul. Film je to pomalej až běda, ale pěkně systematicky tlačí hlavní hrdinku do extrému kvůli něčemu, co je dneska normální. Ženy film jistě ocení víc než chlapi, ale i tak dám slabší čtyřku. (21.02.2024)

Film pre tých, pre ktorých sú hlucháne, medvede a orlie vajcia hodnotnejšie než ľudský život. A že je takých kopa, takže popularita filmu očividná a zrejmá. Film ma pozitívum v tom, že má čiastočný naturalizmus, takže, kto si chce užiť akože pichanie ihlíc do ženského medzinožia, má silnú príležitosť sa ukojiť. Ale spokojnosť nemusí byť 100%ná, pretože sa dalo aj tvrdšie to ešte nakrútiť. Druhým pozitívom je skutočnosť príbehu, keďže Ernaux to natočila podľa svojich zážitkov, kedy hľadala vo svojej mladosti všetky možnosti, ako sa len zbaviť nechceného dieťaťa, lebo údajná sloboda, užívanie si a popri tom aj nejaké štúdium je viac a ešte viac je výrok "aj tak by som ho nenávidela". Úžasné potlačenie materského citu tu prezentované ako chyba spoločnosti, ktorá neumožní ženám dôstojne sa zbaviť detí ako odpadu. Aké to šťastie, že dnes sme už tak pokročili, že 90% ľudí to nepríde ako niečo nemorálne, odsúdenia hodné, ale dokonca ako chvályhodné a základné ľudské právo. A to prešlo len 50-60 rokov. (25.01.2024)

Západní, resp. francouzská a přece jen mírnější verze 4 měsíců, 3 týdnů a 2 dní. Pojící prvek je Rumunsko, hlavní představitelka v Události má rumunský původ. Událost je možná více filozofující, hlavní hrdinka je vedena jinými motivy, nicméně vnější okolnosti a nepřízeň doby jí ztěžují její rozhodování. Lekl jsem se hlasu Anny Mouglalis, jako by patřil jiné osobě. V zásadě dobrý festivalový film, jenž ale neuspěje ve srovnání s rumunským počinem, z nějž mi bylo zle od žaludku a úzko u srdce několik dní. (18.12.2023)

Veľmi dobrá záležitosť. Áno, prvá polovica je slabšia. No film nás od prvého momentu pripravuje na to, že neskôr bude gradovať. A naozaj, tá narastajúca zúfalosť hlavnej hrdinky je divákovi odovzdaná verne. Hoci to je rýdzo ženský film - od režisérky, scenáristky, autorky knižnej predlohy po prakticky všetky relevantné postavy, drsnosť a naturalistickosť niektorých scén má prekvapila. Je to nanajvýš autentický film, ktorý napriek pálčivosti preberanej témy sa nesnaží zbytočne súdiť a moralizovať - hoc vzhľadom na personálne pozadie filmu je jasné, že rozpráva o historických krivdách, ktoré boli na ženách napáchané. Herečka v hlavnej role vynikajúca. (17.08.2023)

Anamaria Vartolomei má v sebe naliehavú uhrančivosť. Jej príbeh pôsobí možno všedne, ale je determinovaný duchom doby. V rámci súčasného diskurzu na túto tému ten film vo veľkej miere efektne spracováva daný problém. Vďaka týmto paralelám na súčasnosť z toho vyžaruje určité zamyslenie ak nie dokonca naliehavosť. Vždy budem tvrdiť, že žena ma právo sa rozhodnúť. A ak sa rozhodne, že dieťa nechce, mala by mať všetky dostupné prostriedky, aby jej nehrozilo bezprostredné ohrozenie života alebo spoločenské vydedenie. Možno preto je Annin príbeh rovnako silný ako ten, ktorý vytvoril Mungiu v 2007. Atmosférou možno iné. Výpovednou hodnotou ale rovnaké. Audrey Diwan je náznaková, nepríjemná, ale nikdy neskĺzne do samoúčelnosti alebo emočného vydieraná. Až s takmer dokumentárnou presnosťou sa snaží zobraziť emócie, priebeh a nepríjemnú spoločenskú situáciu. Určité sa jedná o režisérku, ktorá si zaslúži byť sledovaná. Niektoré scény zostanú v pamäti ešte dlho ( záchodová scéna). (02.10.2022)