Dalkomhan insaeng

Kde by byl dnes Lee Byung-hun bez režiséra a bez jeho dvou asijských poct evropské klasice? Určitě tu nemá herecky tolik co předvést, jeho postava neprochází výraznou proměnou jako ve "Viděl jsem ďábla", není třeba drobných výrazových nuancí jako v Tranově "Přicházím s deštěm" k vyjádření psychologie postavy, přesto si myslím, že coby další v linii zabijáckých postav a variací (Samuraj - Delon -Melville, Killer - Yun Fat Chow - Woo) je jeho nájemný vrah zajímavý, stejně tak film, který nijak neskrývá své inspirační zdroje a sází na pomalé vyprávěcí tempo. (08.10.2011)

Po mnohých stránkach výborne natočený žánrový kokteil. Lahôdkové scény - mučenie a finále, ktoré striedajú tie poetické a pokojné. Drobné humorné vsuvky sú len čerešničkou na dorte. Ji-un Kim natočil po Quiet family konečne film, ktorý mi sadol a nad ktorého príbehom a zobrazením som slintal. Dve hodiny utečú ako voda a pritom zanechajú presne tie pocity, ktoré majú zanechať. Hlavný hrdina Byeong-heon Lee na mňa vysoko zapôsobil podobne ladenou aj keď hodnotovo pre mňa výraznejšou žánrovkou I come with rain. Tu som si ho užíval. Jeho zamračený výraz mi do tohto filmu dokonale sedel a jeho výkon má pre mňa rovnakú hodnotu ako ten Goslingov v Drive. Kim ako žánrový režisér nie je natoľko výrazný aby som mohol bez čakania povedať, že film na ktorý sa pozerám je od neho, ale je natoľko remeselne zručný, že ho hľadať nemusím. Stačí mi ak si film užijem a nechám sa unášať výbornou atmosférou a hereckými výkonmi. K dokonalosti mu chýbalo naozaj veľmi málo. (17.06.2012)

Som trochu v rozpakoch. Bittersweet Life nieje prvý film, pri ktorom si pokladám otázku: "Čo na tých kórejských filmoch ľudia vidia?" Téma vendetty samotára tu bola stokrát a stokrát bude. Je to bezchybná forma? Sú to emócie? Je to iná mentalita? Či nebodaj schovievavosť? Bez ohľadu na odpoveď konštatujem, zase som im to zoržral a rád sa necham znova prekvapiť, pobaviť. (01.11.2005)

Miluju filmy o pomstě a když je v hlavní roli charismatický hrdina, který nejen že skvěle kope, mlátí a střílí, ale i hodně vydrží a ještě k tomu je film "zabalený" do nádherné vizuální formy není opravdu co vytknout. Není to sice taková jízda jako Oldboy (se kterým má mimochodem docela dost společného), má trochu pomalejší rozjezd. Ovšem, když se příběh pořádně rozjede (to je asi od té dokonalé scény s rozsvěcování a zhasínáním světla) je Bittersweet Life naprosto geniální a nabitý emocemi, celé to korunuje naprosto bezchybný konec. Snad to zakoupí naši distributoři, protože tomuhle filmu opravdu velké plátno sluší (mohu potvrdit, protože jsem to viděl na festivalu Filmasie). (07.12.2005)

Ezotericky znejúce slová o vetre ako z učebnice odnože východného new age vše náboženstva v úvode. Morálne dilemy v strede. A instantný, akože filozoficky poučujúci záver. Úvod o rozkmitaných konárikoch v znamení slovnej filipiky: čo nimi hýbe: strom alebo vietor? Odpoveď: Len Tvoja myseľ, je slovná hlúposť znejúca ako nekonečné múdro. Takto sa dá slovne odstreliť akékoľvek zvedavé spytovanie. K morálnej dileme: vlez-do-riťovský sluha mafiánskeho Big Bossa sa neštíti žiadnej úlohy. Len raz si dovolí odoprieť príkaz presne podľa pokynu. A pekne si to odserie. Prežije. Ale: hnevá sa hnevá, veľmi sa hnevá. Za roky dobrej služby, taký prieser. Taká zrada! Hor sa k pomste! Bum-prásk-rez-bod-prásk. Pozerať sa to dalo, ale niektoré oslavné komentáre tuná ma mätú. A možnože je to naopak a čosik som zasek nepochopil. Možno je to naozaj tak, že tie najjednoduchšie veci (ako napríklad tento film) sú v skutočnosti tými najzložitejšími. A naopak. Preto sa alibisticky poistím troma hviezdami. Veď ako oddychová akcia na nedeľné skoré dopoludnie to nebolo zlé. Jednorazovka ako vyšitá. (07.12.2015)