Reklama

Reklama

Život milostnice Oharu

(festivalový název)
  • Japonsko Saikaku ičidai onna (více)

Obsahy(1)

Príbeh ženy bojujúcej o prežitie a zachovanie si tváre v krutom historickom období. Film vychádza z románu Ihara Saikaku, je produkovaný Shintoho Company a nakrútený kamerou Yoshimi Hirano. Autorom scenára je Yoshikata Yoda a režisérom Kendži Mizoguči, jeden z trojice japonských velikánov zlatej éry japonského filmu. Zaujímavosťou je, že pre Mizogučiho išlo o jeden z mála filmov, s ktorými bol spokojný, hoci nebol v dostatočnej miere financovaný.
Príbeh sa začína spomienkami starej ženy v chráme, Ohary, na časy, kedy žila ako milenka Katsunosuke (Toshiro Mifune). Obaja museli strpieť nevôľu okolia kvôli majetkovým rozdielom medzi nimi. Po trpkej skúsenosti sa Ohara neúspešne pokúsi o samovraždu, po ktorej nasleduje zapredávanie svojej vlastnej osobnosti a boj o syna. (MikO_NR_1909)

(více)

Recenze (18)

Rob Roy 

všechny recenze uživatele

Škoda, že děj filmu je jen a pouze monotónní sled životních ran jedné ženě v Japonsku 17. století. Takže v půlce můžete hádat jaká další nepříjemná epizodka se objeví, čímž se dostávám dalšímu problému - filmem projde opravdu hodně postav, ale žádná z nich se moc neohřeje. Jinak ty dlouhé propracované jízdy kamery jsou na 50. léta neuvěřitelné, když uvážíme že steadicam ještě nebyl. 70%. ()

Radko 

všechny recenze uživatele

Trpký pád ženy. Alebo z postavenia dvornej dámy do nezávidenia hodného statusu opovrhnutiahodnej predčasného ostarku. Budhistickí putovníci si ju za pár šestákov predvádzajú v nocľahárni ako varovné odpudivé strašidlo možných sexuálnych chúťok mužov. Syn sa k nej neprizná, muži, ktorých miluje umierajú, rodina ňou dlho opovrhuje, nakoniec sa uvolí, aby mohla byť konkubínou akémusi lokálnemu boháčovi a úradníkovi. Je to trpké ovocie s dlhotrvajúcou nepríjemnou dochuťou, trefne však ukazujúce na neradostný údel žien v patriarchálnej spoločnosti. ()

Reklama

classic 

všechny recenze uživatele

Píše sa tento špecifický dátum - 7. novembra, roku 1686. Mesto, Kjóto. • Žena „urodzenejšieho” pôvodu si zarobí na poriadny malér, keďže si začne konkrétny románik... Následne prichádza do úvahy, predovšetkým ďalšie mestečko, Edo, kde naozaj dochádza k zásadnému obratu, no či k lepšiemu, alebo k horšiemu, tak to najskôr ponechám na samotnej predstavivosti potenciálnych divákov, ktorí sa kľudne môžu o tom sami presvedčiť, ako sa veci nateraz majú. • Áno, a na tomto danom mieste s presnou zemepisnou šírkou a dĺžkou, sa to bude, mimochodom, snažiť nejakým, naprosto zázračným spôsobom aj patrične odčiniť, pokiaľ to je teda aspoň v jej (ne)priamej kompetencii? V podstate to je len samý začiatok (ne)konečných peripetií naprieč trajektóriou jej pozoruhodnej existencie, a samozrejme, so samými „skratkami” a  „dobrodružstvami” na jej hlavnom konte, pričom sú to ale úplne rozdielne skúsenosti, aké si snáď ani vonkoncom nedokážeme, my ľudia, skrátka, predstaviť, no i to sa stopercentne počíta, nakoľko si človek počas svojho života, koľkokrát prechádza najrôznejšími „skúškami/výzvami života”, pritom zrovna v jej prípade, to je čosi skutočne abnormálneho, koľko toho môže, práve toto „nežné pohlavie”, vlastne nakoniec všetko zniesť? Ešte som totižto nepredstavil protagonistku - menom Oharu, a tak nech sa páči, ráčte vstúpiť na tento „tŕnistý terén”, ktorý vás jednoznačne trochu popichá, a ak sa toho náhodou ani príliš neobávate, tak práve táto, popretkávaná oblasť, je pre vás, ako priam stvorená! •  Ak sa teraz tešíte, že si vo filme zahral i začínajúci Toširó Mifune, tak vás predsa dopredu mierne varujem, aby ste zbystrili vašu pozornosť, inak si ho možno ani nevšimnete, a nie, nejedná sa o jeho úplne krátky „výstup”. Čo ma ale zaujíma oveľa viacej, je predstaviteľka Ohury Okuiy, čiže japonská charakterná herečka - Kinujo Tanakaová, ktorá dokáže uniesť celú ťarchu tohto mimoriadneho filmu len na svojich odvážnych pleciach, a to i napriek tomu, že jej sekundujú mnohí, vedľajší herci, ktorých sa vystriedalo počas trvania viac, ako 120. minút, vskutku, neúrekom. A z jej vnímania časopriestoru (aj keď by ho najradšej niekedy vôbec nevnímala), uplynulo niekoľko rokov, počas čoho som často býval svedkom nepredvídateľných udalostí, aké mohol napísať len sám osud. • Šikovný režisér, Kendži Mizoguči a jeho „dvorná herečka”, Kinujo Tanakaová, sú zrejme moji najbližší filmoví sprievodci, akými sa veľmi rád nechám všade navôkol unášať, kam nás len vietor odfúkne, a tam budem opäť s nimi pri ďalších pútavých príbehov...? ()

stub 

všechny recenze uživatele

Mizoguchiho vytoužený projekt a zároveň jeden z mála filmů, se kterými byl sám celkem spokojen a při kterém jej studio příliš netlačilo k větší atraktivitě a vstřícnosti vůči divákovi (což by ovšem možná pozdvihlo hodnocení mnoha uživatelů;). Mě (narozdíl od Exkvizitora či Rob Roye) přímočarost děje nevadí, takto civilní a nevyumělkovaný styl se k podobným tématům hodí dle mého soudu nejlépe, zbytečná omáčka a dějové finesy rozptylují diváka od esence příběhu. Skvělá kamera i hudba, tradičně úžasná Kinuyo Tanaka, Mifune 20 min. na začátku, Shimuru jsem nezaregistroval. Tento snímek zahušťuje Mizoguchiho životní téma (žena) do nebývalé koncentrace a tím se stává jedním z mých nejoblíbenějších. 0% zbytečné omáčky. ()

Narciska 

všechny recenze uživatele

Jedná se o velmi epický film, který zobrazuje krásnou Oharu, kterak pomalým krokem pro gejšu typickým jde světem a na ramena jí dopadá tíha celého života, v němž nenajde zastání, formovaného společenskými konvencemi doby, z nichž není úniku. Jde o jediné, dokázat břímě nést s noblesou, po pádu zase vstát, a hledat útěchu ve světě duchovního světla... ()

Galerie (12)

Reklama

Reklama