Dětská čmáranice

V detstve ma to bavilo. Má to v sebe nádych melanchólie a poéziu. Má to veľké plus oproti inej vtedajšej produkcii pre deti a mládež a to, že to zbytočne neideologizuje. Z odstupom času je to však dosť veľká nuda a to hlavne kvôli réžii. Situácie výborné, prostredie tiež výborné, ale nedokáže to pútať pozornosť. Neprecízna práca s detským hercom. Dialógy miestami strašne šuštia papierom a sú tam zbytočne dlhé zábery. Nechápem prečo to nemohli viac rozzáberovať. Pravdepodobne to bola vtedajšia výrobná konvencia. Napätie zráža aj nedôsledné napĺňanie nastolených dramatických potrieb. Chlapec sa viac krát vyjadrí, že nenávidí svoju sestru, dokonca ju chce zlikvidovať. Nedá sa mu to však veľmi veriť, kedže to zostane len v polohe demonštratívnych dialógov. Takisto záškoláctvo je slabo vyriešené. Ťažko veriť, že by sa chlapcovi tak dlho darilo chodiť poza školu a nikto by si to nevšimol. Toporne potom pôsobí aj psychológia postáv, ktoré v rámci jedného obrazu bez dramatického priebehu menia svoje správanie........................Inak jablká a kompóty na stole v kuchyni sú dôkazom, že už 82. roku sa tu etabloval tento poetický trademark slovenských filmov, neskôr najlepšie známy zo Šulíkových filmov.....................Ako som povedal vyššie, nebyť takej slabej réžie, film mohol byť nadčasovou klasikou. Témou a situáciami to pripomína napríklad Truffautove filmy o revoltujúcich deťoch. Bohužiaľ diskurzívne spracovanie veľmi pokrivkáva. (09.07.2012)

Celkom by ma zaujímalo, nakoľko tvorcovia podobných filmov o menších deťoch pre malé deti riešia scenár s detským psychológom, alebo sa pýtajú deti, ako by sa v danej situácii cítili a zachovali (najmä ako vznikali pocitové animácie). Možno iba vychádzajú z vlastných skúseností. Pamätám si, ako som sa cítil príšerne pri situáciách, kedy som klamal a mal som dojem, že niet východiska. Podobne, ako Kubo. Ten je ale veľký chlap, veď sa nebaví s babami, môže chodiť poza školu a dostane bicykel. Tu som ale nechápal, prečo režisérka do záverečných scén nezakomponovala práve jazdu na ňom po sídlisku. (09.03.2016)

Ďalší slovenský film, kedy nazeráme na život očami detí. Tentokrát a podobne ako tomu bolo v prípade Solanovho A pobežím až na kraj sveta - je to hlavne o problémoch s akými sa deti musia vysporiadávať. Solan sa sústredil na dedinský život a Štefankovičová na život mestský - konkrétne ten v Petržalke. Film je obzvláštnený animovanými sekvenciami, ktorých význam mi bol priznám sa trocha ukrytý - nepôsobia ako fantázie dietaťa - hlavne keď sa tam objaví Einstein a už vôbec nemajú funkciu doplnenia dejovej línie. Každopádne sú ale zaujímavé a robia dielo zaujímavejším a asi detskému divákovi aj bližším. Film je znova bez moralizovania, poučovania s rýdzo sociálnymi významami, ktoré majú presah do výchovy - či už rodičovskej, alebo tej v škole. Hlavný hrdina ale nie je taký sympatický ako Majka Tárajka, ale ani nelezie na nervy. Film rozhodne nestarne - lebo rozpráva o univerzálnych problémoch dospievania. Ale nezanechal na mňa až taký výrazný dojem aby som sa k nemu dakedy vracal - Je to hlave tým, že postráda výraznejší autorský rukopis - ale ako debut je to viac ako dostačujúce. (04.04.2013)

Na jedno zhlednuti se to da. Filmy z detskych lavic mam celkem rad, Carbanici by ale slusel vetsi nadhled. Stejne tak mohl byt lepe vyuzity potencial Petrzalky. Filmove kresby byly neumerne dlouhe a narusovaly dej, pravda, ve kterem se toho zase tolik nedelo:-). Uprimne davam treti hvezdicku jen za fakt, ze je toto prvni slovensky celovecerni film, ktery natocila zena. Pak jeste nechapu, proc pro tak nenarocne role rodicu museli na Slovensku obsazovat ceske herce... (06.07.2014)

,,JA SOM ŽELEZNIČIAR." ,,TY NIČÍŠ ŽELEZO?" __ Problémom ,,Čarbaníc" je, že hoci majú príbeh, iba nejednoznačne možno povedať, čo ním chcú vyjadriť. Téma záškoláctva tu vo svojej podstate nevyznieva ako závažný problém, ale iba ako neškodná avantúra, čo sa po pár týždňoch znovu urovná. Dať filmu v závere nejakú jednoznačnejšiu pointu (viď. Anderton-om spomínaná jazda bicyklom) by mu len prospelo. Ozvláštňujúcim a najzaujímavejším prvkom sú tu preto animované pasáže (najviac ma zaujala ,,nočná mora"), ktorých nápaditú viacvýznamovosť možno nevie detský divák ešte naplno oceniť. Po zjednocujúcich úpravách by uspeli aj samostatne a nepochybne by sa patrili medzi popredných zástupcov našej animovanej tvorby. Aj niektorým záberom nedostavanej Petržalky nemožno uprieť istú poetiku. (144. hodnotenie, 13. komentár k filmu) (22.02.2020)