Fontána pro Zuzanu

Neuveriteľne verne opísaná atmosféra Bratislavy 80-tych rokov spojená s výbornými pesničkami do celku, ktorý dnes už mladým (súdiac podľa príspevkov) nič nehovorí, ale pre nás, pamätníkov, bude mať vždy neopísateľné čaro. Pre mňa osobne je to jediný film Dušana Rapoša, ktorý dokážem dopozerať a stal sa pre mňa kultom. V tomto filme sa určite nájde každý, kto vyrastal na sídlisku. Mne umožňuje vrátiť sa k prvým zaľúbeniam, ku školským časom, jednoducho návrat do detstva. Preto ho hodnotím 90%. Táto fontána skutočne stojí na Kupeckého ulici v Bratislave (v takom dvore obkolesenom panelákmi). Pred niekoľkými mesiacmi bola zrekonštruovaná a jej okolie upravené. (08.06.2009)

Dušan Rapoš patrí medzi slovenských režisérov, ktorí sa snažia svojimi filmami upriamiť pozornosť na väčšinového diváka. Nazdávam sa, že slovenský film by mal predsa len kráčať cestou autorských filmov, ktoré si nájdu síce menšinového, ale spokojného diváka. Príbeh bol veľmi jednoduchý. Nie je mu čo zazlievať, pretože relatívne verne okopíroval život na sídlisku a zopár krátkych lások. Samotné scény však pôsobili často dezorientovane a niektorí herci boli s kamerou v čase natáčania zrejme vo vojnovom stave. Motorky sa mohli stať vynikajúcim doplnkom filmu, ale pričastá "frajerina" z nich spravila gýč, na ktorý sa naozaj dalo dívať len s prižmúrenými očami. Hudba by ušla, keby sa niektoré z piesní neopakovali do nemoty. Bolo problémom pre tvorcov vytvoriť ďalšie tri, štyri piesne, ktoré by soundtrack trochu oživili? Dialógy boli príliš okaté, predvídateľné a tým pádom nudné. "Ak nie si moja" Vaša Patejdla, niekoľko pokusov o zaujímavé zábery(napr. padajúce roztrhané papieriky, či západ Slnka počas Mopedovej), pohľadná Eva Vejmělková, blúdenie Nemožnej po svete dokonalých, či čiernobiely záver patria do okruhu dôvodov, ktoré Rapošov druhý hraný film vytiahli zo samého filmového dna. Réžia totiž nedokázala skĺbiť teenagerskú romantiku so životom na plné obrátky. Najmä preto vznikol guláš, trochu štipľavý, ale predsa bez korenia. (06.10.2006)

,,KEĎ MÁ ČLOVEK PÄTNÁSŤ, ŽIVOT JE NANIČ." __ Film som dlhodobo ignoroval a predstavoval pre mňa absolútny okraj môjho diváckeho záujmu, až keď som teraz nevešal prádlo a akurát do znova vysielala telka. Zrazu som si neviem ako pozrel celú druhú polovicu a zaujatím som následne vyhľadal na internete aj začiatok. Nepozeralo sa mi nato zle, aj keď film má svoje nedostatky, na ktoré predo mnou poukazujú iní užívatelia. Na neprirodzene znejúce dialógy som si časom zvykol, pretože ide o typický problém slovenských scenárov, ktoré sú buď priveľmi vulgárne, alebo umelo strojené. Jednoducho mladí nehovoria príma, ale popiči; nevraví sa frajeri, ale kok*ti; babe sa nepovie si sprostá, ale si je*nutá a určite sa nepovie grázli, ale prinajmenšom hajzli. V tej dobe to z dôvodu zamerania pre mladé publikom súdruhovia nedovolili, zato im nevadilo - možno z dôvodu slabšej sexuálnej osvety na školy - ukázať mladé prsia, a že sa Vejmělková nemala začo hanbiť (Bábekovi závidím). Možno išlo o istý kalkul, ktorým sa chcela prebiť slaboduchý príbeh s prakticky všetkými, do stratena vedúcimi zápletkami. Ako klad tohto pseudomuzikálu, možno okrem hudby - vrátane ústredného megahitu ,,Všetci nám môžu závidieť" radiť technické spracovanie filmu so zreteľom na dynamiku kamery a strihu snažiacich sa priblížiť Západnej produkcii. Ľúbostná scéna vo fontáne je nakrútená výborne a následný záver ma absolútne zdrvil. (6391. hodnotenie, 152. komentár k filmu) (14.11.2018)

Ked tento muzikal bezi v telke a ja nan nahodou natrafim vzdy ma zaujme. Pribeh chlapca ,ktory sa chce stat muzikantom a zaroven sa zamiluje do svojej susedy je pekne napisany ale bohuzial rezisersky a scenaristicky zle prevedeny. Raz sa riesi jedna dilema raz druha a cele to akpsy posobi ze film neviem ktorym smerom sa ma skor pohnut. Co sa vsak vysoko hodnotim je hudba a kultove pesnicky dnes uz slovenskych legiend slovenskej popularnej hudby. Je mi najsne ze dnes by uz takyto film nezaujal ,ale v byvalom CSSR sa moc takychto filmov netocilo a da sa povedat ze toto bol hadam jediny teenegersky film o laske. Reziserovi sa sice cely film nevydaril ale zaver mu vysiel. Kazdy sa vybral vlastnou cestou tak ako to po kratkych letnych laskach chodi. (12.05.2009)

Duchovní otec série Dušan Rapoš nikdy žádný velký talent nebyl. Naopak jeho projekty byly pro kritiky i diváky příliš snadným terčem. Překypovaly ale takovým množstvím mizerných dialogů a zoufalých nápadů, kterým ještě zoufaleji chyběla dramaturgie, že si za to může sám. Scénář jednoduše připomíná šňůru, na kterou jsou navlečené korálky drobných příhod nevyrovnané úrovně. Jednička nicméně přilákala úctyhodný počet diváků, což ji vyloženě předurčovalo za jasného kandidáta na pokračování. A nejednoho diváka to muselo potěšit. Sexy Vejmělková, fajn hudba a jedna vyschlá fontána uprostřed sídliště. (05.12.2021)