Svobodná umění

Tak trocha Garden State, ale s pre mňa akceptovateľnejším záverom. Náznaky neurotického Woodyho, ale skutočne len náznaky. Nepochopiteľne nevyužitý príbehový i herecký potenciál Richarda Jenkinsa. Ale nakoniec predsa len za ten záver...a za pripomenutie Wagnerovho Tannhäusera. A späť ku Garden State, neviem prečo, ale Braffova a Radnorova artikulácia je chvíľami rovnako iritujúca.... (20.03.2013)

Vo filme bolo okrem iného povedané niečo v tom zmysle, že človek má hovoriť o tom, čo sa mu páči, a o tom, čo sa mu nepáči, hovoriť nemá. Takže tentokrát sa toho budem držať. Liberal Arts je film taký obyčajný, príjemný, zo života a dobre sa naň pozerá aj vďaka sympatickému Joshovi. Richard J. ma tiež veľmi potešil. Ale najviac ma potešili všetci tí čítači kníh. (02.06.2014)

Tak jako existují komedie pro primitivy-American Pie-tak existují komedie pro ty ostatní, kteří nemyslí penisem či jíným orgánem nízko položeným. Já jsem primitiv, který otevřeně dokáže mluvit o sexu, chodit mezi lidi, pokud to za to stojí, veřejně se opít, jsem takový jaký jsem a kašlu na ty, kterým se to nelíbí. Každý takový není. Někdo prostě výše uvedené věci považuje za příliš intimní respektive společensky nevhodné a s tímto typem lidí si až na vyjímky nemám moc co říct, protože furt všechno řeší. Abych se dostal k jádru pudla- tohle je komedie, která neustále něco řeší a výsledkem je hromada nudy, která ovšem lidem "z druhé strany barikády" může připadat nesmírně přínosná a posouvající osobnost mílovými kroky vpřed. Nic proti. Já se s hlavním hrdinou neztotožnil, sympatický a reálný mi přišel jen Richard Jenkins jako stárnoucí profesor. Rozhovory mezi dvěma rádoby milenci se zoufale vlekly a nesnesitelné bylo čekání až zjistí, že se milují. Já se nedočkal, protože když ho ona zatáhla na pokoj, on se rozklepal, a ona mu řekla, že na to půjdou pomalu, rozklepal jsem se já a zmáčkl tlačítko Stop. 40% (01.12.2013)

Kto si zväčšuje vedomosti, ten si zväčšuje aj bolesť... Taký smutno-pekný film, ktorý bol o všetkom možnom, a napokon si človek uvedomí, že vek nie je až tak úplne všetko. Ale aj o tom, že teoreticky môže mať niekto perfektný prehľad, ale prakticky je úplne mimo... No nemôžem vysloviť takú spokojnosť ako by som od filmu s týmto potenciálom očakával, obzvlášť keď prvý Radnorov film HappyThankYouMorePlease bol absolútne vynikajúci kúsok. O niečo podobné sa snažil aj tu, akurát že to až tak úplne nevyšlo. Bolo to dobré, zaujímavé, dokonca by som povedal, že na zamyslenie, ALE niečo dôležité tomu chýbalo - zvýraznenie deju a aj celého posolstva. Dialógy a zmeny charakterov postáv boli zvládnuté nadpriemerne, ale to prevedenie príbehu bolo také trochu fádne. To je celkom škoda, lebo ako som už povedal - potenciál to malo určite vyšší. (25.11.2013)

[SFF 2012, Sydney] Allenovská príchuť je mňam, zvolený humor je z tých poživateľnejších a ceľkovo sa to naproti stovkám "z vody varených" vzťahoviek radí medzi neškodný materiál. Len škoda toho okatého "z rady chcem vybočiť", ktoré si nepotrebne vypomáha alternatívnymi klišé aby tak došlo k uspokojeniu aj menej požadovačného diváctva. To neodsudzujem, ale akosi ma to aj napriek tomu čiastočnému neromantizovaniu neberie. (11.06.2012)