Vrah přichází v noci

Argento má i lepší filmy, ale propracovaný start i závěr jsou logickou mozaikou a nedělají giallo stylu ostudu. Mnoho nelogických souvislostí už tu bylo diskutováno, ale Argentovi se dají odpustit. Je pravdou, že by se člověk raději podivoval nad překvapivým vyzněním situace, než nad tím, že je to prostě nemožné. Začátek filmu pro mě bylo klasické giallo sedmdesátých let s dvojicí zmatených a pomateně se chovajících krásek. Dál už mi snímek přišel přeci jen ovlivněn dobou, ale jak už jsem psal, závěr je zajímavý a já do poslední chvíle podezříval Glorii. (30.08.2013)

Giallo starej školy v staršom,šate z roku 2001. Vďaka nie kvalitnému ripu, s ktorého som to videl, sa mi obraz videl akoby pochádzal zo začiatku sedemdesiatich rokov, vtedy keď Argento nakrúcal svoje najlepšie kúsky ako na bežiacom páse. Nebyť mobilov, počítačov a novších modelov áut možno by ma to aj zmiatlo. Inak v podstate ide o klasické rozprávanie príbehu tohoto talianskeho subžánru. Scenár vystavený na kriminálnom základe s pridaným mysterióznom ktorý sa snaží odhaliť príčiny zabíjania a odhalenie záhadného vraha, ako inak v kožených rukaviciach. Zbožňujem na tom to že vrah má vždy realistické prvky. Ide o psychicky nestabilnú osobu ktorá trpí skutočnými problémami. Koniec síce nebol taký nečakaný ako pri iných Argentovíýh snímkach ale tých 10 minút dokonca ma držal v napätí keďže som nevedel kto nakoniec tým vrahom bol. Gore a násilia je tu toho , na moje prekvapenie, dosť ale krvácajúce gumové ruky, nohy a hlavy mi neprišli tak skvelé ako napríklad v Tenebre, vyzeralo to dosť lacno. Soundrack pod taktovkou skupiny Goblin mi tiež neprišiel nijak úchvatný, hoci zlý nebol. Príbeh na jedničku ale celkovo spolu so spracovaním ide iba o lepší priemer... 3,5* (10.05.2014)

Najlepší Argento po roku 2000, možno od Opery. Veľmi dobrý príbeh, ktorý svojich fanúšikov šteklí nostalgiou po starých giallo časoch, tu pripomenie autorov vlastný Deep Red, tam zasa niečo iné. Stvrdia to fantastické Stivalletiho gore efekty a zacementuje fantastický soundtrack od Goblinov. Nevšimol som si ani záblesk CGI, je to sebavedomá, osobitá jazda s dušou, neušitá horúcou ihlou, čo mi trochu chýbalo pri Mother of tears. Za to tu hviezdičku, vzhľadom ku starším kúskom, rád prihodím. (10.02.2021)

Když pominu klasické argentovské kiksy v logice a chování postav v některých situacích (protože to už je taková jeho stylizace a trademark), ta je to vcelku slušné giallo, které má hlavně v začátku neuvěřitelný náboj. Časem se to celé trošičku utlumí a konec mi už přišel takový lehce překombinovaný a docela suchý. Ve výsledku je to takový Argentův lepší průměr, který pobaví, neurazí, ale podruhé si ho už nedám.. (23.06.2015)

No vidíte, a to som po skúsenosti s CANNIBAL HOLOCAUST myslel, že taliansky horor pozostáva iba z nadpriemerných hororov. Ale nemá prečo, všade na svete sú slabšie chvíľky. Nie snáď, že by bol Dario Argento babrák (má na konte predsa nádhernú PHENOMENU... lenže aj FANTÓMA OPERY), ale jeho VRAH PRICHÁDZA V NOCI je slabý horor. Je tu priveľa únavných klišé (nefungujúce svetlo, všadeprítomný vrah) a príliš nudná kriminálna rovina. Krv so sexom nezachránia úplne všetko a ani nervy trhajúci vlakový prológ (a liliputánsky motív) neprivolajú 60%. (21.12.2005)