Eien No Zero

Tak jsme si vespolek pobrečeli, jedno oko nezůstalo suchý. Zavzpomínali jsme na dědečka skoropacifistu, správňáka, vlastence a vzor rodinných ctností. Děda sice za války patřil k té nejhorší jednotce zfanatizovaných, sebevražedných mamrdů, ale kdo je bez chybičky, že? Jeden nejmenovaný člen Hitlerjugend to dotáhl až na Božího náměstka, tak co. Až budu příště ohrnovat rypák nad patosem v americké, nebo sovětskoruské produkci, vzpomenu si na Eien No Zero a nějakou tu hvězdu přidám. Teď už jen aby Němci natočili velkofilm o hrdinném Hanzovi, který se v Eisatzgruppen SS probrečel hromadama mrtvejch Židů až k Moskvě, kde ho nějakej slovanskej půlčlovék poslal presto do Valhaly, No nebude to pecka? (07.12.2016)

Je to dosť dobrá vojnovo ladená dráma. Má celkom dobrý príbeh o mladíkovi, ktorý sa na pohrebe svojej starej mamy dozvie, že mala ešte prvého manžela, o ktorom doteraz vôbec nevedel a keďže sa tiež dozvie, že bol pilotom počas druhej svetovej vojny, ktorý síce vďaka svojim schopnostiam patril medzi najlepších, ale zároveň bol zbabelcom, rozhodne sa o ňom zistiť pravdu. Spolu so svojou staršou sestrou začne navštevovať mužov, ktorí s ním bojovali a postupne odkrýva celú pravdu o jeho skutočnom prístupe k vojne, životu a rodine. Spracovanie sa mi páči, dej je rozdelený na dve línie, súčasná s mladíkom odhaľujúcom pravdu a minulá už so samotným pilotom počas vojny. Tá súčasná síce je pomerne zbytočná, aj tak sa takmer všetko dôležité divák dozvie práve z tej minulej, ale zase tiež má svoju hodnotu a našťastie vôbec nenudí. No hlavnú pochvalu si rozhodne zaslúži práve línia z minulosti, ktorá sa skutočne vydarila. Táto tématika japonských pilotov počas druhej svetovej vojny, či už v tom úspešnejšom období, ale hlavne tom v beznádejnom, kedy už idú do popredia samovražedné lety je nadmieru zaujímavá a tu je jej potenciál využitý takmer na plno, za čo môže aj ten kontrast medzi hlavným hrdinom, ktorý sa snaží správať čo najracionálnejšie, pričom to jeho vnímanie celej situácie behom tohto obdobia je výborne zvládnuté a celkovým systémom a navyše to ani nie je tak priamočiare, ako som očakával, ale ešte to osvieži viacero zaujímavých línií, takže tu sa je stále na čo pozerať. Spokojný som aj po stránke akcie, vzhľadom na to, že toto je v prvom rade dráma je jej pomerne dosť a síce tie počiatočné ma aj kvôli slabšiemu technickému prevedeniu ešte až tak moc nezaujali, ale neskôr sa už podstatne vylepšia. A síce sa tu nedá vybrať nejaká výrazná sekvencia, ktorá by samostatne stála za väčšiu pozornosť, ale aj tak sú všetky tie letecké súboje alebo strety s námorníctvom dostatočne zaujímavé a páčilo sa mi to. S hereckým obsadením som spokojný, chválim ho hlavne v prípade línie z minulosti, kde poteší charizmatický hlavný hrdina a plno výborných vedľajších postáv, či už jeho manželka, ale aj z letectva. No ani pri línii z minulosti si nemôžem moc sťažovať, mladík je bez väčších problémov, ale skôr ma bavila jeho sestra a nesklamú ani postavy pilotov po dlhých rokoch. Réžia a technická stránka sú na tom dosť dobre, až na niektoré slabšie efekty sa vizuálna stránka vydarila, ale väčšinou to funguje aj v dramatickej rovine, takže pre potreby filmu nemám väčší problém. Týchto japonských drám z vojnového obdobia vyšlo za posledné roky niekoľko a táto patrí medzi tie lepšie, príjemný film a keby dostala väčší priestor línia z minulosti na úkor tej súčasnej, bol by som ešte spokojnejší. 77% (21.12.2014)

Ďalší z výborných japonských filmov mi mnoho napovedal aj o našej mládeži, ktorá ani netuší že v Československu boli dva odboje (východný a západný) a už vôbec nevedia nič o hrdinstve našich otcov. Japonská mládež z prekvapením zistila, že ich dedovia boli úplne iní, ako sú oni. Aj tento film je úplne iný, ako sme navyknutí u Japoncov z obdobia 2. svetovej vojny. Opisuje vynikajúceho pilota, ktorý na rozdiel od ostatných zomrieť vo vojne nechcel. Ak chceme pochopiť film musíme vedieť že účasť v špeciálnych útočných jednotkách nebola brána ako samovražda, ale ako čestná smrť v boji. Samovražedné jednotky im dávali omnoho väčšiu istotu úspechu a predovšetkým všeobecného uznania zo strany japonskej spoločnosti, ktorá pilotov považovala za národných hrdinov a žijúcich bohov. Vo veľkom rozsahu sa tieto jednotky zmenili na samovražedné až v rokoch 1944 a 1945 a len ojedinelé predtým. (03.05.2015)

Japonský Tmavomodrý svět, který se po vynikající (sympaticky podvratné, protiválečné a humánní) první polovině zlomí v nacionalistické melodrama nabubřele oslavující ty pravé staromilské japonské hodnoty. Což by nemuselo nutně vadit, kdyby to nebylo umocněno ad absurdum lacině apelující linií ze současnosti (předfinální scéna přeletu je ve své prvoplánové směšnosti čiročiré zlo), potácející se odnikud nikam skrze dějový oblouk, u kterého je od samého počátku jasné kudy, jak, k čemu i komu to celé směřuje a přitom je této lince nepochopitelně věnováno snad ještě více prostoru než oněm nepoměrně zajímavějším druhoválečným segmentům. (03.01.2015)

Já vám nevím, ale zřejmě jsem k plnohodnotnému docenění tohoto filmu málo žlutý a skrývám v kalhotách příliš velkou výbavu. Mám takový pocit, že tuhle hru na city si Japonci vytvořili čistě pro sebe. Všudepřítomný pokus zabrnkat na city končil v mém případě těžkým nezdarem. Takže v čem možná někdo měl to štěstí vidět protiválečné srdcervoucí drama, tak já viděl pouze přehlídku zajímavých letadel a podle toho i hodnotím. Nehledě na to, že mám velký problém s rozeznáváním šikmookých tváří a tady skoro každou dokonce hráli dva herci (mladý a starý), takže jsem měl často velké problémy identifikovat, kdo je vlastně kdo. Závěr filmu poté sklouzl v neskutečný kýč, to musí uznat i ten, komu se do té doby film líbil. (04.04.2020)