Riphagen

Postoj Holanďanov k vlastnej minulosti z obdobia 2. svetovej vojny stojí za veľký obdiv. Neutrálny štát, ktorý bol napadnutý Hitlerom a nim aj podrobený, ale je zarážajúca obrovská masa ľudí, ktorí kolaborovali so systémom. A postupne len z oblasti holokaustu sa vyťahujú na svetlo epizódy, ktoré ozrejmujú práve tú najhoršiu „vlasteneckú“ činnosť. Dalo sa to vycítiť z filmov Denník Anny Frankovej (2001), Čierna kniha (2007), Útočisko (1975), Sűskind (2012). Ale najsilnejšie sa kolaborácia prejavuje v Čiernej knihe a teraz v tomto filme. Zarážajúci je fakt, že holandská vláda začala konať proti Riphagenovi až 13 rokov po jeho smrti. V procese ho obvinili, že svojím pričinením spôsobil smrť najmenej 200 ľudí, počas vojny bol agentom spravodajskej služby SS ale aj SD . Aktívne sa podieľal na protižidovskej politike, kde profitoval na ich majetku. Po vojne bol v domácom väzení a v roku 1946 sa mu podarilo utiecť, ale v Španielskom Huesca ho zatkli. Odtiaľ bol prepustený na kauciu a v marci 1948 odletel do Argentíny. Často sa vracal do Európy, kde nakoniec aj v roku 1973 v sanatóriu vo Švajčiarsku zomrel. (16.12.2016)

Dobrý príbeh, no spracovaný až príliš štandardne, s množstvom klišé a viacerými hluchými miestami. Titulná postava na prvý pohľad pôsobí ako mafián schopný všetkého, takže od začiatku tušíte, že to s jeho kladnými vlastnosťami asi nebude také ružové ako sa zdá. Inak to bol asi veľmi dobrý manipulátor, ktorý by sa v dnešnej politike určite uchytil, dokázal presvedčiť každého o tom, čo chcel on. Občas neviete, či boli tí ľudia až takí blbí alebo on taký presvedčivý. Ďalej tu máme niekoľko scén, keď naňho postavy mieria zbraňou a aj keď vedia, aký je nebezpečný, tak k nemu nepochopiteľne prídu na takú vzdialenosť, aby ich mohol spacifikovať. Alebo privedú hlavnú svedkyňu, ktorá ho môže usvedčiť do miestnosti vedľa neho a len tak náhodou si ešte odskočia zatelefonovať, aby sa jej mohol povyhrážať. Takéto nezmysly ten film dosť zrážajú dole, pochybujem, že sa to naozaj všetko takto odohralo, skôr si to chceli filmári trochu zjednodušiť. (20.03.2019)

"Vin Diesel" ako lovec nacistov. Treba upozorniť, že od trištvrte hodiny sa to ťahá ako sopeľ na rukáve, ale pokiaľ venujete titulkám pozornosť a nesledujete očami svoj bordel v izbe, tak vás to bude držať a budete chcieť vedieť, ako to celé dopadne. Síce som si tľapol po čele, ako som videl poslednú scénu s ambicióznym mladým policajtom, ktorý by vyhral Darwinovu cenu, ale i tak som bol s finále spokojný. Snímka je vizuálne krásna a odporučil by som ju vidieť minimálne v 720p HD. Hudba tiež výborne zvolená, ale opäť aj hudbe akoby dochádzal dych. Som veľkým milovníkom škandinávskych filmov z obdobia 2.svetovej vojny a teraz sa zdá, že už aj holandských filmov z tohto obdobia. Jeroen van Koningsbrugge alias Vin Diesel úplne úžasný. Borec. Chcem s ním vidieť viac filmov. (19.04.2020)

Kontroverzní postava = kontroverzní způsob vypravování? Alespoň já jsem tedy Riesovi dlouho fandil. Druhá světová válka byla akční doba, v tomhle filmu je to ale čajíček proti tomu, co se děje v Holandsku po válce. Kolaborant stíhá kolaboranta, překabátění je tu ale pochopitelné, člověk chce přežít. Hodně zamotaný příběh se spoustou postav. Zajímalo by mě, jestli to tvůrci úmysně zkonstruovali takhle, abychom fandili spíš Riphagenovi. Ten chlap tomu nádherně šéfoval. Je to takový holandský Vin Diesel. A Lisa Zweerman má fakt velký oči. (17.09.2017)

Riphagen je další zpracování již velmi rozlehlého a pestrobarevného mefistofelovského tématu. R. jako vtělený ďábel, který ví přesně jakou kartu je třeba vytáhnout, aby přebila jakoukoli jinou. R. jako člověk, který se vyzná a má po ruce vždy dost argumentů, obranných i útočných. Pozn.: Divil jsem se, že ve svém úspěšném tažení nenarazil na Seyß-Inquarta, od roku 1940 mistodžícího Holandska, bývalého pana Zajíce ze Stonařova. Kdysi jsem o něm složi písničku, která vyšla na ineditní kazetě, začíná: "Tohle je píseň o jednom děsným hazlovi / když slyším jeho jméno, krev mi stoupá do hlavy / rve mi to plíce a drtí meniskus / Seyß-Inquart, Seyß-Inquart, Seyß-Inquart blues" a konči: "A když jeho dnů bylo mnohem víc než dost / tak ho John C. Woods poslal na věčnost / živýho na špagát a mrtvýho na vůz / Seyß-Inquart, Seyß-Inquart, Seyß-Inquart blues". Seyß-Inquart je prostě vyšší třída, leckterý člověk zmůže víc než leckterý ďábel. (20.09.2019)