Obsahy(1)
Dokument o oblečení, které nosíme, o lidech, kteří ho vyrábějí, a o vlivu tohoto průmyslu na náš svět. The True Cost nás nechá nahlédnout za oponu a ukáže nám příběhy a fakta, o kterých se nemluví. Jaká je skutečná cena našeho oblečení? (evanka)
Videa (1)
Recenze (26)
Geneticky modifikovaná bavlna, sebevraždy zemědělců, půda kontaminovaná chemikáliemi, děti s vrozenými vadami, vesnice plné lidí umírajících na rakovinu, nelidské podmínky práce, dělníci umírající pod padajícími manufakturami... ten dokument je zničujícím výčtem příšerných faktů, které jsou spjaty s módním průmyslem, a dost to se mnou otřáslo. Nejvíc dojemná je asi ta zpověď jedné textilní dělnice, která se slzami v očích vyjadřuje na kameru naději, že její dcera se bude mít líp a bude mít lepší práci než její máma (nebo se dobře vdá) - kéž by to tak bylo (i když něco mi říká, že chudák holka už nejspíš skončila stejně jako její máma). Nejvíc znepokojivá mi tam přišla myšlenka, že všechny věci, které lidi skutečně potřebují - jako dům nebo studium - jsou velice drahé a zanikající střední třída si je nemůže dovolit, a proto je tady fast fashion jako zdroj útěchy, kdy si můžu koupit každý den nové triko, i když jsem jinak chudý a ztracený. Sice mi to nepřišlo moc dobře natočeno, místy je to příšerně nudné a skoro jistě je to manipulativní a jednostranné - ale zrovna v tomto případě si myslím, že ta dobře míněná snaha režiséra upozornit na alarmující skutečnosti přebíjí všechny nedostatky tohoto dokumentu, a mělo by ho vidět co nejvíc lidí, aby jim to otevřelo oči. Snad se to bude časem zlepšovat, každý ale musí začít u sebe. ()
Dobre natoceny, sice jednostranny dokument (tvurci tvrdili, ze nikdo z vyrobcu nemel zajem pred kamerami mluvit...) o celkem atraktivnim tematu, ktere ovsem nema reseni. Hlavni problem lidstva je v neustale rostouci populaci, v naprosto drtive prevaze rozvojoveho sveta, kdy tito lide maji bud na vyber v otresnych podminkach vydelat dva dolary za den a nebo nedelat nic a cekat az umrou hlady. Lidi je tolik, ze se vzdy nekdo ochotny ci zoufaly pracovat najde. To, ze si nekdo koupi vice, jak tri nova tricka za rok je vec druha. Tu ale neresi ani reziser nebo kameraman, ktery je v kazdem zaberu pri zaverecnych titulcich a snad pokazde ma na sobe jine triko ci kosili. Dokument, ktery nic neresi, ale muze zvysit divakuv prehled. ()
Viac takýchto dokumentov, ktoré prinášajú kopu tématických faktov na zamyslenie. Už len, aby sa dostal do čo najväčšej priazne verejnosti (ale kdeže, to radšej budú kiná premietať dokumenty o "hrdinoch" typu Rytmus). Dokument krásne postavil na protiváhy konzumentov a producentov - jedni bez druhých by v podstate neexistovali, ale voľný trh napokon predsa len tlačí producentov, aby išli stále viac na doraz. A to platí všeobecne o našej spoločnosti, nielen odevného priemyslu. Aj keď oblečenie bolo v podstate veľmi vhodným príkladom na to, aby nám tvorcovia dokumentu priblížili ako to celé funguje, a aké fatálne následky so sebou prináša naša ľudská rozmaznanosť a povrchnosť. Jediné, čo mi tu bohužiaľ chýbalo, boli aj vyjadrenia tých veľkých koncernov a odevných gigantov, ktorí v podstate celý tento kolotoč točia. Ale tí sa pre istotu pred kamery báli vyliezť... ()
Od tragédie na "Rana Plaza", kde pri páde fabriky na oblečenie zahynulo viac ako 1 000 ľudí (!!!), až po chamtivé správanie svetových značiek, ktoré nastolili trend: "za málo peňazí, veľa muziky". Každý pol hodinu spácha jeden z farmárov pestujúci bavlnu samovraždu. Nemyslím si však, že by boli na vine vyslovene svetové značky. Ľudia si môžu sami zato, že sú konzumnými ovcami, ktoré kúpia všetko čo sa trbliece. Kurva nie sme predsa straky, máme rozum, mali by sme vedieť čo nám treba a čo nie. Za väčšinu zlej situácie v krajinách tretieho sveta môžu samotné vlády štátov. Alebo snáď mám veriť tomu, že to nefunguje ako vo väčšine zemí v EÚ, kde pohlavári rozhodujú o tom, ktorá značka za akých podmienok v onom štáte môže začať vyrábať svoj produkt? Priznám sa, ja osobne nakupujem rád, avšak iba to čo potrebujem. Som zaťažený na značkové oblečenie (najmä obuv), nechodím do Beckhamovho "H&M-ka", ktoré je v tomto dokumente najviac na pretrase. Márnotratnosť je "poväčšine" výsada žien či teenagerov, pritom sa to netýka iba samotných handier. No povedzte mi, načo je treba 13 ročnej dievčine iPhone 6?? Toto všetko z nás robia naše vnútorné hodnoty, ktoré vyznávame, no najmä obyčajná závisť. On má BMW, je škaredý jak noc, no pritom má krásnu dlhonohú blondsku (aj keď tupú jak bagandža, ktorá žije pre moment, pričom jej absolútne nevadí, že sa každé ráno budí vedľa upachteného mastniaka, ktorý smrdí na sto honov, hlavne že ráno nemusí za pult do kadejakej fabriky), tak je dosť pravdepodobné, že keď si kúpim "Audi A8", aj ja budem mať takú nevestu. Táto téma je na dlhšie, mohol by som sa tu rozpísať na 300 strán, no každopádne, to my so svojím myslením robíme formu biznisu. No ale dosť bolo mudrovania, aj tak to nikto nečíta. Idem si ja radšej kúpiť ďalšie tenisky. ()
Tak, čo si dnes dám na seba? Za touto jednoduchou otázkou však stojí omnoho viac, ako by sme si mohli na prvý pohľad myslieť. Film poukazuje opäť raz na to, ako je všetko so všetkým prepojené a úzko súvisí. Kupovanie si lacných vecí, teda odevný priemysel spôsobuje druhé najväčšie znečisťovanie planéty a popri klamlivej vidine šťastia a bohatstva kupujúcich vedie k chudobe a bezpráviu ľudí tretieho sveta. Aká je teda naozajstná cena oblečenia? Okrem autentických scén krutých podmienok, sa nám naskytá priestor na zamyslenie aj prostredníctvom múdrych výrokov. Tak napríklad “Míňame peniaze ktoré nemáme, aby sme kúpili veci ktoré nepotrebujeme a dali ich ľuďom, ktorých neznášame.“ alebo “Keď budeme menej materialistický, ekonomika skolabuje.“ ()
Galerie (10)
Photo © Grandfilm
Reklama