Silnější

FIlm o miestnom prostackovi, ktoremu to pri bombovom utoku urve obidve nohy nie je ani inspirativnym pribehom o tom jak sa jeden chlapik postavi neprijemnemu osudu a ani dojimavou dramou o tom ake to je tazke vyrovnat sa s necakanymi nasledkami. Je to nezazivna nuda v ktorej jedine emocie vo mne vzbudila rodinka hlavneho hrdinu. A to pocit znechutenia. Proste typicki white trash vidlaci, ktorych zaujima len ich vlastny prospech. No a to, ze bol cely Boston z hlavneho hrdiny paf, bolo dost otravne. Ved to bol obycajny chudak, ktory nic nedokazal a bol nahodou v nespravny cas na nespravnom mieste, no a preto ho kazdy lutoval. Takych kriplov je kazdy tyzden v Modrom z neba hned niekolko a na mna tieto citove vydieracky nefunguju. 3/10. (26.12.2017)

Civilní, neokázalý příběh muže, který při bombovém útoku na bostonském maratonu přišel o nohy,  zároveň se z něho stal symbol naděje a odhodlání lidského ducha. Nevyžádaně – přestože "buranská" rodina se na tom snaží profitovat. Boston Strong! Vyrovnávání se s bolestí, invaliditou a náročnou rehabilitací, (ne)vděčné (ne)přijímání pomoci bližních – zejména od obětavé přítelkyně (svého času ex), maniodepresivní stavy (čím jsem si to zasloužil) – to vše věrohodně svazuje bravurní Jake Gyllenhaal aspoň na slabší 4 *. (19.12.2022)

Je tam Jake Gyllenhaal (jeden z nejzajímavějších herců současnosti), je tam Tatiana Maslany (jedna z nejzajímavějších hereček současnosti), je to podle pravdivého příběhu, dokáže to vydolovat emoce a do mixu se přidalo i trochu to sportu. Má to tedy všechno, co bych si mohl přát a přesto to není úplně dokonalý. Možná je to tím, že jsme zvyklý na tu americkou klasiku, kdy si všichni pomáhají a snaží se být lepší a už nás to unavuje. Jenže Jeff se o to nesnaží (tedy alespoň ne hned) a jeho rodina také není vyobrazena jako nejlepší podpůrná skupina. Mě se líbí, že to ukazuje právě tyhle stránky, ale k té extratřídě tomu i tak něco chybí... (27.03.2018)

Nemám rád, keď sa ma film snaží prvoplánovými zásahmi do diania citovo vydierať. Avšak ak ide o námet, akým oplýva Stronger, niečo podobné divák očakáva, dokonca by som povedal, že potrebuje. Potrebuje emóciami vybičované scény, v ktorých sa naplno prejaví jeho empatia, potrebuje zobrazenie ťaživých momentov, v ktorých s vyvalenými očami a zovretými päsťami neprestáva veriť, že hlavný hrdina pozbiera zvyšky síl a postaví sa zdanlivo neprekonateľnej prekážke. A keď to už do istej miery funguje, rozhodne nepotrebuje umelo pôsobiace konflikty a vyslovene nesympatické, ba priam iritujúce chovanie postáv, kvôli ktorému si v istej chvíli možno dokonca uvedomí, že v príbehu vlastne nevystupuje nik, komu by mohol od začiatku až do konca úprimne fandiť. Z potenciálne silného zážitku tak napokon zostal príbeh, ktorého posolstvo s každým zbytočným výstupom okoreneným slovíčkom fuck dostáva na frak a ktorého pôsobivé prvky, hoci v tomto prípade do tejto kategórie patrí asi iba Gyllenhaalov herecký koncert, už len sotva dokážu zachrániť výsledný dojem. (60%) (11.12.2017)

Kvôli zvýšeniu priemeru tohto sympatického civilného filmu zaokrúhľujem nahor, rovnako aj pre podporu tvorcom, keďže film kruto prepadol. Hold (nielen) americké ideály v súčasnosti obhajujú nereálne komiksové bytosti a nie robotnícka trieda. Stronger nám zobrazuje život chlapíka po krutej nehode, avšak jeho obľuba návštevy barov nie je o úniku z krutej reality života bez nôh, ale na základe videného je jasné, že podobne žil aj predtým a skrátka je na rozcestí, kedy by mal začať žiť ako muž, čo by sa v jeho -skoro- tridsiatke už pomaly aj patrilo. Nemožnosť vstať a hľadanie rovnováhy na pomocných mechanických nohách môžeme brať ako vizuálnu metaforu jeho neskoršieho "postavenia sa na vlastné nohy" aj v živote. Podpory sa mu zdanlivo dostáva iba od náhodných a obdivujúcich okoloidúcich, a to vždy iba na chvíľu, pretože doma to je pochopiteľne pre jeho okolie martýrium. Tých niekoľko patetických momentov môžeme pri dvoch hodinách civilnosti ignorovať. (19.04.2020)