Bílý pes

Veľmi originálny námet, film s takouto témou som ešte nevidel. Ale aj napriek tomu, že filmy o rasizme na mňa zvyknú väčšinou silno zapôsobiť a som milovník psov, tak tento film mi nesadol, celý mi prišiel taký neprirodzený. Určite verím, že psov možno vycvičiť na napádanie ľudí podľa farby pokožky, ale správanie sa toho psa mi prišlo zvláštne. Keď už si toho toľko vytrpel pri cvičení a stal sa z neho zabijak, tak na môj vkus si až príliš ľahko navykol na novú paničku bez jediného problému. Postav Kristy McNichol je tiež trochu zvláštna, po útoku na jej kámošku sa psa zastáva a nechce ho dať utratiť, aj keď si asi ťažko mohla za tých pár dní k nemu vytvoriť až taký vzťah, aby po tomto incidente nemala z neho strach. Čo sa týka samotných útokov, nie sú príliš dobre filmársky zvládnuté. Pes sa zahryzne do nohavice alebo bundy, ale nevyzerá pri tom príliš krvilačne, skôr hravo. Potom ho ošpliechajú ružovou farbou a už je z neho zabijak. Aby pôsobil naozaj desivo, mali ho natočiť v spomalenom zábere (ktorých tu je požehnane), ako mu z papule kvapká krv a trčia kúsky mäsa. Proste cítiť z každého záberu takú tú B-čkovosť. Pre mňa priemer. (30.03.2021)

Překvapivě silné.. Dost mi to připomíná pologeniální můvíčko Orca (killer whale, 1977), jehož kvalit White dog sice nedosahuje, ale ta tragika šílenství zvířete (podkreslená Morriconeho melancholiemi) se pod kůži zaryje podobně působivě.. Problém je snad jen v tom, že jakkoliv krásnej pes prostě není kosatka, aby utáhnul sám celý film. Winfield sice parádně sekunduje, ale ani v černobílém tandemu se nedá úspěšně "zlomit" příběh který je sice zcela prostý, ale aby opravdu působil, musí být odvyprávěn pomalu, monotónně, po kapkách... (14.11.2019)

Spoilery. Rasistický pes, ktorého sa rasizmu snaží zbaviť černoch? To je nápad za milión človeče, toto vymyslieť, som za vodou. K tomuto filmu, ktorý vznikol len rok po mojom narodení, mám snáď len dve výčitky: WTF moment so zabitým černochom (to už bolo vážne cez čiaru, trocha si ponadávali, ale potom pokračovali v cvičení ako keby nezabil chlapa, ale kocúra) a zvláštny koniec, kedy pes úplne bezdôvodne a bez vysvetlenia znenávidí bielych? Pochopil som to správne? Hm, vlastne nie, vôbec som to nepochopil, sorry (zaujímavá je teória, že si „zrazu“ spomenul na svojho bieleho majiteľa, ale to mi príde ako blbosť minimálne preto, že ho podľa Winfieldovej teórie nemal mlátiť biely majiteľ, ale najatý černoch). Inak ale skvelý nápad so skvelými a sympatickými hercami v čele s Paulom Winfieldom, ktorého všetci poznáme asi len ako detektíva z Terminátora. Myslel som, dúfal som, že za svoj výkon získal Oscara, takže som po skočení na net bol smutný z toho, že nebol ani len nominovaný. WTF 2. (04.03.2017)

Operácia sa vydarila, pacient zomrel. Takto paradoxne, ale v konečnom dôsledku dojímavo vyznieva pointa hororového trileru o bielom psovi, ktorý je vycvičený likvidovať černochov. White Dog má hlbšiu myšlienku a etické posolstvo, ale nie postupnú gradáciu. Dej príbehu skôr pripomína ustavičné vlnenie. Úteky a chytanie bieleho psa, chvíle vražedného besnenia a obdobia prevýchovy, nútia k zamysleniu, kto je skutočnou obeťou a kto vinníkom. Navyše sa tento hororový príbeh, bez obligátneho happyendu, odohráva v prostredí drezúry zvierat pre filmový priemysel. Niet čo dodať, naozaj zaujímavé podobenstvo o najlepšom priateľovi človeka. (11.07.2011)

Moc krásný film. Na jedné straně tu je tradiční motiv ze 70. a 80. let: zvíře - bestie. Pes však funguje i jako metafora rasismu a nutno podotknout, že s tématem se nepracuje nijak banálně či zploštěle. To dokazuje i závěrečná scéna v kleci se psem, která ve své jednoduchosti vystihuje tolik rozměrů, motivů a pocitů, které se pojí s tématem rasismu, že mi to až sebralo dech. Prostě geniální. Fuller se opět se nijak neštítí násilí, krve a hrůzných scén. Rychlé pohyby kamery, násilné střihy a fascinující podoba toho hrůzného zvířete vše jenom podtrhují. Psí útoky samozřejmě jsou brány dost do důsledku - to jak Fuller nechá psa vraždit asi leckoho překvapí. Vedle toho je film i dost sentimentální. Tato stránka filmu je zas zesilovaná různými dlouhými jízdy kamery a hudbou Ennia Morriconeho. Navzdory tomu, že celý film je nechutně postižený osmdesátými léty, tak vyniká především svojí filmovostí. (21.07.2011)