Zdena Grúberová

Zdena Grúberová sa narodila 24. novembra 1933 v Šenkviciach (okres Pezinok). Tu aj vyrastala a spolu s otcom navštevovala divadelné predstavenia tamojšieho ľudového divadla, kde bol jej otec ochotníkom. Toto prostredie ju priviedlo k recitácii, v ktorej vynikala. To neprehliadol ani Július Pántik, ktorý ju na jedných recitačných pretekoch odchytil a povedal jej, že by sa mala stať herečkou. Neskôr sa však rozhodla pre štúdium na obchodnej akadémii. Počas štúdia so školou navštívila divadelné predstavenie Hamlet, v hlavnej úlohe s Jozefom Budským, ktorý podal taký výkon, že sa rozhodla v roku 1951 po obchodnej akadémii študovať na Štátnom konzervatóriu v Bratislave.

V roku 1953 úspešne dokončila štúdium na Štátnom konzervatóriu a následne sa stala členkou Armádneho divadla v Martine (akt. Slovenské komorné divadlo), kde pôsobila do roku 1954. V ďalšej sezóne prijala ponuku angažmánu v Slovenskom národnom divadle, kde pôsobila do roku 1998. Hosťovala aj na Novej scéne v Bratislave.

Už ako mladá mala možnosť stvárniť všetky veľké a slávne divadelné postavy. Na sklonku kariéry ich bolo dovedna deväťdesiat. Jej najmilšou bola postava Júlie z hry Williama Shakespeara – Rómeo a Júlia. V roku 1964 stvárnila aj postavu Ofélie po boku Karola Machatu v Hamletovi, ktorý bol jej múzou a ani si nepomyslela, že by tam raz mohla účinkovať. Okrem mnohých divadelných postáv stvárnila aj viaceré vo filme a televíznych inscenáciách. Hneď v počiatkoch filmovej tvorby dokonale zahrala postavu lekárničky Nadi Rybanskej v nezabudnuteľnom filme Kapitán Dabač (1959). V ďalších rokoch to boli mnohé ďalšie postavy vo filmoch, ako napríklad Smrť prichádza v daždi (1965, Fialová), Balada o siedmich obesených (1968, Táňa), Červené víno (1972, Eva Bolebruchová), Ľudská láska (1978, gazdiná), Šesťkrát žena (1988, Elvirina sestra) či Dúhenka (2000, pestúnka). Okrem filmu sa vďaka svojmu hlasovému fondu výrazne presadila aj v rozhlase.

Za svoju tvorbu bola ocenená viacerými cenami. V roku 1982 získala ocenenie Zlatý krokodíl a v roku 1999 jej bola udelená Výročná cena Literárneho fondu v oblasti divadelnej tvorby za celoživotný prínos v oblasti činohry. Počas Festivalu rozhlasových rozprávok Zázračný oriešok v Piešťanoch, v roku 2002, bola odmenená Cenou mesta Piešťany za najlepší ženský výkon v kategórii klasická rozprávka. Napokon v apríli 2008 získala prestížne ocenenie Kvet Tálie, ako siedma v poradí, ktoré je udeľované za výrazný prínos k rozvoju divadelníctva na Festivale Aničky Jurkovičovej.

Okrem divadla jej v živote robilo radosť manželstvo s Ľudovítom Tomaschekom, inžinierom a odborníkom na stavbu vodných diel, s ktorým ju zoznámila herečka Eva Krížiková v niekdajšej bratislavskej kaviarni Luxor. V roku 1968 sa im narodil syn Tomáš, na ktorom veľmi lipla. Bohužiaľ v roku 1995 nešťastnou náhodou zomrel, no v jej srdci ostal navždy a i po tejto tragédii „sa s ním mnohokrát rozprávala“ a hovorila, že s ňou žije stále naďalej. Neutíchajúcu bolesť prežívala po ďalšie roky spolu so svojím manželom, pričom im pomáhala vážna hudba, zvieratá, ktoré milovala, F1 a jej obľúbenec Michael Schumacher.

Radovan "TeddyBearik" Košťan