POMO

Malý veľký film, ktorý pripomenie Donnieho Darka, Proyasove Knowing, či v rovnakú dobu uvedené The Adjustment Bureau. Vizuálne štýlový, scenáristicky hravý, premyslený, emocionálny, duchaplný. Niet nad to, keď jarná hollywoodská žánrovka, ktorá sa netvári že je niečím väčším, pohľadí po srdci viacej, než "veľke" zimné oscarové drámy. Toto je ten prípad. Veľmi dobrý Gyllenhaal. Lacne našróbovaný dodatok v závere ignorujte. Isto si ho vydupali producenti, vyžadujúci polopatickejší happyend, než je ten skutočný, jediný možný, nevyhnutný, cez slzy.

Film, ktorý sa ku mne "nehlási", ktorého humor je pre mňa čistým wtf, a ktorého postavy mi prišli ako zlý vtip. Proste si s Gondrym nesedíme. Ale to Katove kafe by som si dal!

Haywire chce byť štýlovou thrillerovou jazdou s cool hlavnou hrdinkou, fyzickou akciou a vychytranou zápletkou. Ale je iba štýlovou blbinou, ktorá sa berie príliš vážne, na oddychový žáner je zbytočne neprehľadná a jej hlavná hrdinka je násilnícka lezba, ktorej osud je vám šum-a-fuk. Diskutabilne namiešaná popkultúra.

Docela nevýrazný FILM pro single MILFky na to, jaké jména spojuje. Na Charlize se (opět) sakra dobře kouká a baví i poznávání její postavy, které je - spolu s interakcí s jejím vyvoleným Patrickem Wilsonem - motorem filmu. S postavami ve městečku, do kterého se vrátí z “velkého světa a úspěchu”, se ale v druhé polovině určitě dala rozehrát zajímavější, vícevrstvá vztahovka obohacující hlavní motiv. Nejlepší a vlastně jediná zapamatovatelná scéna filmu (oslava) z něj zároveň udělá příběhovou banalitku, kterou byste od filmu nečekali, “protože v něm přece určitě musí jít o něco více”.

Pohľady opíc sa postupne stanú úprimnejšími a výmluvnejšími než pohľady živých hercov, a spočiatku vodcovský vedec James Franco a jeho kompánia sa stanú křovím. Inými slovami: Rise of the Planet of WETA. Filmové kúzlo fantasy svetov, rýchly spád, množstvo vizuálnych i scenáristických nápadov, perfektná akcia, hordy emócií, decentne načrtnuté eko-posolstvo, a hlavne neustály pozitívny feel-good imidž bez potreby temnoty a násilia, hoci rozpráva o vážnych veciach. Nie je možné, že to trvalo iba niečo málo cez 100 minút. Pre mňa srdcovka, dokonalý divácky zážitok a najpríjemnejší blockbuster od polovice deväťdesiatych rokov (Jurský park, Twister). A ja že je to mnou, že sa tam neviem vrátiť...

Infiltrátorské nazretie do švajčiarskeho väzenia, v ktorom nelegálni prisťahovalci čakajú na deportáciu. Že nie sú kriminálnici, žili päť či dvadsať rokov vo Švajčiarsku, poctivo pracovali a chystali si založiť rodinu, nikoho nezaujíma. Musia sa vrátiť do rodnej zeme. Film ukazuje absurditu cirkusu, vedeného okolo ich deportácie, a stret ich zúfalstva s predstieraným sociálne ohladuplným prístupom k nim zo strany autorít, ktorý je v skutočnosti iba ľahostajnou mechanickou formalitou. Film nazerá do doteraz zatvorených dverí, a z dokumentaristického hľadiska je pozoruhodný tým, že sa za celý čas nikto nepozrie do kamery a nikoho jej prítomnosť nijako neovplyvňuje v chovaní - akoby v tých vypätých a komorných dialógových scánach ani nebola prítomná. Čistý, autentický dokument, pri ktorom zabudnete, že je dokumentom.

The Woman začína ako lacne vyzerajúci céčkový horor. Ale dajte mu šancu. Lenivá herecká akcia, zvláštne dialógy a mimózne režijné pojatie postupne začnú dávať zmysel, postavy naberú kontúry, atmosféra začne dusnieť a finále vás knokautuje. Produkčne béčkový film, ale obsahovo rafinovaný, presný a na americký produkt neobvykle odvážny. Ako v surovosti, tak v podkopávaní amerických sociálnych vzorcov.

Produkčne slušný, vnútorne sterilný disneyovský celovečerák so skvelými maskami, a iba polovičným angažmá Tima Burtona.

George má holt taliansky vidiek rád, a žiadny iný film neukáže lepšie (krajšie) ako tento, prečo je tomu tak... Corbijn je navyše režisér zvučného umeleckého mena. Na prvý pohľad nevzrušivý a smutný portrét tichého, na prvý pohľad nevzrušivého a smutného nájomného zabijaka. Nie prvý raz sfilmované, ale prvý raz sfilmované takto komorne, bez potreby akcie, ale s neustálym pocitom nepokoja a neistoty. Do osamelej nálady a k panákovi whiskey ako uliate. Vážme si nové pohľady na staré veci. Originalita je (a čím ďalej tým viacej bude) vo filmoch vzácna.

Bastardi sú lepší v komediálnej polohe než dramatickej, v ktorej by chceli trumfovať. Práve humor, ktorý do filmu vnášajú decká–neherci svojou prirodzenosťou a uzemňujúcimi hláškami, odľahčuje drámu, ktorá vyznieva miestami naivne až gíčovo (scéna v kostole). Čo je škoda, pretože sa v nej stráca tiež istá výpovedná hodnota bez servítkov vyslovenej pravdy o veciach, ktoré sme v českom celovečernom filme nevideli a zrejme ani neuvidíte. Tomáš Magnusek je veľký nadšenec do procesu tvorby filmov a na rozdiel od kadejakých kecalov ich aj nakrúca. Čoby scenárista sa ale skutočného úspechu dočká asi až na poli ľudovej komédie.