drake31

Posledných pár rokov keď sledujem filmy v komforte môjho domova, nie vždy sa dokážem 100% sústrediť na film bez nejakého externého rozptýlenia. To bola rozhodne moja obava pred pustením The Tragedy of Macbeth na Apple TV+, obzvlášť lebo je to Shakespeare, a film sa nijako netajil, že to bude art-filmové divadlo. Joel Coen & Bruno Delbonnel ma však naplno pohltili od prvého záberu až po ten posledný, s mojimi očami prilepenými k obrazovke som sledoval nielen tie orgazmické zábery, ale aj príbeh Macbetha s ktorým som až tak priveľmi oboznámený nebol (napriek tomu, že je to klasický Shakespeare). Byť film dlhší, menej vizuálne opojný, s hercami, ktorý by mi vadili, či v rukách niekoho menej schopného, The Tragedy of Macbeth mohla byť tragédia, tentokrát filmová. No je to prekrásne, vizuálne podmanivé divadlo, o ktorom budem premýšľať po dlhú dobu... a tento film som mal na mysli už od prvého traileru.

Scream 5 poletoval pod mojou radarovou frekvenciou po dlhú dobu, rozhodne som si neuvedomoval, že film budem pozerať v kinách štrnásteho Januára. Po pozretí prvého traileru som bol nadšený. No to úplné a nebezpečné nadšenie, ten neutíchajúci hype v mojom srdci prišiel s uvedomením, že za filmom sú tvorcovia Ready or Not. To bol moment zlomu, a ja som vedel, že tento film nebude zlý, a má potenciál sa vyrovnať brilantnosti prvého filmu. A tomu sa tak stalo. Ak odmietnem na sekundu moju extrémnu nostalgickú lásku pre druhý diel (v tomto momente) toto je môj rebríček tejto série: 1-5-2-4-3. Piaty diel ma úplne dostal. Pocity strachu, napätia, s niekoľkými skvelými, ale že naproste skvelými sekvencie vedúcimi k vraždám, ktoré ma mali na okraji sedačky so zatajeným dychom, a so srdcom ktoré bilo akoby som práve šiel hore po schodoch. Humor taktiež fungoval, v pár momentoch som bol ako Mike Tyson v tom jednom gife - obzvlášť monológ o resequeloch, a úprimne sa obávam o ľudí pred a za kamerou v momente keď istá fanbase objaví tento film. Zas a znovu tu máme skvelý cast, ktorý hrá sympatické postavy. Návrat obľúbenej trojice... ehm, štvorice(?), potešil náramne. Avšak, po pár ohlasoch ktoré som videl, musím súhlasiť, že Jenna Ortega je MVP, ktorá si len s jednou scénou ukradla film pre seba. A ak hovoríme o úvodnej scéne, tak tá ma naladila na tú správnu hororovú dĺžku, a určila brutálnejší tón vrážd, ktoré sa diali naprieč filmom, na čo som s pribúdajúcimi rokmi citlivejší, no za to to má väčší efekt, a ja to stále milujem. História a motivácie postáv zaujímavé, pobavili, a bez spoilerov poviem, že ten meta-naratív funguje na 100% - tentokrát o niečo lepšie, lebo si robí srandu z niečoho čo mňa osobne neskutočne otravuje. Taktiež potešili & pobavili referencie na horory, ktorých som sa ja stal fanúšikom posledných pár rokov, ako aj referencie na klasické horory, či sériu samotnú... a jedna referencia mi preletela hlavou úplne, a len poviem, že sa týka Mikey Madison. Som nadšený, a to veľmi nadšený z toho ako Scream 5 fungoval, ako ma bavil, ako sa so mnou hral až do finálnych momentov, a určite sa do kina vrátim v nasledujúcich dňoch a týždňoch, možno aj niekoľkokrát. Wes by bol hrdý ❤️ Na záver len dodám, že počas môjho rewatchu série som mal dve predpovede toho čo sa stane v tomto diely - jedna, ktorá mi lámala srdce, a druhá, ktorá bola úplne šialená - a trafil som... ako veľmi si však zatiaľ nechám pre seba.

Nech má ktokoľvek aký chce názor na Scream, jedná vec sa tejto série uprieť nedá - casting! Od prvého filmu až po piaty cast je neskutočne silný, s hviezdičkami novými ako aj hviezdami zabehnutými. Pamätám si ako v roku 2011 som mal crush na mnohé tu prítomné dámy, a toto zaľúbenie si pre mnohé nosím zo sebou dodnes. No moje zaľúbenie stranou, sympatický cast, ktorý hrá dobre napísané postavy je jeden z najväčších kladov, ktoré horor môže mať v mojich očiach. S návratom Kevina Williamsona k tejto sérii, sa tie postavy navracajú (Hayden Panettiere & Emma Roberts MVP!), ako aj tá hravosť a zábavnosť dialógov. V porovnaní s tretím dielom, komentár na horory pôsobí ostrejšie a sofistikovanejšie, taktiež zábavnejšie hlavne v úvode, a satira funguje až moc dobre s tým odhalením motívu pred koncom. Čo na mňa doľahlo len teraz, jedenásť rokov neskôr, bola táka stredoškolská nostalgia, ktorá vzplanula za zvukov Something To Die For od The Sounds. Od toho momentu film zrazu nabral väčšiu váhu, väčšiu hodnotu ako aj pripomenutie toho ako som si v tunajšej diskusii prečítal spoiler kto je za maskou, či spomienky na to ako som sťahoval kinorip vďaka tomuto spoileru keďže Slovenská premiéra bola mesiace neskôr v porovnaní s celým svetom - zlaté to boli časy mojich prvých rokov tu na CSFD #Cringe. Čo ma ale zarazilo počas dnešného sledovania štvorky, bola tá odpudivá, presvietená, hnusná, žltastá, lesklá, zrnitá vizáž filmu, ktorá bola neskutočným kontrastom oproti originálnej trilógii, a pôsobila tak neuveriteľne nepríjemne na pohľad, a lacno. Teraz však nastáva otázka: Bolo to naschvál aby film vyzeral ako lacný shitty remake, alebo to Wes Craven & Peter Deming zle odhadli a prepískli to s filtrami? Každopádne, nie som fanúšikom tohto vizuálu, a niekedy ma to až moc rozptyľovalo. V čom naopak Scream 4 pozitívne žiary, boli vraždy, ktoré boli tentokrát drastickejšie, brutálnejšie, a krvavejšie. Príbeh fungoval, aj keď s pomalším rozbehom, a záverečné odhalenie a čo nasledovalo bol jedným z najlepších komentárov ako aj scén celej série. Len by ma zaujímalo čo sa deje v paralelnom vesmíre s touto sériou keby film skončil v momente keď je jediný survivor vezený do ambulancie, a reportérmi ako bodkou - to by bolo cool a ballsy, a ja chcem vidieť akým smerom by sa táto séria ubrala v tomto prípade. Scream 4 na mňa dnes nemal až taký účinok ako jedenásť-desať rokov dozadu (možno nedostatok nostalgie?), no je jednoznačne vysoko-zábavným hororom, obzvlášť pre fanúšikov série... a ja, ako veľký fanúšik, ja sa už nemôžem dočkať zajtrajšej projekcie piateho dielu!

Napriek mojej láske k tejto sérii, tretí diel som videl len jeden-jediný krát pred touto prípravou na piate pokračovanie. Takže moja nostalgia by nemala hrať dôležitú úlohu, obzvlášť preto lebo ak by mi niekto priložil pištoľ k hlave, nedokázal by som opísať o čom toto pokračovanie je, ktoré postavy zomrú, či kto bol za maskou tentokrát. A tento predpoklad bol správny, a tretí Scream ma rozhodne nebavil v takom množstve a opojení ako prvá dva filmy. Ako som sledoval film pomaly som sa rozpomínal, ale nie natoľko aby som spoiled samého seba, čiže film ma istú dávku novoty. Avšak! Avšak novota s dávkou nostalgie vyčarovaná tou bielou maskou a mojou obľúbenou trojicou... ehm, štvoricou. Čo už funguje o dosť menej je tempo, a atmosféra. Prvé dva filmy plynuli o mnoho lepšie, a tretí film na poli takmer dvoch hodín bol pocitovo o mnoho dlhší, a mojej ADHD sa to veru nepáčilo. Atmosféra bola taktiež mimo, pár krát podkopnutá cameami; a napätie je tu prítomné len ojedinele, a k tomu vcelku nevýrazné. Silnou stránkou prvých dvoch filmov boli postavy, hlavné ako aj tie vedľajšie. No v treťom diely tie vedľajšie postavy moc neoslnili (s výnimkou Gale 2), čo prispelo k tomu, že tá atmosféra ma až tak nevtiahla, keďže som bol vcelku meh a netrápilo ma keď dostali ich finálny stab - najmä počas toho chaoticky vtipného murder-spree vo vile. Filmu takisto chýba taký ten zing, keďže Ehren Kruger nie je v žiadnom prípade Kevin Williamson. No, budovanie na cliché koncepte trilógií, finálneho dielu je však rozhodne zaujímavé, a ten meta-naratív bude na mňa azda vždy fungovať. Odkrytie vraha a motívu, idú ruka v ruke s týmto meta-naratívom, a preto to nepôsobí tak hlúpo, je to úsmevné, no bez toho kontextu by som sa chytal za hlavu a smial sa na Scream 3, namiesto toho sa smejem so Scream 3. Každopádne, najslabší diel série, keďže štvrtý diel sa mi veľmi páčil, a diel piaty má potenciál byť najlepším celej série (aspoň po prvých odozvách, ktorým sa všemohúca snažím vyhýbať). P.S. Liev Schreiber ako Cotton Weary je neospevovaným hrdinom tejto trilógie!

Bola doba kedy ma Scream 2 bavil omnoho viacej než prvý diel. A aj napriek tomu, že to pravda už nie je, druhý diel tejto série (podobne ako prvý diel) má to špeciálne miesto v mojom srdci, a to hlavne vďaka tomu že je viacej zábavnejší a viac extra. Dodnes nezabudnem na ten moment strachu a šoku keď bol Randy vtiahnutý do dodávky, či moment kedy Gale sleduje Deweyho byť dobodaný a zabitý (shut up! 25-rokov starý film) - mám pocit, že toto bol prvý filmový prípad kedy moja obľúbená postava zomrela a ja som bol naproste zničený. Scream 2 má mnoho skvelých momentov vtipu, strachu, hororu, či momentov ktoré len prehĺbili moje zamilovanie pre tieto postavy, ako aj tie nové. Ten meta naratív je len umocnenejší, a aspoň v mojich očiach posúva film vyššie než by možno bol normálne, a ten dvojhodinový príbeh ktorý je tu prezentovaný funguje na mňa aj dnes... priznám, prichytil som sa byť "otrávený" istými vecami, no však s úsmevom na tvári, lebo tá nostalgia ktorú mám pre tento film stále funguje na 100%. Druhý Scream možno nemá kultúrny impakt prvého dielu, a očividne postráda aj tú obľubu filmových divákov, no v mojom srdci ostáva legendárnym filmom, lebo je to neskutočne zábavný horor vďaka triu Craven-Williamson-Beltrami, zatiaľ čo štvorica Campbell-Cox-Arquette-Kennedy sú perfektný, a kedysi dávno v mojom mladistvom období som mal po tomto diely masívny crush pre Neve & Courteney. Možno som zaslepený nostalgiou, a možno tento film nie je dostatočne docenený a ocenený akoby sa patrilo.

Wes Craven & Kevin Williamson dali zrod môjmu najobľúbenejšiemu slasheru, hororu ako takému, a nepreháňam keď poviem, že Scream je jedným z najdôležitejších filmov nielen môjho filmového života a lásky k tomuto médiu, ale aj po takmer dvadsiatich rokoch tento film je neodčleniteľnou súčasťou môjho života. Mal som deväť rokov keď som našiel VHS kazetu v skrinke mojej krstnej mamy, a aj keď si už presne nepamätám či to bol originál alebo rip z televízie, dodnes nezabudnem na sledovanie môjho prvého hororu, a tej noci čo nasledovala. Dodnes spomínam na to ako sa mi celý film premietol v hlave ako sen počas nasledujúcich nocí, na to ako som sa pár mesiacov bál chodiť po tme či vkročiť do pivnice bez toho aby som posieral strachom. Teraz je to úsmevné, no vtedy mi to tak neprišlo. Bol som natoľko vystrašený, že druhý diel (ktorý som si tiež zapožičal) som pozrel asi tak o rok neskôr. Časom sa moje nervy zocelili, a moja láska k hororu ma sprevádzala počas zvyšku mojich teen rokov, a sledoval som azda všetko čo tunajšia komunita hororových nadšencov odporúčala a kladne hodnotila. Scream však bol tým katalyzátor, a rozhodne jedným z prvých základných múrov mojej lásky k filmom. K Vreskotu sa vždy rád vraciam, s každým pozretím dostávam niečo viacej, užívam si niečo iné, aj napriek tomu, že som tento film nespočetne-veľa-krát vždy objavím niečo čo si zaľúbim a prekvapí ma, každým rokom som si uvedomil inú filmovú referenciu či to ako sa prekrásne hrá s konvenciami, ktoré tento žáner prináša. Teraz si film len užívam s obrovským úsmevom na tvári. A keďže tento týždeň budem v kine sledovať piaty diel tejto série, zahájil som tak re-watch, ktorý bol dlho overdue. A áno, Scream je stále rovnako bravúrnym filmom v mojich očiach ako bol počas každej jednej projekcie. Napätie sa dá krájať, a aj po rokoch, a po mnohých pozretiach, Scream ma stále dokáže vtiahnuť do svojich spárov a nepustiť. Dodnes si neviem predstaviť šok tej úvodnej scény pre pôvodné publiká v '96, a až po mnohých rokoch a výrokoch iných som si uvedomil aké nemysliteľné to bolo, že Hollywoodske zlatíčko Drew Barrymore bude prvá obeť (shut up! 26-rokov starý film). Ghostface - ICONIC! Maska ktorá bola nájdená náhodou je teraz jeden z najikonickejších vizuálov. Casting - ICONIC! Neve Campbell, Courteney Cox, David Arquette sú  absolútne fantastický, a ja sa radujem ako malé decko, že uvidím toto brilantné hlavné trio spolu, tentokrát po prvý krát na veľkom plátne. Tieto postavy som si neskutočne obľúbil, a nech boli pokračovanie akékoľvek títo traja boli zakaždým top. A nielen oni traja. Všetci v tom filme sú skvelý, a slúžia perfektne ich postavám, ktoré si človek naozaj obľúbi, a obáva sa o ich prežitie, či špekuluje či práve oni sú za tou bielou maskou.  Možno som zaslepený nostalgiou a ten origin je silnejší než film samotný, no nech je to ako chce, Scream je jedným z mojich najobľúbenejších filmov a už bolo na čase to reflektovať aj v tunajšej sekcii mojich obľúbených filmov ❤️

Napriek tomu, že mi v jednom momente padla sánka až na podlahu, a spamätať sa z toho prekvapivo šokujúceho momentu mi chvíľu trvalo, tak The King's Man ma až tak veľmi nebavil. Film ako taký nie je zlý, Matthew Vaughn nie je schopný natočiť zlý film, no myslím si, že bez jeho dávky energie či zábavnosti ktorú dodáva každému jeho projektu, výsledok by bol ďaleko nudnejší a nevyrazenejší. Tie dve hodiny sa ťahajú, niektoré scény sú až príliš čudné, mix historickej reality a fantázie ma častokrát zo sledovania vytiahlo keďže môj mozog sa radšej snažil spomenúť na hodiny dejepisu (čo bolo márne teraz rovnako ako aj pätnásť rokov dozadu). Akcia však bavila, ako aj cast, ktorý bol samé prekvapenie pre mňa, keďže v tom trailery čo som videl minimálne 50x v kine bolo vidieť len päť postáv - jedná z nich stvárnená Gemmou Arterton ktorú milujem od nepamäti, a tá Láska sa tu len prehĺbila, snipela ma presne do srdca zas a znovu 🥰 The King's Man je solídnym filmom na jedno pozretie, no úprimne poviem, ak by som ho pozeral doma tak by som pauzoval neúrekom a venoval sa iným veciam, či občas prispal.

Muzikál či originálny film som nevidel, mnohé piesne poznám no nikdy nepatrili k mojim najobľúbenejším čo sa žánru týka, a do kina som vkročil len s vedomým že trailer vyzeral úžasne, a filmový Boh Steven Spielberg je režisérom - a že tým režisérskym Bohom vskutku je. Dovolím si tvrdiť, že čo sa filmov roku 2021 týka, len Dune sa vyrovná technickým kvalitám, ktorými Spielbergov West Side Story prekypuje a srší, a táto Spielbergova verzia bude po mnohé roky aspoň v mojej pamäti niečím impozantným, absolútne prenádherným režisérskym flexom. Réžia od začiatku do konca je bravúrna, každá jedna scéna prekrásne natočená, nasnímaná, osvetlená, editovaná, ozvučená, tanečne choreografie plné energie a farieb, všetko podporené skvelými hereckými výkonmi, a ja by som sa veru nehneval ak by Spielberg točil po zvyšok svojej kariéry len muzikály. Avšak udelil som 3* čo rozhodne nezodpovedá tomu ako som ohúrený týmto filmom, a popravde, moje ohúrenie plynie len z technickej stránky. Príbeh Rómea a Júlie v NYC v '57 ma až tak nebavil. Popravde, nikdy som si ani len neprečítal o čom film je, vedel som len nejaké momenty, no nikdy ich nespojil dokopy, za čo sa teraz cítim vcelku hlúpo. No aj keď som nebol úplne ponorený do romantickej linky medzi Máriou a Tonym (a že s týmto som mal abnormálne množstvo problémov), príbeh mal mnoho elementov ktoré ma vo vákuu zaujímali, a nehovorím, že by som napísal lepší scenár, no mám mnoho nápadov, malých tweakov ktoré by aspoň mne dali spať, a ja by som si dokázal film užiť lepšie. Mojim hlavným problémov je vzťah Márie a Tonyho. Možno nie od začiatku, no one-two punch moment "odpustenia" a následný duet Márie a Anity, po tejto sekvencii ma WSS úplne stratil, ako aj môj akýkoľvek súcit s hlavnými postavami. Mladá láska je hlúpa, slepá, ružové okuliare, alebo akokoľvek to môže byť odôvodnené, no ja som v tom momente naplno zanevrel na naše hlavné postavy, čo bolo takmer nemysliteľné v mojich očiach keďže zbožňujem Rachel Zegler... no úprimne, na druhej strane, Elgort mi prišiel ako creep od začiatku vďaka obvineniam ktoré boli voči nemu vypovedané, a keď sa ukázal v telocvični, ten údajný predátor z neho len vyžaroval. Samozrejme tento bod príbehu, či problém s hercom sú vysoko subjektívne, no naozaj mi pokazili zážitok z tohto inak impozantného filmu, a cítim sa tak všelijako, moje pocity sú ako na horskej dráhe. To mi pripomenulo muzikál The Greatest Showman, v ktorom som nenávidel (mám pocit) väčšinu príbehu no bol som opantaný piesňami, choreografiou, a soundtrack počúvam dodnes, čo sa úprimne nestane pri WSS. Napriek tomu, že Steven Spielberg ma naproste ohúril, West Side Story bude filmom ktorý ma roztrhol na polovicu, vďaka príbehu, ktorý ma až tak neupútal a doslova sa mi sprotivil, a tie 2.5 hodiny boli zachránene len Spielbergovou brilantnosťou. Na záver len dodám, ako veľmi som sa zamiloval do Ariana DeBose, ktorá by mala byť nominovaná na všetky Best Supporting ocenenia!!!!!, a taktiež dúfam, že Mike Faist bude mať pred sebou žiarivú budúcnosť!

Šesť rokov vo vývoji, dva roky od oznámenia, desať minút od posledného záberu deviatej epizódy. Na Arcane som sa neskutočne tešil, a moje nadšenie pre túto sériu len vzrástlo, ako aj moja láska k tomuto svetu. League of Legends hrám on & off od samého počiatku, a lore tejto hry ma vždy fascinovalo, obzvlášť od momentu kedy Riot rebootol celé lore, a Runeterra tak dostala nový život. Tvorcovia Arcane zobrali túto bohatú zásobu charakterov, lokalít, príbehov, a zostavili deväťdielny príbeh, ktorý ma naproste dorazil v tom najlepšom zmysle slova. Arcane svojim všetkým nastavil nový štandard pre západný svet čo sa týka animácie, a ukázal že komplexné príbehy pre dospelých môžu byť odrozprávané v animovanom médiu, ak čas a financie sú dopriané (čoho je taktiež dôkazom Invincible, ktorý sme mohli sledovať skoršie v tomto roku). Trvalo mi dlhšie než som si prial sadnúť si a sledovať túto show, no vidieť tú neskutočne pozitívnu odozvu úplne všade od Twitteru až tu na CSFD, moje srdce plesalo; a aj napriek tým reakciám, záberom, citátom, a pár spojlerom, ani tak som nebol pripravený na to čo Riot Games & Fortiche Production vykúzlili. Najprv poviem, že rating show bol neočakávaný, a bol som prekvapený násilím, krvou, nadávaním, či tým nesktočne sexy feelom ktorý show mala, keďže som si myslel, že seriál bude viac zameraný pre všetky vekové kategórie a nie tú staršiu a dospelejšiu - naozaj príjemné a uchvacujúce prekvapenie. Príbeh je brilantný, charaktery sú skvelé, mnohokrát som jasal nadšením či ronil slzy smútku... a tie slzy taktiež padli počas tejto bitky (spoiler!) v siedmej epizóde, nielen kvôli tomu momentu na konci, ale od začiatku lebo tá animácia je tak nádherná a živá a svieža a naproste mindblowing - Arcane je pre animované seriály to čo je Spiderverse pre animované filmy - nový stupeň, benchmark, ku ktorému treba mieriť, o ktorý treba usilovať. Na animácii sa nešetrilo, a show vyzerá neskutočne od začiatku až do konca s miliónom prekrásnych záberov a momentov. Soundtrack je taktiež peckový s piesňami, ktoré som počúval asi týždeň, no v kontexte show vyzneli ešte lepšie, obzvlášť tá záverečná! Ako som spomenul, postavy sú skvelé. Či už sa jedná o tie nové, či tie ktoré som hral v hre, každá jedna je brilantne napísaná, pamätihodná, s momentmi nečakanými, milými a vrúcnymi, smutnými, zlostnými, akčnými, prefíkanými, či tými rozkošnými (čo bolo vždy keď odznelo slovo "cupcake" 🥰), a ja som si ich všetkých zamiloval bez ohľadu na to či boli zlé, dobré alebo niekde medzi. Ďalšia vec hodná chváli je to ako tvorcovia dokázali odprezentovať tento svet, tieto postavy tak aby zaujal bežného diváka a odmenil tých ktorý hrali League of Legends. Možno normálny divák bude odzbrojený v momente kedy dva charaktery spoja sily lebo sledujú skvelú akčnú sekvenciu, no ja sledujem môj main kick ass so schopnosťami, ktoré som preklikával naprieč stovkami zápasov a ja som bol naproste zamilovaný do toho ako to vyzeralo na obrazovke, ako tieto schopnosti boli animované a implementované do "reálneho" sveta (čo platí pre všetky charaktery ktoré sú v seriáli a dostupné v hre). Easter eggs v Arcane sú príjemným pôžitkom, ako aj prekliatím lebo po týchto deviatich epizódach chcem ešte viacej z tohto sveta a čakať do minimálne do roku 2023 bude ťažké. Ako vždy, niekto na Twitteri napísal moje pocity v kratšej verzii, tak ak niekto chce tl;dr, a ja len dodám, že nájsť zamilovanie v niečom čo som už miloval, je prekrásny pocit ❤️

Jonathan Larson je legendou, a Lin-Manuel Miranda mu svojim režisérskym debutom dal prekrásnu poctu, ako aj Broadwayu a muzikálom ako takým - Sunday bol pre muzikálových fanúšikov to čo bol "Avengers... assemble" pre fanúšikov MCU, a mám pocit, že to nepreháňam ani v najmenšom. Andrew Garfield je skvelý ako JL, a naproste ma uchvátil jeho stvárnením, a všetky nominácie budú naplno zaslúžené; Robin de Jesus vo vedľajšej úlohe takisto skvelý, a to ako ma zaujal v minuloročnom The Boys in the Band, tak aj tento rok pokračuje, a ja stávam veľkým fanúšikom. Tick, Tick... Boom! je filmom o nádejach, snoch a ich realizácii, o tej neľahkej ceste na ktorú sa mnohý tvorcovia vydajú, ako aj mnohokrát pokrútených ideáloch či prioritách, je o láske, sklamaní, živote, smrti, existenciálnych krízach, o radosti a smútku, o priateľstve, o tom čo v živote záleží - mnohé sa ma dotýka priamo, pohladí pri srdci, ako aj zasmúti. Aj napriek tomu, že mi niečo málo chýbalo, možno tá správna nálada, tak sa k filmu určite s radosťou vrátim, určite k tej spomínanej scéne Sunday, a piesne mi budú v hlave víriť po veľmi dlhú dobu... no nateraz 4.5*