nascendi

Směšné lásky sú trofejným kusom v mojej knižnici a pri ich sfilmovaní dopadli lepšie, ako napríklad diela Hrabala, či Párala. Nikdo se nebude smát nie je žiadnou výnimkou. Film organicky zapadol do novej vlny, ktorú začínajúci Hynek Bočan obohatil o vkusnú komédiu, kde chvíľami cítime Kafku a chvíľami máme nepríjemný pocit z toho, že sa niečo podobné deje doteraz, iba sofistikovanejšie. Preto je film nadčasový aj keď je reáliami zasadený do konkrétnej doby. Výrazová plochosť Jana Káčera je v kontraste so snaživým neschopákom, ktorého vynikajúco stvárnil Josef Chvalina. Niektoré epizódy trvali dlhšie alebo dokonca pôsobili rušivo, ale celok považujem za mimoriadny film, ktorý nezostarol.

Prekvapujúco dobrý netypický western ešte z roku 1968, keď sa nakrúcali westerny iného razenia. Skvelé herecké výkony, temná atmosféra, výborná kamera využívajúca atraktívne prostredie a postupy známe z Leoneho filmov a hudba, ktorej autora nie je ani potrebné uvádzať v titulkoch. Napriek tomu mi niektoré scény bránia dať plný počet hviezdičiek Ale aj napriek tomu považujem za škodu, že je tento western neprávom málo známy.

Bez mučenia priznávam, že úvodné tri štvrtiny filmu som spätne ocenil až po jeho skončení. Samozrejme, že aj tieto priniesli skvelé herecké výkony, pokojnú, idylickú slnkom presvietenú atmosféru podporenú výbornou kamerou a aj náznaky záverečnej drámy. Diváka upokojí, že film okrem úvodnej tankovej scény, ktorá naznačí absurdnosť systému, ktorý v mene nejakých ideí je schopný a ochotný ísť proti vlastným ľuďom, systému, v ktorom ani hrdina občianskej vojny nemá vyhrané, vníma iba okrajovo temný podtext Miťovej návštevy. Ale práve od naznačeného účelu jeho príchodu začína mať film stupňované tempo a tušenú osudovosť podobnú antickým drámam. Plný počet hviezdičiek by som bol ochotný dať iba ak by pri záverečnom strihu 15 - 20 minút skončilo v koši.

Bol som primerane zvedavý, ako na mňa zapôsobí film, ktorý som videl pred vyše dvadsiatimi rokmi. A nesklamal ma. U filmov tohto typu ma príliš nezaujíma, že Dian Fossey bola ešte posadnutejšia, nesympatickejšia a bezohľadnejšia, ako jej postava vynikajúco stvárnená Sigourney Weaver. Z hľadiska obsahu a posolstva tohto filmu by si mal každý uvedomiť, že ak budú impotenti prahnúť po prášku z rohu nosorožca, snobi po sedačke zo slonej nohy a ozdobných predmetov z ich klov, a absolútni idioti po popolníkoch z gorilích rúk, tak za nejaký čas bude Afrika bez zvierat a naďalej plná vyhladovených detí a vzájomne sa vyvražďujúcich kmeňov. Gorily a ostatné zvieratá,zmiznú, aby mali černošťatá na chvíľu plnšie brušká. O čo bude potom ľudská rasa, ktorá sa honosí humanitnými ideálmi, spokojnejšia a šťastnejšia? Z filmového hľadiska uznávam, že film mohol, byť o čosi kratší (možno o časť romániku Diany a fotografa), ale aj pri zvolenej stopáži som sa nenudil. A zábery Sigourney Weaver s gorilami si zaslúžia maximálne uznanie, lebo živé zvieratá sú inou kávou, ako slintajúci votrelec z plastu.

Tichá radosť je po Obrazoch starého sveta a Ružových snoch tretím, mnou hodnoteným, filmom Dušana Hanáka. A tretím so štyrmi hviezdičkami, čo je na slovenské pomery výnimočné. Relatívne pomaly plynúci film o vzájomne sa prelínajúcich osudoch je naplnený krehkou krásou, nenaplnenými túžbami, ale aj primitívnou hrubosťou a zákernosťami. Dušan Hanák, podobne ako napr. Ingmar Bergman, rozumie ženám lepšie ako mužom a ich radosti a strasti dokáže veľmi citlivo vyjadriť. Cením si, že vo filme nevystupujú čierno-biele, jednoznačné postavy, ale ľudia, akí nás obklopujú v reálnom živote. Aj preto štyri hviezdičky, lebo porovnateľne kvalitných slovenských filmov je žalostne málo.

Krstný otec III je iný, ako predchádzajúce dve časti. Pri jej prvom sledovaní som mal pocit, ako pri čítaní Troch mušketierov po 20 rokoch. Opätovne je to veľmi zručne nakrútený film so skvelým hereckým obsadením. Samozrejme, že chýbajú hviezdy ako Brando alebo De Niro a ich štafetu nesie iba A Pacino, i keď vierohodnosť jeho postavy utrpela odklonom od prvých dvoch častí. V mafii sa neodchádza do dôchodku a preto je leitmotív filmu zrejmý od začiatku. Štyri hviezdičky namiesto obligátnych piatich dávam iba pre relatívnu zdĺhavosť filmu, čím chcem vyjadriť, že prvé dve časti trilógie majú dlhšiu stopáž a napriek tomu som ju vnímal bezproblémovo.

Ani po 30 rokoch od vzniku nestratil Terminátor svoju príťažlivosť. Pri včerajšom sledovaní som mohol obdivovať s akou precíznosťou namiešal James Cameron všetky ingrediencie do diela, ktoré bolo vo svojom žánri prelomové, úspešné a dlho neprekonané. Mne osobne trochu prekážalo množstvo mŕtvol, ktoré produkoval terminátor. Ale to iba v čase, keď som videl film premiérovo. V súčasnosti mám obavu, že porovnateľné množstvo mŕtvol sa bude vyskytovať aj vo Večerníčkoch.

Aktuálne štyri hviezdičky dávam Modernej dobe takmer so sebazaprením. Je to nepochybne mimoriadny film, ale dosť zostarol a v niektorých chvíľach mi pripomínal zvetralé pivo. Gagy nepôsobili, ako prirodzená súčasť deja, ale ako vsadená dekorácia. Nábeh na ne bol pomalý a tak som počas sledovania mal občas dlhú chvíľu. Ale napriek všetkým možným výhradám tam bolo množstvo neprehliadnuteľných veľkých epizód, tradične dobre zahraných a nezabudnuteľných. Málokedy a málokomu sa podarí taký záverečný filmový obraz, ako Chaplinovi v tomto filme.

Jednotlivé diely Columbovskej série sú spravidla zaujímavé a niekedy i napínavé. Jedinou ich systémovou slabinou je stereotypnosť postavy a jej konania. Tento diel ma zaujal práve preto, že sa vymyká z klasickej schémy a prináša niečo, s čím som sa u ostatných dielov stretol iba výnimočne. A tak som dal štyri hviezdičky originálnemu nápadu a prehliadol drobné nedostatky, ktoré tam ostali.

Stala sa mi neuveriteľná vec. Pri opakovanom sledovaní (po desiatkach rokov) som zistil, že tento slávny Chaplinov film ma nebaví tak, ako som očakával. A stálo ho to hviezdičku. Problém nebol v kvalite gagov. Tie sú aj po 90 rokoch fantastické a funkčné. Len tie nábehy na gagy sa mi teraz zdali zbytočne dlhé, ako keby mali mať aj didaktický význam pre menej chápavých divákov ("Pozor, teraz to príde"). Neviem, ako vyznieva nahovorená verzia z roku 1942, ja som videl a hodnotil iba pôvodnú otitulkovanú verziu. A po tej druhej ani netúžim. Už mám niekoľko nepríjemných skúseností s kolorovanými čiernobielymi filmami, nepotrebujem ďalšie negatívne zážitky.