nascendi

Jirotkov Saturnin je pre časť čitateľskej obce ikonickým dielom, na ktoré nedajú dopustiť. Tiež som vlastnil túto knihu, ale poslal som ju k vnímavejším čitateľom. Film som už videl a nezaujal ma. I keď viem, že je hlúposť očakávať rozdielne výsledky pri identických činnostiach, dal som filmu ešte jednu šancu. A vyšlo to. Sledoval som film v správnom rozpoložení mysle, bez predsudkov a bol z toho neutrálny zážitok. Plne chápem milovníkov prvorepublikovej atmosféry, košatých sentencií a dialógov a humoru blízkemu tomu z ostrovov. Rovnako dúfam, že každý z nich pochopí, že rovnaký vkus je nemožný a súčasne nežiaduci.

Zo štyroch verzií tohto vďačného námetu som videl dve (s Barbrou Streisand a túto). Nemám najmenšie pochybnosti o tom, že táto verzia i vďaka Lady Gaga je o hviezdičku lepšia, i keď verziu s Barbrou som ani nehodnotil. Nejde podľa mňa o žiaden mimoriadny film, ale dobre sa naň pozerá a pri reálnych očakávaniach môže byť divák spokojný tak, ako som bol spokojný ja.

Mimoriadny, zvláštny a originálny film, v ktorom bolo všetko namiešané tak, že som neuvažoval, či tomu veriť, neveriť alebo sa aspoň zamýšľať a iba som to sledoval. A bol to dobrý zážitok. Veď mudrovať na danú tému môžem kedykoľvek. Okrem Michaela Pitta som nikoho nepoznal a nepociťoval som to ako nevýhodu. V prvej časti boli ojedinelé dramatické situácie, v druhej stúpalo napätie, ako keby šlo o detektívku. Vždy som rád, keď môžem niekoľkým po sebe sledovaným filmom dať slušné hodnotenie.

Zaujímavý film mapujúci poslednú etapu života Giordana Bruna. Nebolo možné zobraziť vývoj jeho osobnosti a názorov a namiesto toho bol ponúknutý mechanizmus uplatňovania moci cirkvi. Cirkev, ako aj každá iná totalita sa panicky obáva, každého odklonu od jej dogiem. Preto Brunova otázka: "Kto im dal právo zabíjať" končí sklamaním: "Aká prehra, žiadať reformy od tých, ktorí majú moc". Ja si v spojitosti s Giordanom Brunom kladiem otázku, ako by sa vyvíjal svet, ak by sa všetci správali ako Galileo Galilei a po odvolaní a zapretí svojich myšlienok si pre seba mumlali: "Eppur si muove".

Pokiaľ si pamätám, tak do hodiny a minúty išlo o slabučký film s Tarantinovským tliachaním a nezmyselným zabíjaním s množstvom krvi. Potom sa však v mexickom bare jedna tanečnica zmenila a ja som onedlho zmenil ON na OFF. Nič viac sa s tým robiť nedalo. Je zaujímavé, že ako Bombardovanie, ktoré som si pozrel predtým, tak aj tento paškvil sú rovnako ohodnotené 75 %. Jeden by neveril.

Zaujímavý a silný film. Silný nielen preto, že sa niečo podobné deje aj v súčasnosti a extrémne blízko nás, ale aj vo všeobecnosti. Ťažko na človeka dolieha, keď sa ubližuje ženám a osobitne deťom. V súčasných vojnách sú útočníci a obete ďaleko od seba a tí chlapci v lietadlách si možno ani neuvedomovali, čo môžu spôsobiť. To ich viny samozrejme nezbavuje. Film mal úžasný rytmus a silné napätie od trochu popisného a aj rozháraného začiatku do úžasného finále, ktoré bolo mimoriadne nielen z filmárskeho, ale aj z odborného hľadiska. Len tak mimochodom som si uvedomil, že tie bledé zaprášené tváre detí mi evokovali ľudí utekajúcich z dvojičiek.

Som síce rád, že aj tento film si našiel vďačných divákov, ale ja k nim nebudem patriť ani náhodou. Nenašiel som pre to jediný dôvod práve tak, ako som nenašiel jediný dôvod, aby som písal niečo ďalšie.

Dnešný výber filmov sa mi nepodaril. Táto, údajne romantická komédia, ma nerozhnevala, iba som stále premýšľal, prečo na ňu pozerám, aj keď ma ani po hodine nedokázalo nič zaujať. Viackrát som už spomenul, že romantické filmy to majú u mňa ťažké, pretože im musím veriť. A v tomto filme môžem veriť asi iba titulkom. A pritom som dúfal, že sa o pôvodnej myšlienke, že dlhodobé kamarátstva z detstva málokedy prerastú do lásky v neskoršom veku, dočkám solídneho príbehu.

Pri tomto neuveriteľne hlúpom a príliš americkom filme som sa nezamýšľal nad množstvom ocenení, ktoré získal, ani nad hodnoteniami väčšiny mojich sledovaných užívateľov, ale nad tým, či tie dve hviezdičky nie sú mojej dobrosrdečnosti a nekonfliktnosti. Pri filmoch z Ázie mám často pocit vzájomnej odlišnosti našich kultúr. A pri tomto filme takisto.

Dobre vymyslený a dobre zahraný film, ktorý som napriek niekoľkým úsmevným situáciám vnímal, ako drámu. Ako drámu troch ľudí, ktorí napriek tomu, že rozprávajú jazykom, ktorému ostatní nerozumejú, nestále rozprávajú a snažia sa byť chápaní. Film nestráca tempo a nebyť toho šamanisticko-mystického prílepku, koketoval by som s plným hodnotením. V čase prebiehajúcej "špeciálnej operácie" som ocenil, ako ruský režisér stvárnil myšlienkový svet ruského dôstojníka, ktorý korešponduje so správaním sa inváznych vojsk na Ukrajine. A som rád, že si to všimol aj Maq.