Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Krimi
  • Akční
  • Dobrodružný

Recenze (3 656)

plakát

Kouř (1990) 

S produkciou aktérov divadla Sklep sa stretávam iba veľmi sporadicky a vôbec mi to nie je ľúto. Ich humor je mi pomerne cudzí a som ho schopný akceptovať iba čiastočne. Aj preto ma film Kouř oslovil iba veľmi potichu.

plakát

Smrt v Benátkách (1971) 

Smrť v Benátkach je vysoko hodnotený, obdivovaný aj často citovaný film. Mal by sa mi páčiť. A nepáčil. Takmer som sa pri ňom unudil. Pritom Viscontiho diela ma naučili trpezlivosti pri sledovaní, lebo on akčnosťou a dejom neplytvá. Ale Smrť v Benátkach prekonala moje zlé obavy. V každom prípade som rád, ako je dosť tých, ktorí v nej hľadali a našli to, čo spĺňalo ich očakávania.

plakát

Rychle a zběsile (2001) 

Opätovne ide o tematiku, ktorá je mi na míle vzdialená. Ale nedá sa nič robiť. Samci majú súboje, reálne, či iba symbolické, vo svojej génovej výbave, takže sa niet čomu čudovať, ak využívajú každú príležitosť na súperenie. Mne je to napriek typu vzdelania cudzie a tak osamelá hviezdička vyjadruje môj postoj k predvádzaniu sa súperiacich samcov pred obdivujúcimi samičkami.

plakát

Karlík a továrna na čokoládu (2005) 

Uvedomujem si, že v tomto prípade pôjde síce nie proti všetkým, ale proti významnej väčšine užívateľov ČSFD. Tima Burtona považujem za tvorivého blázna, Johnny Depp nepatrí ani zďaleka k mojim obľúbeným hercom a tá čudná rozprávka je v protiklade s mojim kultúrnym zázemím. Ale tolerujem akékoľvek odlišné názory a chcem za to iba reciprocitu.

plakát

Den nezávislosti (1996) odpad!

Deň nezávislosti je koncentrátom toho, čo ma na filmových sci fi a katastrofických filmoch odpudzuje. Tu je to ešte umocnené idiotskou tézou, že Amerika je naj ... a najväčšie hrozby dokáže zlikvidovať výnimočný jedinec. Katastrofa (filmová) je dovŕšená a mne ostáva iba vysvetliť, že tá malá odobraná hviezdička bola za filmové triky. Už nie je. Hodnotím filmy a nie triky.

plakát

Prstýnek (1944) 

Aj keď Frič nakrútil Pytlákovou schovanku ako kritiku gýča, nevyhol sa nakrúteniu Prstýnka, ktorý má ku gýču nebezpečne blízko. Málo zaslúžená obľuba tohto filmu spočíva v jeho ľahkej stráviteľnosti a dobrom pocite po odchode z kina, čo v časoch Protektorátu nebolo tak málo. Ako som napísal inde, Limonádového Joea časť divákov považuje za mierne prehnaný western. Podobná časť divákov môže považovať Prstýnek za romantický film.

plakát

Přerušená píseň (1960) 

Takto nejako to dopadne, ak je cieľom nakrútiť film, v ktorom by bol  zvýraznený socialistický internacionalizmus, snaha pridávať k nekonečnému radu filmov s problematikou druhej svetovej vojny a hrdinstva sovietskych vojakov ďalší. Romantická dejová linka má iba rozriediť ten ťažko znesiteľný ideový pátos, ktorým je pretkaný celý film.

plakát

Franco Zeffirelli – portrét (2018) (TV film) 

Mimoriadne vydarený film o režisérovi, ku ktorému som vyjadril obdiv v komentároch k jeho filmom. Vždy ma u dokumentárnych životopisných filmov poteší, keď ich režisér pracuje s prijateľnou koncepciou a dodržuje proporcie. To sa podarilo a som rád, že som sa o tomto výnimočnom režisérovi dozvedel aj to, čo bolo doteraz pre mňa skryté. A tiež ma navnadilo na zhliadnutie dvoch troch ďalších filmov, ktoré by mohli mať u mňa šancu na dobrý dojem.

plakát

Salvatore Giuliano (1961) 

Tento film som videl pred takmer 60 rokmi a nedávno som si pozrel niektoré epizódy z neho, aby som sám sebe potvrdil, že pocit priemernosti je správny. Nie je to prvý, ani posledný film o osudoch rozporuplnej postavy, ktorá je pre jedných banditom a pre druhých revolucionárom. Niečo, ako náš Jánošík. Podstatné je, že ani samotná postava a ani film podľa jej osudov neprekračujú národný rámec a nemajú čo ponúknuť zahraničným divákom. Mne napríklad iba spomienku na dávne časy.

plakát

Třináct dní (2000) 

Pamätám si na nefalšované napätie, ktoré sme ako študenti priemyslovky zažívali pri sledovaní času, v ktorom malo vypršať ultimátum. Preto som sa na tento film tešil. Bohužiaľ opätovne som ma pocit nevyužitej príležitosti. Za najväčšiu chybu považujem chýbajúcu atmosféru. To, že svet sa ocitol na pokraji jadrovej katastrofy, bolo z filmu cítiť iba sporadicky. Rovnako sa mi nepozdávalo centralizované postavenie prezidentovho poradcu stvárneného spoluproducentom filmu Kevinom Costnerom. Dobre bolo ukázané, aké nebezpečenstvo pri rozhodovaní o otázkach bytia a nebytia má generalita a admiralita trasúca sa na možnosť stlačiť si gombík  a zahrať si ruskú ruletu s plným zásobníkom v nádeji, že to dobre dopadne.