nascendi

Pokiaľ si pamätám, bol tento film premietaný v rámci prvého ročníka brnenského Flmfóra v roku 1963. Zohnať lístok bol dosť problém napriek vysokej cene 50.- Kčs. Ale tieto obrázkové dejiny Ameriky premietané na širokouhlom formáte vzbudzovali úžas u divákov zvyknutých na rozorávanie celiny, odpich vysokej pece a hrdinských vojakov porážajúcich hitlerovcov. Po polstoročí už tento film nemá čím prekvapiť, nanajvýš zaujme neobvyklou koncentráciou známych hercov, z ktorých však len máloktorý dostal viac priestoru na prezentáciu svojej postavy. Ale aj to spolu s gigantickým rozpočtom stačilo na pootvorenie úst pri premietaní. Vtedy.

Chápem, že čínska kultúra je výrazne odlišná od európskej, ale aj tak by sa patrilo, aby sa nakrúcali filmy, ktoré vyhovujú mentalite a intelektu kuliov, pretože tí už v Číne ani nie sú. Nechápem ale, prečo som pri prvom zhliadnutí tohto, údajne úspešného filmu, siahol po troch hviezdičkách. To sa však ľahko dalo opraviť a už nechcem o tomto filme ani počuť, nieto ho dopozerať do konca.

Malá časť z opakovane prezeraných a nekomentovaných filmov, hodnotených troma hviezdičkami, ma príjemne prekvapí. Patrí medzi ne aj Iluzionista. Nebudem sa rozplývať nad podobou Prahy a Viedne, nad krásou Jessicy Biel a nebudem ani dumať nad tajomstvom predvádzaných kúziel. Mne k spokojnosti úplne postačuje pokojný, ničím nerušený rytmus plynutia filmu, v ktorom všetko malo svoje miesto a aj keď pointa nebola nijako ohromujúca novo pridelené štyri hviezdičky sú pravé ako plody vykúzleného pomarančovníka.

Ani sa príliš nečudujem, že film patrí do trojstovky najobľúbenejších. Tvári sa to ako sci-fi príbeh, neohrození americkí vojaci opakovane štrkocú závermi svojich gumipušiek, otvárajú sa pyramídy i srdce domorodej dievčiny a na konci sa spoja domorodí proletári celého sveta, aby zvrhli vládcov. Úžasnejšie, ako fantázia tvorcov môže byť iba rozpočet, ktorý si netrúfam ani približne odhadnúť. Najhoršie na filme bolo, že úžas, ktorý sa ma pri niektorých scénach zmocňoval, bol úžasom nad nekompetentnosťou tvorcov, ktorí prehajdákali veľké peniaze na vytvorenie tohto paškvilu.

Film som videl pomerne dávno a je jedným z filmov, ktoré si zapamätáte, aj keď nejde o žiadne veľdielo. Naša pamäť funguje so značnou mierou autonómnosti. Dnes som si film pozrel opakovane a môj názor, že ide o mierne nadpriemernú snímku o Amerike a jej dvoch svetoch - skutočnom a mediálnom. A ten mediálny stále viac dominuje nad skutočným, o ktorý už má málokto záujem, lebo nie je dosť sexy. Každý, kto sa niekedy pokúšal verne zobraziť bežný život sa pri sledovaní výsledku nestačil dostatočne čudovať nad tým, koľko je tam vaty a nudy. Takže tento film bol pomerne pravdivý, aj keď iba pomerne, aby bol v konečnom výsledku sexy.

Iba výnimočne mám taký pocit, ako pri tomto filme. Uznávam, že trojica hercov bola uveriteľná, hudba vydarená, režisér sa pokúšal o akúsi inovatívnosť v skladbe filmu, takže objektívne nemám filmu veľmi čo vyčítať. Veď ani nevyčítam. Problém však je, že ma absolútne nezaujal. Dopozeral som ho poctivo bez rýchloposunu do konca. A nič. Takže ani komentár nič. Veď ako sa dá písať o tom, čo preletí okolo vás a nezanechá ani najmenšiu stopu?

Aby som neurazil tú armádu nostalgikov nachádzajúcu potešenie pri sledovaní prvorepublikových a protektorátnych filmov ponechávam pôvodné hodnotenie a opätovne vyjadrujem ľútosť nad tým, že v ČSFD nie je zavedené desaťbodové hodnotenie. Komentovať nie je čo, film sa ničím nevymyká z filmovej produkcie tej doby.

Na Slovensku je celkom slušne rozbehnutá plagiátorská tradícia, takže mám na čo nadviazať. Moja diplomovka je úplne v poriadku, ale ak by som písal komentár k tomuto, kedysi tolerovanému filmu, príliš by sa podobal na komentár Radiqa. Takže bude jednoduchšie, odkázať na jeho komentár, ktorý až na nejaké drobnosti vyjadruje aj moje dojmy z filmu.

Ani to, že Paul Newman je mojim najobľúbenejším hercom, nemôže byť dôvodom, aby som tento film považoval za viac ako slabo nadpriemerný. Bol predovšetkým neskutočne dlhý, skôr zdĺhavý, pretože vo filmoch z tej doby sa stále chodilo, jazdilo a keď sa k tomu pridali občasné dialógy, tak už pomaly neostávalo ani miesto na nejaký dej. Chvíľami mi tiež pripomenul detektívky s Philom Marlowom, ale boli to iba vonkajšie znaky. Tiež mi prekážala nadmerná zaľudnenosť filmu a vzťahy medzi jednotlivými postavami, takže som to v poslednej tretine vzdal a prestal sa trápiť kto s kým, čo a prečo. Ostávajú tri hviezdičky a som rád, že Paul Newman má množstvo omnoho lepších filmov, ako bol tento.

Američania majú Vietnam, Francúzi Alžír. Videl som množstvo filmov o Vietname, ale iba jeden o Alžírsku (Bitva o Alžír). A práve pre Bitvu o Alžír nedokážem pridať tomuto filmu štvrtú hviezdičku. Nejde ani o zidealizovanie postavy mladého komunistu, to je iba akási daň ľavicovému ladeniu Francúzska v tých časoch. Najviac mi prekážalo, že takmer všetko, čo som v tomto filme videl, som už videl v niekoľkých predchádzajúcich filmoch. A aj keď v ňom nebolo veľa zjavných nedostatkov myslím si, že na zaradenie filmu medzi mimoriadne počiny je treba aby niečím prispel do filmovej histórie, aby odhalil niečo predtým nevidené. A toho som sa nedočkal.