nascendi

Poklad na Sierra Madre je jednou z troch Travenových kníh, ktoré sú v mojej knižnici. Uplynulo veľa rokov, než som sa dostal k možnosti vidieť film nakrútený podľa nej opakovane. Neviem prečo ho označujú za western, keď iba hudba znela z času na čas westernovo. Je to plnokrvná dráma o životných hodnotách. Miestami naivná, ale s dostatočnou výpovednou hodnotou, ktorá mi pripomenula Stroheimovu Chamtivosť. Autentické prostredie, vynikajúce herecké výkony, gradujúce napätie mi aj po rokoch pripravili podobný zážitok, aký som mal pri jeho prvom zhliadnutí. O zmene päťhviezdičkového hodnotenia vôbec neuvažujem a na prípadné vyradenie z Top 100 je vždy dosť času a málo adeptov.

Shakespearov Hamlet je klasika, ktorú by mal každý rozhľadený človek poznať aj za cenu, že všetko v nej ukryté nepochopí. A ten, ktorý sa nedostal do divadla alebo si Hamleta neprečítal má možnosť si vybrať z viacerých adaptácií. Ja som zatiaľ videl Branaghovu verziu, ale napriek spokojnosti s ňou tvrdím, že klasiku je potrebné poňať klasickým spôsobom. Žiadne experimenty Shakespearovo dielo nevylepšia. Stačí to zinscenovať a zahrať tak, aby sa majster v hrobe neobracal. Myslím, že Laurencovi Olivierovi sa to podarilo, i keď samozrejme každý, kto bude veľmi túžiť odhaľovať najrôznejšie nedostatky, ich tam nájde. Tiež som nebol spokojný na sto percent, ale spokojný som bol určite.

Už od úvodných titulkov mi bolo jasné, že to nebude film pre mňa. A ani nebol. Zúfalo som dve hodiny hľadal niečo, čo by som už niekedy predtým vo filmoch podobného typu nevidel. Nenašiel som. Medzitým som sa snažil odhadnúť, či ázijské vyvražďovačky sú surovejšie a vynaliezavejšie, ako tie európske a americké a ako je to so sentimentom v nich. Zakrátko ma hľadanie diferencií prestalo baviť a potešilo ma iba to, že všetko dobre dopadlo. Tak to má byť v dobrom filme. Veď som sa aj za ten zážitok odvďačil celými dvoma hviezdičkami.

Dlho a bezdôvodne som odkladal pozretie si tohto filmu. Aj keď nevyvolal vo mne jednoznačné nadšenie, považujem ho za vydarený a zaujímavý film. K jeho prednostiam patrí udalosťami preplnený dej a výborné herecké výkony. Za slabiny považujem občasnú menšiu zrozumiteľnosť a rozbiehanie sa dejových línií, ktoré sa tak stávajú neuzavretými. Ale to všetko je viacmenej v pohode, lebo aj slabšie štyri hviezdičky sú platnými.

Mám rád francúzske filmy z doby, keď boli spolu s talianskymi jedinými, ktoré nám bolo umožnené vidieť. Aj tento film som už kedysi dávno videl, ale veľa som si z neho nepamätal. Ani dnešná repríza neprispela k tomu, aby som ho považoval za mimoriadny počin, na ktorý si rád spomeniem. Dej mi pripadal chudobný, výkony cyklistov boli na pousmiatie a ani vychvaľované výkony oboch predstaviteľov ma nenadchli. Takže aj keď je mi to ľúto, považujem film iba za mierne nadpriemerný.

Neľutujem, že som si pozrel inscenáciu o predsedovi protektorátnej vlády, generálovi Eliášovi, o ktorom som doteraz vedel iba že existoval. Inscenácia bola zaujímavá, herci dobre vybraní a pochopil som z nej, že historici mali a možno aj majú problém so zaradením osobnosti, akou bol gen. Eliáš do tých svojich škatuliek. Každý, s ktorého menom nie sú spojené výrazné hrdinské skutky je pre mudrlantov posudzujúcich z bezpečia svojej doby a funkcie činy a život iných podozrivý a je lepšie dať od neho ruky preč. Až po 70 rokoch sa udeľujú rady in memoriam a premiestňujú urny, lebo v súčasnosti už osobná dráma jedného generála nikoho netrápi.

Nemám v obľube relativizovanie hodnotení výrokmi "ale na tú dobu" alebo "na to, že ide o slovenský film". Kvalita sa musí presadiť bez barličiek akéhokoľvek druhu. A Bebjakovmu filmu sa to podarilo. Samozrejme, že to nie je film bez chýb a niekedy aj zásadných, ale obdobné chyby vidíme aj u zahraničných filmov a nikto to neospravedlňuje argumentami, aké som spomenul. Pre mňa je Čiara dôkazom pozitívneho trendu v slovenskej kinematografii a keď sa budú nakrúcať filmy bez zbytočných vulgarizmov, bez nefunkčnej nahoty a najmä bez balkánskeho kriku Kusturicovského typu, bude si môcť divák povedať, že videl dobrý film bez toho aby dodal, že "na slovenské pomery". Poznámka na záver: Naozaj nechápem, prečo ocenili zvuk vo filme. Pomerne často som mal problém porozumieť aj keď išlo o slovenčinu a slovenských hercov.

Romantické drámy to nemajú u mňa ľahké. Striehnem na každú faloš, každé klišé, každý odklon od reality a už pri Nedotknuteľných som mal nepríjemný pocit, že ide iba o zahrávanie sa s divákom a jeho manipuláciu. A tento film bol na tom ešte horšie. Keďže patrím k vymierajúcemu druhu divákov, ktorí ešte nevideli ani jednu epizódu Hry s trónmi, bola mi hlavná predstaviteľka nielen protivná, ale aj neznáma. Ale aj keby bola na jej mieste iná, tie nedostatky scenára a mizerné dialógy by nezachránila. A keď k tomu pripočítam hrozný slovenský dabing, tak iba moja ohľaduplnosť zachránila film pred dvoma hviezdičkami, ktoré by mu slušali viac, pretože ho považujem nielen za nepodarený, ale aj za škodlivý.

Je dobré mať vedomosti o historických udalostiach, ktoré rámcujú jeden úsek života Jana Masaryka. Ševčíkov film nie je výukový a pravdepodobne ani historicky presný. Ale to ma znepokojuje najmenej, pretože tolerujem autorskú licenciu na stvárnenie diela.Skôr ma znepokojuje prílišné riedenie príbehu nepodstatnými, banálnymi scénami, ktoré mu uberajú z výsledného účinku. Ten je dosahovaný predovšetkým úžasným výkonom Karla Rodena v hlavnej úlohe. Ale ani jeho výkon a ostatné klady filmu nie sú pre mňa dostatočným dôvodom na záplavu levov. Tá je pravdepodobným dôsledkom prenikania politiky, záujmov a vplyvov do umenia.

Tento film som už kedysi dávno videl, a to, že mi z neho v pamäti neostalo veľa, vypovedá aj o dojme, ktorý som si obnovil pri dnešnom sledovaní. Film má všetky znaky debutu. Je zmiešaninou zaujímavého námetu, vynikajúcej atmosféry vytváranej kombináciou nápaditej kamery a zvukov, napätia, ale tiež uťahanosti druhej časti filmu, keď už došli nápady a Mann sa začal správať veľmi nepravdepodobne. Aj keď prenasledovanie a ohrozovanie niekým, ktorého tvár, ani motív konania nepoznáte, nie je jednoduchým orieškom ani pre niekoho, kto nie je podpapučovým typom, akým bol Mann. Chváliť musím utajenie tváre a motívu konania vodiča kamiónu, ktoré dodáva filmu tajomný charakter a je podmienkou toho, aby divák nevnímal film ako napínavú naháňačku po arizonských cestách.