nascendi

Film, ktorého hodnota spočíva v opätovnom stretnutí s húževnatým Steve McQueenom, slizkým Robertom Vaughnom a krásnou Jacqueline Bisset. Strmé ulice San Francisca nemohli ostať nevyužité na efektnú naháňačku automobilov, ktoré už dnes nazývajú veteránmi. Inak sa v ňom veľa chodí a jazdí bez toho, aby sa divák počas hluchých miest mal nad čím zamýšľať. Jedine ak nad tým, ako si scenárista zjednodušoval svoju prácu. Dnešní mladíci sa budú asi čudovať, čo vlastne na tom filme príslušníci staršej generácie videli.

Veľká škoda, že nepoznám faktografiu skutočného príbehu. Tých niekoľko autentických výpovedí iba vykolíkovalo priestor, ale málo ozrejmilo motívy konania aktérov. Chýbal mi aspoň pokus o ukázanie podielu baptistickej cirkvi na tom, čo sa udialo. Chýbal mi aspoň pokus obete o vzdor, únik, oznámenie. Chvíľami som bol z tej pasivity nervózny, ako pri Funny Games. Myslím si, že filmové spracovanie mohlo byť oveľa lepšie (pohrávam sa s myšlienkou, ako by to nakrútil Michael Haneke). Spoliehať sa na silný príbeh a dobre vybraných hercov nestačí, i keď Catherine Keener bola úžasná.

Filmy Woodyho Allena nemám rád. Ich nadprodukcia, v ktorých je hlavnou postavou so všetkými svojimi mindrákmi, vyvoláva u mňa obranný reflex už pri titulkoch. Oprávnene som sa tešil na film, ktorý nie je pre Allena typický a hlavne v ňom nehrá. A opakované zhliadnutie ma utvrdilo v tom, že ide o vydarený film, v ktorom treba Woodymu pár drobností prehliadnuť a o dobrý dojem je postarané. Ide o hru, z ktorej už po prvých pár ťahoch dobrý hráč zistí, ako bude pokračovať a ako pravdepodobne skončí. Za bežných okolností by som siahol po troch hviezdičkách, ale obrúčkové deus ex machina je za ďalšiu.

Konečne sa mi podarilo získať a pozrieť si posledný nevidený film z Top Twenty ČSFD. Sledovanie takýchto filmov je poznačené veľkými a spravidla nenaplniteľnými očakávaniami. Gran Torino je, podľa mňa, vrcholom Eastwoodovej tvorby, i keď ho, paradoxne, nepovažujem za jeho najlepší film. Je extrapoláciou jeho dovtedajších postupov a myšlienkových schém. Eastwood režisér by nikde na svete nenašiel herca, ktorý by Walta zahral lepšie a presvedčivejšie ako Eastwood herec. Škoda len, že v tvorivom zápale niekoľkokrát prekročil mieru únosnosti a ponechal vo filme scény, ktoré neladia s obrazom síce zarputilého a mrzutého, ale súčasne aj starého, chorého a zoslabnutého vojnového veterána. Mohlo to byť za plný počet.

Vyčítať filmárovi ťah na Oscara je rovnako smiešne, ako vyčítať futbalistovi ťah na bránku. Ale to, rovnako ako zlomyseľné kritiky salónnych kritikov nechcem riešiť. A vlastne ani komentovať práve dopozeraný film. Veď čo už nové pridať k 330 komentárom? Chcem iba napísať, že po kvantách vrahov, narkomanov, deviantov, bláznov atď. pôsobí na mňa takýto film ako očistný kúpeľ, ktorý vždy rád absolvujem. Všetky hlášky poznám naspamäť, ale aj tak som sa pri dnešnej tretej repríze schuti zasmial na spontánnom Koljovom "Ježišmária" po Loukovom vysvetľovaní prečo vo Vydrej rieke už nie sú vydry. A hrdlo mi stislo, keď sa v závere odvrátil od matky a hľadal útočište u toho zmeneného starého mládenca.

Kachyňove filmy mám rád, ale tento som videl prvý krát. Nečudo, veď jeho názov evokuje úplne iný typ filmu, než akým je. Určite to nie je detský film a iba čiastočne film o deťoch. Je to film o batohoch, v ktorých si každý z nás nesie svoje radosti i starosti, stretáva iných batôžkárov, premýšľa, prečo jedni majú batohy veľké a iní miniatúrne, premýšľa aj o tom, či sa dá s tým niečo robiť a či to nebude na úkor iného. Nakoniec si všetci na chvíľu odložia batohy a doprajú čakajúcim deťom Mikuláša aj keď vedia, že už ráno si svoje batohy ponesú ďalej a niektorí aj inde. Do toho znie Hapkova hudba a Daniel Douda završuje svoj veľký herecký part bez toho, aby bol uvedený medzi hercami tohto filmu.

Opäť po dlhšom čase silný zážitok. Nenápadný film s čudným názvom a jedinou známou tvárou, ktorou je Kristin Scott Thomas. Herečka s kultivovaným, úsporným prejavom a tvárou, ktorou dokáže vyjadriť aj najmenšie hnutia mysli. A práve Kristin Scott Thomas je tou, ktorá "urobila" tento film. Nielen tým, že je v ňom hlavnou postavou a prirodzene sa okolo nej všetko točí, ale aj tým, že nasadila latku tak vysoko, že ostatní sa museli veľmi snažiť, aby nevyzerali ako sparringpartneri. Film je citlivo urobený, nič tam nezaškrípe, hudbu divák ani nevníma, pretože zapadla na svoje miesto a tak jediný problém, ktorý mám s týmto filmom, je neuveriteľná výška trestu za čin spáchaný v daných podmienkach.

Netušil som, že takýto film mohol vzniknúť za socializmu. Ťažko depresívny, beznádejný film s maličkým svetielkom na konci tunela i na konci filmu. Film, v ktorom Rudolf Hrušínský presvedčí aj dovtedy nepresvedčených, že bol najlepším českým hercom. Film, v ktorom Hana Hegerová dokázala, že ak by sa nestala vynikajúcou šansonierkou, nestratila by sa ani ako herečka. Film vynikajúco zrežírovaný a nasnímaný. Až s odstupom niekoľkých rokov mu pridávam štvrtú hviezdičku, pretože doterajšie tri boli skôr výrazom neúcty, než odozvy, ktorú vo mne vyvolal.

Až pri repríze som dokázal vychutnať tento smutný film o jednom dobrom rodákovi. Až teraz, poznajúc dej, som sa mohol kochať krásnymi obrazmi nasnímanými výborným kameramanom. Na filme je zreteľné, že ho Vojtěch Jasný nosil dlho v hlave. Potom využil krátke okno roku osemašesťdesiateho a preniesol ho z hlavy na celuloid. A celuloid neomylne putoval do trezorového vyhnanstva, pretože kazil obraz socialistickej potemkinovskej dediny. Niekto už spomenul, že napriek vzniku tohto zázraku v polčase vlády jednej strany, nikto ho doteraz nedokázal prekonať, aj keď komunisti sú už v menšine (?) a sú tolerantní (?) k zobrazovaniu histórie, pretože to nie oni. Nedokážem označiť niektorý z domácich film za najlepší, ale o zaradení rodákov do mojej Top 100 nemám najmenšie pochybnosti. I keď pri opakovanom zhliadnutí som z úcty k ostatným filmom musel jednu hviezdičku ubrať.

Ronina som videl viackrát a napriek tomu nechápem, čo proti nemu väčšina užívateľov má. Nejaké chyby v scenári? Nevýrazné výkony hlavných predstaviteľov? Neprezradený obsah kufríka? Nič z toho som neriešil a film som sledoval ako napínavý, dobre zahraný príbeh, v ktorom sa dosť strieľalo, rovnaký počet ľudí bol zlikvidovaný pri neskutočných automobilových naháňačkách, na Natašu bol tiež pekný pohľad, tak čo ešte všetci chcú? Tým, čo film hodnotili dobre som chcel prezradiť obsah kufríka, ale už som to zabudol.