Biopler

Nedajte sa opiť rožkom. Nejedná sa o žiadny filmový zázrak. Hoci názov by k tomu dielo mohol a mal dotlačiť. Film, ktorý baví sledovať kvôli Kurtovi Russellovi, ktorý si toho stratéga Brooksa švihol ozaj znamenite. Akurát neviem na kýho frasa sa takto ladená športová snímka až toľko venovala jeho žene. Ich vzťah zaberal koniec koncov dosť a nič podstatné pre hlavnú líniu nepriniesol. Akurát tak poznanie, že za úspešným mužom stojí žena. To by som žral, ale scenár ma mal o tom presvedčiť, nie kopec klišé a pátosu. Technicky ma film sklamal. Tak mizerný strih som dlho nevidel, či už to boli seknuté rozhovory trénera s hráčmi, alebo tlačovky pred zápasmi, na ktorých sme počuli jednu krátku otázku a strohú odpoveď. Scény zápasov a zábery z ľadu sa snažili o čo najväčšiu autenticitu, ale ak to vo výsledku vypáli tak neprehľadne, asi by som to viac premiešal aj zábermi kde by sme aj ozaj videli čo sa na tom ľade deje. Tak sme len v kuse dostávali nejakú akciu, rozumej bodycheck na mantinel, hrubé fauly, zábery na puk ako smeruje na hokejku a slabé strely, ktoré končili gólmi. Do toho mizerný mix zvuku, to je absolútny mínus, že počas zápasu striedavo počujeme i nepočujeme burácajúce obecenstvo, taktiež, že v rohu klziska počujeme z protiľahlej strany trénera zo striedačky ako si tam vylieva dušu a ako nebodaj inštruuje. Celé je to tak pozliepané ako pre 10ročných chlapcov. Príhovor pred zápasom so ZSSR mal byť niečím ako slávna motivačná reč Wallacea v Braveheart, malo to navnadiť protagonistov i diváka, no zhodnotil by som ju ako priemernú, sklamala ma však reakcia hráčov, akoby sa nič nestalo, žiadna odozva, išli na ten zápas ako posratí. No a potom predviedli zázrak. Film podľa skutočnej udalosti sa nevyhol zopár chybám, napr. vo výsledkoch, čo ja považujem za amaterizmus. I napriek vyššie zmienenému aspoň za 2* a to vďaka zobrazeniu Brooksovej taktiky či drilu, ktorý vštepoval mladíkom, aby obstáli proti monštre spoza železnej opony.

Carpenter ma pobavil už hneď v úvode ako napína strunu kým komando vtrhne do budovy, ako si vychutnáva chvíľu a ako sa sústredí na bossa skupiny v podaní celkom dobre padnúceho Woodsa. Nežeriem mu však bájku o 600-ročnom upírovi, ktorý by rád zrazu požil aj cez deň a nielen vyčíňal v noci. No a pomôcť mu má dokonca kardinál, nestačí len kňaz :) Pre mňa je to bájka čo zvládnem pozerať aj s jedným privretým okom po troch pivách. Ako to býva zvykom, od šlamastiky sa Carpi chráni celkom dobrým hudobným motívom, opäť z jeho dielne.

Veľmi dobrý slovenský film, ktorý dusnom v druhej polovici dáva zabrať protagonistom i divákovi. Páči sa mi ako Marko Škop nám vôbec neukazuje spoločenstvo Obrana, ktoré stojí za príčinou samovraždy jednej z postáv. Je to veľmi dobrý ťah, necháva na divákovi si domyslieť z rozprávaní ako to tam môže vyzerať. Tým, že je implicitný, vytvára postupné budovanie tajomna a tým pádom atmosféry a spôsob akým to poňal sa mi páči. Rejža dáva fokus na rodinu a vzťahy uprostred nej, taktiež v dedine (otec/svokor, kňaz, polícia). Ich stredobodom i stredobodom filmu je famózny Onďo, ktorý potvrdzuje druhým filmom, že mu spolupráca so Škopom veľmi svedčí. Je veľmi presvedčivý a je to jeden z tých výkonov kedy si poviete, že tento herec ťahá celý film. Jasné, že to tak musí byť, veď tento film je koniec koncov o otcovstve. O poznaní toho, že keď otec nie je doma, keď musí živiť rodinu prácou mimo svoj domov, tak nemá ani poňatia akú tmu prežívajú jeho deti a nestačí keď medzi turnusmi prinesie kúsok svetla. A ako človek ľudsky zlyháva, aj v tej dvojtýždňovej výchove medzi turnusmi, nie je to skrátka žiadny superman. Vo filme začuť ozveny Slovenského štátu, ako sme sa v tomto štátnom zriadení mali dobre, z úst starého Pauloviča, ktorému náramne sadla rola zatrpknutého muža, ktorý ženu nikdy nerešpektoval ("Žena je dobrý sluha, ale zlý pán."). Snímka dôsledne spochybňuje kultúru výchovy k násiliu pod rúškom krásnych, morálnych fráz z Biblie. Neváha si rýpnuť aj do parlamentu, mafiánskeho štátu, ktorých nefunkčnosť vytvára podhubie pre polovojenské zoskupenia, ktoré sú magnetom už pre mládež. Lebo keď nie si v partii, tak si niktoš na dedine. Problémom zostáva záver, som rád, že nie je zbúchaný za 5 minút, ale on vôbec nedáva nádej. Až takú ponurosť som nečakal. Film nám akoby ukázal ako to je v jednej oravskej dedine a nič sa s tým nedá robiť... ale ono dá sa. Sčasti mi vadia aj klišé scény, napr. keď to ide dolu vodou, tak žena rozbije vitrínku so zbraňami a začne zúfať, pritom dovtedy vôbec nepôsobila takým dojmom. Občas zafrflala, no vtipne, že jej sa muž menej venuje ako svojim zbraniam. No a osobitnou kapitolou je mumlanie postáv, doprčic, veď to je vec, na ktorú si zvukári musia dať pozor.

Pubertálne výlevy mladých mužov, ktorí sa potrebujú predvádzať a mnoho si aj vymýšľať. Chváliť sa, že najlepšiemu kamarátovi/parťákovi prespali frajerku a ešte koľkokrát, no spánombohom. Cuaróna asi tiež riadne tlačilo v miešku, nielen mladých protagonistov, keď písal scenár. Menej je niekedy viac, no tuna sa touto radou neriadil. Navyše poňatie filmu ako road-trip začalo rýchlo nudiť. Klábosenie dokola a dokola o neviem akých extatických zážitkoch, až kým obaja neprespali žienku, čo nebolo žiadne prekvapko. Čo sa týka Luisy, tak tá predsa len mala dôvod prečo na ich ponuku kývla. To je chvályhodné, resp. ma to na konci prebralo. Ináč je film pekne naturalistický, v sexuálnych scénach odvážny, no pre mňa normálny, žiadne zábery kde protagonistov vidíme v tričkách, pyžamách a pod. :)

Nadmerné užívanie split screenu má ozvláštniť, no pre mňa skôr zakryť slabiny snímky. Akoby režisér nevedel kudy kam a tak radšej rozfragmentuje plátno, aby sme videli viaceré tváre naraz, no bez nejakej akcie. A hudobne to tiež nevystihol, hudba tak pasuje dobre len k úvodným titulkom. McQueen sa z toho celého radšej hurónsky smeje už hneď v úvode. Životom znudeného milionára vystihol presne, no ináč sa v hraní nepretrhol. Problémom diela je, že tak pekní a sympatickí herci musia hrať v tak mizernom príbehu, ktorému chýbajú "prekážky" či problémy. On z rozmaru koordinuje bankové lúpeže a všetko ide podľa plánu bez najmenších zádrhelov. Ona svojim šikovným umom príde na to, že to je on kto je zločincom. Nič jej nebráni ho nájsť a aj sa tomu tak stane, atď. Je úplne jasné kam to celé smeruje a z krimi zápletky sa nám stáva romantická. Prešľapuje sa dokola na mieste, x-krát preháňanie sa štvorkolkou na piesku, večera, vínko a raz sa to tvorca pokúsi ozvláštniť pri šachu... Ešteže záver je lišiacky.

Opäť sa mi potvrdilo, že je dobré si Melvilleove diela pozrieť ešte raz. Zdanlivo prekombinovaný dej sa mi pri druhom zhliadnutí už nejavil ako prekážka, skôr ako dôkaz koľkých nedorozumení je potreba, aby vzniklo dielo rovnajúce sa antickej tragédii. V spleti postáv by sa iste zišlo viac vykresliť vzťahy Siliena a Fabienne či predtým Therese a Mauricea, taktiež charakter Jeana. Každopádne sa mi páčil vývoj ako sa zo zdanlivo vedľajšej postavy Siliena v podaní bezchybného JPM vykľula tá hlavná. A aký to bol skvelý casting, podobne i v prípade Reggianiho, barda Mauricea, ktorý už vie čo to je trčať v lochu, no predsa len skúsi ešte jeden lup. Mám už len problém so záverom, kde sa vzhľadom k videnému, teda dôkladným či prefíkaným taktikám Siliena, on sám tak pomýli, resp. nedá si pozor, a fatálne za to zaplatí.

Čo ja viem? Zhruba dva týždne po pozretí a ja lovím v pamäti o čom to bolo... to nie je dobrá známka pre film. Dielo je povrchné, čo sa týka postáv ploché, hlavne čo sa týka ženského osadenstva. Trestuhodne nevyužitý Eckhart, ktorý sa mi hlavne v prvej tretine páčil, Hartnett naopak nenadchne výkonom, skôr jeho príjemným hlasom rozprávača pripomenie Marlowa z dávnych čias. Príbeh je skôr na druhej koľaji, asi máme nasať retro atmosféru, čo sa podarilo, aj keď občas ulice LA pôsobia štúdiovo, málo komparzu sa premáva, za málo prachov málo muziky, jak sa vraví.

Čierno-červeno-oranžové farby dominujú snímke, ktorá predstavuje Batmana konečne v polohe detektíva. Všetka chvála Reevesovi, že je originálny, že sa nebál vyjsť inou cestou, že netlačil zbytočne v akcii a musím uznať, že ma prekvapil. Nečakal som až tak dobrý film. A kupodivu, že nefrflem, že Batmana si zahral Pattinson. Pridávam sa do davu chváliacich, že ho z 80% vidíme ako Batmana, nie ako Waynea. Nepočuť žiadny upravený chraplák, skrátka Batman je o čosi ľudskejší. Bez masky je to zranený chlap a bez spánku vyzerá ako smrtka. Film je temný, jednak po vizuálnej stránke industriálny, gotický a upršaný, druhak vyšperkovaný vo vykreslení pokrivených charakterov autorít. Na rováš si berie množstvo postáv a na veľkej ploche to drží vskutku veľmi dobre. Výrazným mínusom je pre mňa scenár, ktorý sa nevyhol ťažkotonážnym klišé, hlavne z úst Batmana. To si pýtalo vyladiť, taktiež nemastný-neslaný vývoj vzťahu Batmana a Catwoman. Čo poteší je hudobná stránka, pre mňa sa tam v princípe točia tri hlavné témy, ale hovadsky dobre sedia k obrazu... a tá Nirvana song, to bol hit klinčeka po hlavičke. Vedľajšie postavy skvele obsadené, Dano jasná voľba, nesklamal. Turturro si to hovadsky užíva a Farrella som pod tou maskou nespoznal, i to svedčí o kvalitách diela.

Namosúrená Mildred v podaní McDormand drží snímku pokope, lebo sa vytŕča v každej druhej scéne a vždy si ju kradne pre seba. Je to hlavne kvôli jej hereckému umeniu, monterkovému úboru a kvôli tomu, že jej postava nikdy nevydiera diváka, je vždy autentická. Je to i vďaka preexponovaným dialógom, pri ktorých si myslím, že sú ozaj over a že v rodinách poznačených rozvodom si členovia medzi sebou neservírujú až takú spŕšku vulgárnosti, preklínania a pod. Mňa to hodne rušilo, hlavne v skvelej prvej polovici stopáže keď je na scéne aj miestny šéf polície v podaní ostrieľaného Harrelsona. Medzi týmito postavami vzniká silné puto, zároveň sa rešpektujú aj keď sú navzájom naštvaní z okolností, do ktorých sa dostali. Skvelá Molotov koktejl scéna v dvoch tretinách filmu, kedy sa rejža pochlapil a zažongloval s filmovými prostriedkami, aby upriamil našu pozornosť na charakterový obrat Dixona, ktorý je tak pohlúžený do listu, že nevníma okolie, a taktiež na omyl Mildred, ktorá z neho musí vytriezvieť večerou s trpaslíkom. Táto úchvatná strihová skladba ma ako fajnšmekra pohladila na duši. Film je parádny ako priam až kuriózne spája osudy postáv, či už to je Mildred a Willoughbyho počas policajného výsluchu zakončeného vypľutím krvi do tváre, taktiež stretnutím zaobväzovaného Dixona a Welbyho v nemocnici kedy mu asi päťkrát hovorí "sorry". Keď sa vrátim späť do príbehu, predsa len charakterová premena rasistického policajta, ktorý žije v mama hoteli, je nedôveryhodná, pre potreby filmu ani nie úplne nevyhnutná. Zároveň však Dixon v podaní Sama Rockwella predstavuje postavu, ktorá budí v divákovi aj súcit, aj odpor. A spolu s rasizmom klasicky upozorňuje na "american problem", vďaka ktorému snímka v pohode prehovára k masám. V poslednej tretine to ide scenáristicky z kopca, ale výborní herci ma presvedčili, že film má vybočovať z priemeru.

Keď sa hlavná hrdinka rozkašľala v prvej tretine filmu, vytušil som záver. Milostná romanca, ktorá neurazí, nenadchne. Celý príbeh sa vlečie, vzplanutie milencov je chabo vykreslené a tým pádom "milostné dobrodružstvo" jasne mieri do cieľa, v ktorom na konci ponechá z milostného trojuholníka dvoch nešťastníkov. Zaujmú herci, Moore a Fiennes boli dobrá voľba.