Recenze (1 689)
Král Artuš (2004)
Netajím sa náklonnosťou k historickým výpravným bájkam, a toto viac-menej zatracované dielo je aj historické aj výpravné aj bájka, vôbec mi nevadí, že chlapi totálne sprznili a znesvätili úzkoprso stráženú pýchu anglických dejín a zo všeobecne známych a vžitých domnienok o tom, ako to tam vtedy okolo okrúhleho stola akože vyzeralo, urobili trhací kalendár, tým, ktorým to ukrutne vadí a nebodaj ich to hlboko urazilo, odporúčam verziu od Monty Python, po nej si môžu rovno vyhliadnuť najbližší dvestoročný dub s pevným konárom, v tomto prípade zastávam názor, že je nám naprd sto verzií rovnakého príbehu s iným obsadením, inou taktovkou a iným produkčným mešcom, keď by aj tak slúžili poväčšine na vybíjanie sa v polemikách, ktorá z nich je naj, radšej si pozriem veľmi slušný pokus o inakosť, zaujímavú výpravnosť a hereckú istotu, takže 80%.
Chladnokrevně (2003)
Keby to nebolo až také prekombinované, niekedy až na hranici pochopiteľnosti a do hlavnej úlohy by obsadili väčšieho charizmatika, bola by to parádna podfukárčina, takže 65%.
300: Bitva u Thermopyl (2006)
Myslím si, že tento film si buď zamilujete, alebo vás nechá chladným, chlapi sa odhodlali na predtým nepredstaviteľnú a značne riskantnú kombináciu antickej histórie, mytológie, komiksu, modernej hudby a spomalenej digitálnej kamery, niekde to síce prehnali s patetickými dialógmi, ale kvôli celkovému vizuálu a audiu som to nebral ako priťažujúcu okolnosť, takže 90%.
Tři (2005)
Treba povedať, že na taký banálny námet to mohlo dopadnúť ako oveľa väčšia sračka, a nech mi to filmoví puristi odpustia, bez hriešne pohľadnej cicane Kelly by to aj tak dopadlo, fajn ostrov, fajn more, fajn šnorchling, fajn rybky, lenže jedna výberová baba na tisíc kilometrov štvorcových vopred predurčuje, čo z tohoto filmu utkvie v pamäti zdravým jedincom, takže 45%.
Po sexu (2007)
Na takom malom priestore sa nedalo čakať viac ako milá konverzačka rôznych párov s jemným načrtnutím ich pováh, miestami na pobavenie, miestami na zamyslenie, ale celkove to nemalo takmer žiadnu vypovedaciu hodnotu, na takú zaujímavú tému to malo veľmi prchavý obsah, takže 55%.
Vrah ve mně (2010)
Síce netuším, čo je na tom noir, ale napriek tomuto nedorozumeniu sa to nepozeralo zle, zaujímavý priepastný kontrast medzi celkovým tempom so zdĺhavým čiastkovým ponorom do psychiky hlavného mordoša a nadmieru surovými sekvenciami bitiek, škoda, že vykreslenie vnútorných dôvodov hlavného hrdinu neboli viac odkryté, mohlo to byť príbehovo zahustenejšie a svižnejšie, takže 65%.
Smrtonosná past 4.0 (2007)
Ak býva pravidlom, že série začnú vykrádať sami seba a stávajú sa tak nechcene smiešnymi a trápnymi autoparódiami, Die Hard je výnimka potvrdzujúca pravidlo, nech si šomre kto chce čo chce, Willisovi to strieľa a bije ako za mlada, jeho humor je stále pútavý a ostrý, na papuľu si furt dáva naložiť dostatočne krvavo, príbehy jednotlivých nakladačiek sa nekopírujú do omrzenia a chlapi si dávajú fest záležať na efektoch a tempe, a tak mu tú odrovnanú stíhačku hravo odpúšťam, takže 85%.
Velký třesk (2010)
Chandlerovský štýl tomuto kúsku skôr pomohol, aj keď to možno pre niekoho bolo až príliš násilné, mne to uši netrhalo, čo ma úplne dostalo, bol vedecko-technický podmaz už tak dosť košatého príbehu, lenže tým, že to chcelo byť možno až príliš marlowovské, utrpelo napätie a spád filmu, lebo chlapi sa až príliš upäli na Tonyho komentáre, ktoré aj tak na Philove hlášky nemohli mať a na zdanie ponurého zobrazovania statických interiérových scén s dobitým hlavným tvrďasom, ale zase Tonyho rozkošná hispangličtina a kvantovo-mechanický orgazmus je niečo, čo sa inde nepočuje a nevidí, takže 65%.
Sucker Punch (2011)
Retiazka videoklipov s bojovými námetmi popretkávaná patetickými scénkami z reality uzavretej komunity, ani neviem, čo mi vadilo viac, chabý príbeh, fantazmagorické výjavy alebo nudné videoherné sekvencie, keby to trvalo dvadsať minút, bolo by to znesiteľné, každá ďalšia minúta nad tento limit ubližovala celkovému dojmu, takže 35%.
Jádro (2003)
Mám rád katastrofické filmy, aj keď sú to bez výnimky spletence technických a osobnostných nelogizmov, lenže to býva viacmenej nepodstatná záležitosť podriaďujúca sa efektnému spracovaniu, v tomto prípade je miera znesiteľnosti nevyhnutných blbiniek značne zvýšená slušnými efektami a veľmi príjemnými hercami a keďže akčné tempo je v týchto žánroch povinnosťou, výsledkom je celkom slušný kúsok, takže 65%.