jakeer

Má to vtip, kritiku spoločnosti, dobrý strih, retro hudobný podmaz, herecké hviezdy a napokon to celé smeruje k ničomu. Šokujúce je to možné explicitným násilím, inak ničím iným. Nevyužitý potenciál postavy detektíva či sekretárky. Ako triler film vôbec nefunguje, skôr zostáva po celý čas groteskou. Záver má asi navodiť mysteriózny nádych a.k.a Donnie Darko - aby diváci diskutovali, ako to vlastne bolo a čo je realitou. Ak to malo vystreliť Christiana Balea do prvej ligy, tak to účel splnilo - neskôr hral omnoho komplexnejšie postavy.

Film mi ponúklo HBO Max a nebol to zlý výber. Je z toho cítiť, že to je adaptácia divadelnej hry, čo film vždy do veľkej miery limituje. Tlačí sa veľmi na pílu a niektoré scény už nevyznievajú autenticky. Ale herecké výkony všetkých štyroch hereckých predstaviteľov snímku povyšujú na mnou udelené štyri hviezdičky.

Po dlhom čase mám pocit, že som nejaký film nepochopil. Preto je celkom možné, že sa mi to nepáčilo mojou vinou. Na jednu stranu musím uznať, že Piargy netrpia žiadnymi detskými chorobami slovenského filmu (obzvlášť z dedinského prostredia). Scenár a najmä dialógy pôsobia autenticky, nešuštia papierom. Štyria hlavní hereckí predstavitelia hrajú bezchybne. Postava Lucie Siposovej je už trochu karikatúrou. Nesadla mi však umelecká štylizácia. Odkaz filmu mal zrejme smerovať k poznaniu "Tak sa vtedy žilo." No neviem, ako tomu pomôže, keď dronové zábery prekonvertujeme do čiernobielej farby. Reálie Slovakštátu nijako dej nerozvíjajú, slúžia skôr na dobové zaradenie deja (a čiastočne na vykreslenie kľúčovej úlohy cirkvi v tom období). Aj scény s prvkami nadprirodzena skôr dokresľujú predstavu, že akým nezmyslom vtedy verili dedinčania (rozdiel medzi mestom a dedinou v roku 1939 je podľa filmu až civilizačný). Napokon zostáva holý príbeh hlavnej štvorice, ktorý by sa dal zhrnúť v troch vetách (čo sa podarilo už v oficiálnom texte distribútora). K Piargom sa však po čase určite vrátim a pokúsim sa v nich nájsť to, čo mi možno teraz uniklo.

Amerických nezávislých filmov o šikane na strednej škole nie je nikdy dosť. A ešte keď k tomu pripočítate telekinézu, sám Stephen King by to lepšie nevymyslel. Dalo sa na to pozerať, ale záver bol mimoriadne hlúpy.

Filmov, kde hlavná postava iba telefonuje som už videl niekoľko a preto to nepovažujem za nejaký riskantný experiment,, keďže to vždy dopadlo dobre. Výnimkou nie je ani Locke, kde Tom Hardy potvrdil, aký dobrý herec to je. Režisérovi sa naozaj podarilo vytvoriť atmosféru nočnej jazdy. Scenárista (totožná osoba s režisérom) zas vymyslel životnú situáciu, ktorá je zaujímavá a názory divákov na hlavnú postavu sa budú rôzniť. Veľmi príjemne sa mi na to pozeralo a zniesol by som aj rozsiahlejšiu stopáž. Trochu zamrzí, že na konci sa nedozvedáme, ako sa obe dejové linky (osobná a pracovná) uzavreli.

Ak by som sa mal podieľať na marketingovej kampani pre artové filmy, tak určite by som neznalému divákovi neukázal tento film. Je to totiž ten typ snímky, kvôli ktorým väčšina ľudí artovky nenávidí.

Pomerne jednoduchý a priamočiary scenár. Ale niekedy je realita tak silná a neútešná, že žiadne scenáristické odbočky nie sú potrebné. Najmä výborný herecký výkon mladej herečky v hlavnej role tomu pridáva na autenticite a divák môže trpieť spolu s ňou.

Sedem rokov som o tom počúval, že aké je to skvelé a zábavné. A pritom to je len ďalšie chladné sci-fi bez deja. V treťom tisícročí hádam už nemôže stačiť len dobrý vizuál. Udržali ma pri tom len dve hlavné herecké hviezdy, ktoré odviedli svoj štandard.

Hoci je to film s prvkami nadprirodzena, stále ide v škandinávskej línii a teda je realistický a autentický. Je autentický v momente, ktorý postavy prežívajú, nehrá na efekt a nikam sa neponáhľa. Je to seversky pomalý film, kde sa aj mlčí. Viem si predstaviť, že americký film o telekinéze by bol plný efektov, akcie či jumpscarov. Hoci o telekinéze asi nemôžeme hovoriť, lebo tá (akože neexistuje) hovorí len o schopnosti hýbať vecami, nie o celkovom prispôsobení si udalostí podľa svojho želania, či schopnosti meniť druhým myšlienky - čo bol prípad Thelmy. Ten LGBT leitmotív podľa mňa nie je samoúčelný, lebo rodičia sa snažili Thelmin "dar" liečiť náboženstvom a preto homosexuálnym vzťah zapadá doThelminho obdobia vzdoru. Carrie od Kinga som len čítal (a teda nevidel), no je tu obrovský rozdiel v motivácii oboch hrdiniek - kým u Carrie divák (čitateľ) sleduje dlho očakávanú satisfakciu (lepšie povedané pomstu), Thelma si skôr ide konečne  za normálnym životom.

Zozačiatku sa mi to nepáčilo, ten konverzačný humor v podaní "dvojičiek" mi nesadol, koniec koncov nesmial sa nik v kine. Postupne som sa však naladil na hru tvorcov (začal fungovať situačný humor). Primárne to má byť akčný film, ktorý sa neberie vážne. Nepríde mi to však ako výkladná skriňa Hollywoodu, skôr ako dôsledok toho, čo s diváckym vkusom urobil za tie roky pandémie Netflix. Už nie sú osemdesiate či deväťdesiate roky, aby divákovi padla sánka z výborného vizuálu. Nie v dobe pokročilého a relatívne lacného CGI. Bol to pomerne zábavný film, miestami až príliš absurdný, s pomerne uletenou akciou. Nemalo to však príbeh, ktorý by chytil za srdce - bolo mi v podstate jedno, ako to dopadne. Vo svetle toho, čomu som dal v poslednej dobe štyri hviezdičky, som teraz v hodnotení skromnejší, hoci to reálne vidím na 70 %.