jakeer

Normalizačná agitka - protikapitalistická, proticirkevná, protiprvorepubliková. Treba si uvedomiť, že nebyť toho, tento kratučký film nevznikne. A predsa napriek tomu všetkému je to slušne napísané, natočené a zahrané.

Nerozumiem, komu čo vadí na tejto sérii. Úžasné finále úžasného seriálu. Je to možno slabšie po dramatickej stránke - hlavným motívom nie je boj Dextera o prežitie. Naozaj mu nešlo tak o krk ako v predošlých sériách, divák sa nemusel o neho báť. Hlavným motívom jeho vzťah s Debrou, ktorá je vo veľkej kríze po vražde Laguerty. A Jennifer Carpenter tu jednoducho exceluje. Jej priznanie sa v opitosti na stanici bolo najlepším hereckým výkonom v seriáli. Vo všeobecnosti sa predpokladalo, že Dexter nemôže skončiť inak ako smrťou, zatknutím či jeho odhalením. Proste tým, že mu to už ďalej neprejde. A naozaj mohla byť finálna séria o tom, ako mu jeho bývalí kolegovia idú po krku. No takéhoto finále sa títo diváci dočkali v siedmej sérii v podaní Laguerty. Ona bola stelesnená sviňa a pasovalo jej to. Ale viete si predstaviť v tej úlohe dobráka Batistu? Práve tu by seriál prestal byť tým, čím bol po celý čas. Posledná séria nebola o veľkolepom hone na hlavnú postavu, ale najmä o uzavretí vzťahov a vnútorného sveta Dextera (tu pomohla aj postava Dr. Vogelovej). Dexter pochopil, že je hrozbou pre svoje okolie a dokonalé to ilustrovala smrť Debry. Seriál bol zavŕšený nie smrťou Dextera, ale jeho sestry. Bodka. P.S. Aj v poslednej sérii sú skvelé nuansy, symbolizmus a odkazy.

Inception som pochopil až na druhý raz, tuto bude potrebných viac projekcií. Nolan sa však už úplne opustil, kašle na nejaké hodnotenia na imdb či rottentomatoes. Zatiaľ jeho film najviac vzdialený mainstreamovému divákovi. Tu si rieši svoje časové paradoxy a iné pop-vedecké vylomeniny, podobne ako v Interstellar či Inception. Narozdiel od tých tu však absentujú ľudské emócie. Neriešia sa medziľudské vzťahy, v podstate mi je jedno či svet bude zachránený. Nolan si naplno ide svoje vedeckú predstavu a v tom je ako vždy dokonalý. P.S. Základná podmienka Nolana bola aj tento raz splnená: Každý dobrý film potrebuje kúsok Michaela Caina.

Asi najpamätnejšia a najoceňovanejšia séria Dextera. Mne osobne sa ešte o niečo viac ako celok páčila 2. séria. No v štvrtej sérii sú neuveriteľné nuansy. Cesta Dextera s manželkou, ktorá v aute počúva Karma Chameleon dokonale podrthuje to, ako je v manželstve pod papučou. Jeho riskovanie hlboko raní jeho rodinu. A záver poslednej epizódy je majstrovským dielom. SPOILER: Pozeral som rozhovor s Johnom Lithgowom (Trinity) a sám podotkol, že jeho posledné minúty života - rozhovor s Dexterom, ktorý ho už má na stole inak vyznie, keď spätne viete, že mu zabil manželku. Lithgow správne podotkol, že divák si bude určite predfinálnu scénu pretáčať a hľadať v nej (a správaní Trinityho) nový význam. Trinity vedomý si toho, že sú to jeho posledné chvíle sa zasmeje, lebo vie, že sa bude smiať ako posledný. Povedať, že Lithgow po roliach v béčkových sitcomoch ukázal aj dramatickú stránku svojho herectva by bolo šialene málo. Jeho prínos a dar seriálu sa nedá vyvážiť žiadnou Emmy, ktorú za to dostal. Všetka česť tvorcom seriálu, že mali ako obyčajne gule na veľké zásahy do deja. No v konečnom dôsledku (a to sa prejavilo až v nasledujúcich sériách) si Ritinou smrťou nepomohli. Kontrast medzi rodinným a tajným životom Dextera sa už nepodarilo nahradiť ničím iným.

Séria, ktorú som ako prvú náhodne zahliadol v TV a vďaka ktorej som si zamiloval celý seriál, dodnes môj najobľúbenejší. Aj keď to teraz pozerám s odstupom jedenástich rokov, tak seriál u mňa nefunguje ako po prvý raz. Predsa len, najväčšie kúzlo Dextera spočíva v budovaní napätia, keď vy ako divák sa neustále bojíte o život hlavného hrdinu a čakáte z ako z toho zas vyviazne. Pri opakovanom zhliadnutí sa tento moment vytráca, no napriek tomu som si aj po druhý raz užíval ako vynikajúco je druhá séria napísaná. Konverzácia Dextera a Doakasa v chatrči je asi to najlepšie, čo seriál ponúkol.

Neviem, či bol Mikolášek šarlatán (zrejme do istej miery áno). No z rozhovoru s Agmieszkou Holland v DVTV som pochopil, že to ani nie je dôležité, nebolo jej zámerom natočiť faktografický presný film. Po dramatickej a remeselnej stránke to bolo z jej strany už tradične výborné. Trojan v hlavnej roli exceloval. Postava Loja bola zrejme vymyslená z marketingových dôvodov, aby mali koho dať aj na plagáty v slovenskej distribúcii. A hoci tento herec je produktom nezmyselných tuzemských seriálov, až tak film nekazil.

S týmito biografickými filmami sa v našom "Československu" roztrhlo v posledných rokoch vrece. Po úžasnom Masarykovi, skvelom Tomanovi, slabom Dubčekovi či strašnej Baarovej tu je úplne priemerný Havel. Herci hrajú dobre, Dvořák je celý Havel, ale režisér neodviedol dobrú prácu. Síce v rozhovoroch avizoval, že nakrútili film akoby pre diváka, ktorý Václava Havla nepozná. Lenže veľmi dobre tu je poznať kalkul, že exprezident bol známy aj v zahraničí a ide sa najmä po americkom divákovi. Dej je tak prepchatý bulvárnymi zbytočnosťami, ktoré navyše Američan nezaradí do kontextu. A československý divák by zrejme chcel vidieť vo filme o Havlovi iné životné úseky, než tie milenky, chľast a cigarety, ktoré sa dostali na plátno.

Druhý film, ktorý som videl v kine po karanténeť. Jeden z tých, ktoré majú vyššie hodnotenie od kritikov ako od publika. Film o cestovaní do vesmíru, ktorý je viac o vnútornom svete kozmonautov (v tomto prípade kozmonautky) než o samotnej ceste (do vesmíru sa s kamerou ani nepozrieme). Také som mal vždy radšej, než veľkolepý spektákl typu Apollo 13. Nečudujem sa najmä zlému hodnoteniu na imdb - pre amerického diváka musí byť tá štvorjazyčnosť zabijákom. No ja som bol s výnimkou uletenej nočnej scénky spokojný na sto percent. Eva Green bola úžasná (nikto by sa nehodil na tú rolu viac ako ona - nielen pre jej multijazyčnosť) a naplno ma vtiahla do ženského sveta, ktorý my zvykneme často podceňovať či bagatelizovať.

Aj film s priemerným scenárom sa stáva úžasným, keď obsadíte Toma Hanksa. Po prvej polovici som si chystal tri hviezdičky, ale neskôr ma to chytilo. Až vo vyhrotenom závere sa naplno prejavil Grenngrassov rukopis, ktorý zvláda dramatično a emócie. Páčilo sa mi, že film nezakončil pátosom, ale surovou scénou.

Nie až tak geniálne ako som sa mohol po prvej polovici nazdávať. Samotná párty ma až tak neoslovila, ale prvá polovica, najmä scény s cigánskym "varičom" ma rozplakali viac ako Martyho frky. Azda málokto ocení to prepojenie absurdného humoru, fekálii a nechutnosti s krehkým životom tínedžera, ktorého najzratilnejšou stránkou je, že je panicom (nedobrovoľne).